The house of enchantment

||27.||

(Kayleigh)

Hecate zadovážila nového učiteľa, ktorý sa do domu k nim nasledujúce dni nasťahoval. Zrejme uznala, že je množstvo kúziel, ktoré ich sama nedokáže tak dobre naučiť, a tak na to našla niekoho vhodnejšieho, priateľsky vyzerajúcejšieho a mladšieho. Ako však neskôr vysvetlila, tak to bolo hlavne z dôvodu, že má v tejto dobe množstvo práce a povinností, musí veľa cestovať a keďže nemá čas na ich výuku, tak im obstarala učiteľa, aby v kúzlení nezaostávali.

Ich nový učiteľ sa hneď v prvý deň predstavil ako Felix Nightmare, čo vyvolalo to, že si z neho aj s ostatnými deckami začali robiť posmech.

,,Čo poviete? Mne sa zdá byť ako hotová nočná mora," povie krátko po vyučovaní Ionnes, narážajúci na jeho priezvisko.

Felix vyzeral ako úplne odlišný človek, než Hecate. Veľa sa usmieval a bol plný pozitívnej energie, čo bola vítaná zmena. Mal vlasy farby špinavej blond a bolo na ňom čosi.. Kay sa ešte nevedela rozhodnúť, či pôsobí viac šialene, alebo geniálne. Rýchlosť, energickosť a prudkosť jeho pohybov však spôsobila, že si hneď v prvý deň výuky vyslúžil prezývku Veverica.

Kayleigh tešilo, že napriek neľahkým prvým dňom v dome sa v ňom konečne začína cítiť, akoby skutočne šlo o jej domov. Čosi ju však trápilo. Nikde nevidela Lizbeth. Už celý deň, ba ani na vyučovaní. So svojimi starosťami sa zdôverila Emily a Mine. Tie sa zatvárili ustarostene, no zjavne im nijako veľmi Lizbeth nechýbala, takže to trápenie len chvíľku predstierali, než ich pozornosť upútalo čosi iné.

,,Divím sa, že s tým nič nerobí Hecate," povie Kayleigh.

,,Hecate má toho veľa na práci. Sama nám to povedala," Emily pochybovačne mykne plecom. ,,A našla nám nového učiteľa."

,,Ale až tak zaneprázdnená?"

,,Buďme k sebe úprimné. Lizbeth nie je práve veľmi nápadným človekom. Niekedy mám pocit, že ani neviem, že niekto ako nejaká Lizbeth je s nami v dome."

,,Ale-"

,,Netráp sa tým. Určite sa ešte v priebehu dneška objaví," ubezpečia ju.

. . .

Neobjavila sa. Namiesto nej čelia opäť raz nastúpení v rade vedľa seba a stoja tvárou v tvár Hecate Blackwoodovej.

Hecate mala na sebe tentokrát tmavomodré šaty voľného strihu, a hoci vďaka svojmu strihu pôsobili veľmi jednoducho, tak ich doplnila komplikovanými ozdobami vo vlasoch, takže opäť docielila pre ňu už typický sofistikovaný vzhľad bohyne.

,,Ako ste si všimli, dnes je vás tu opäť pomenej. Tí z vás, čo vedia napočítať do devätnásť, na to už zrejme prišli."

Decká sa začnú obzerať okolo seba, až konečne prídu na to, kto medzi nimi chýba. Takže o tom vie. Kayleigh sa obávala toho, čo bude ďalej nasledovať.

,,Všetci dobre viete, že hoci začiatky boli neľahké, snažila som sa, aby ste sa tu aspoň trochu cítili dobre. Minimálne tak dobre, aby ste nemali za potrebné zabiť sa, radšej, než keby ste mali toto všetko znášať."

Kayleigh preglgne hrču v krku. Otvorí ústa a v duchu sa modlí, nech Hecatine slová neznamenajú to, čo si myslí.

,,Vaša kamarátka a spoluputovníčka, alchymistka Lizbeth.. žiaľ, spáchala samovraždu."

Ozve sa niekoľko šokovaných zhíknutí a mrmlanie. Kayleigh to zoberie natoľko, až sa jej nahrnú slzy do tváre.

,,Neviem, čo konkrétne Lizbeth k tomuto nepeknému činu mohlo viesť, možno nezvládala vojnu, ktorú má každý človek v sebe, vo svojej hlave. No ak vás niečo veľmi trápi, tak by som bola rada, ak by som sa o tom dozvedela, a mohla vám pomôcť, kým je na to ešte čas. Lebo ak sa zabijete, tak vtedy pre vašu záchranu nemôžem spraviť vôbec nič. Bude neskoro."