The house of enchantment

||15.||

(Kayleigh)

,,To vám patrí tento dom?" dovolí si otázku Kayleigh, pozbierajúca všetky zvyšky odvahy, ktorú v sebe dokázala nájsť. Žena k nej pristúpi bližšie.

,,Patrí mi ďaleko viac, než je len tento dom. Patrí mi toho naozaj veľa, dievča."

,,To vy ste nás sem dostali?" Kay sa napoly opýta, a napoly ženu obviní.

,,Áno."

,,Takže nás odtiaľto aj môžete dostať naspäť domov?" ucíti slabý závan nádeje.

,,Áno, môžem. Ale nechcem."

,,Čo od nás teda chcete?" Ionnes svojim tónom hlasu jasne dá najavo svoje nesympatie voči žene a pohŕdanie.

,,Vašu spoločnosť," povie jednoducho, akoby išlo o prechádzku v záhrade za slnečného počasia.

,,Prečo práve my?" vyhŕkne Kay.

,,Ak ste chceli spoločnosť, nemali ste na to myslieť skôr, než ste nás chceli upáliť?"

Kay si ešte stále pamätala na to, ako bežala pred z neba padajúcimi, horiacimi kameňmi, a Ionnes tiež, preto jej položil otázku o ohni. Neexistovalo, že by na to za tak krátky čas zabudli.

,,Myslela som. Inak by ste boli už dávno mŕtvi, a verte mi, že mne by nerobilo žiaden problém ukázať vám ako."

,,Ak chcete spoločnosť, prečo ste si jednoducho niekoho nezaplatili? Nepôsobíte ako niekto, kto si to nemôže dovoliť," poznamená Ionnes.

,,Nevidela som na to dôvod."

,,Aký máte s nami úmysel?"

,,Viac sa dozviete až vtedy, ak sa sem dostaví zvyšok osadenstva domu."

Tá žena to nemusela vysloviť ako príkaz, no v jej podaní to ani nemohlo znamenať nič iné, než že chce, aby išli po zvyšných osemnásť detí. Kayleigh by si nedovolila protestovať jej, videla, čo žena dokáže.

,,Priveďte mi ich," dodá, zrejme preto, aby mala istotu, že činnosť bude skutočne vykonaná.

Kay a Ionnes neváhajú ani sekundu. Sú ovládaní tajomnou ženou, ktorá zjavne dobre vedela, ako sa hrať so slovami, ako aj s ohňom.

,,Čo budeme robiť?" spýta sa ustráchane Kayleigh, keď sa za nimi dvere zavrú.

,,Tak asi nič, pôjdeme po ostatných a vypočujeme si, čo od nás tá ženská chce, no..."

,,Čo ak nás chce všetkých pozabíjať?"

,,Musíme nájsť spôsob, ako ju zabiť skôr."

,,Mám strach."

,,To nič, Kay. Ochránim ťa."

(Jasper)

Akokoľvek sa Jasper snažil vyhýbať Lizbeth, zdalo sa, že Lizbeth sa nechcela vyhýbať jemu. "Niedože, že je škaredá, ešte je aj sprostá," pomyslí si Jasper. Nepomohlo jej veľmi, ani keď sa v dome trochu umyla a obliekla si na seba nové šaty. Navyše, videl Kayleigh prechádzať sa po dome s Ionnesom, čo značilo, že Ionnes chcel vyhrať stávku za každú cenu usilovným flirtovaním s ňou.

Kayleigh bola nádherná. Mala na sebe prekrásne modré šaty a vo vlasoch pozaplietané nové spony. O to viac šiel prasknúť od zlosti, keď ju našiel s tým.. s tým chmuľom.

,,Jasper," zavolá naňho Kay. Je zvedavý, čo od neho chce, a tak sa k nej a Ionnesovi priblíži. ,,Som rada, že som ťa našla."

,,Stalo sa niečo?"

Vidí, aká je rozrušená a udýchaná. Hovorí rýchlo, ba miestami až nezrozumiteľne.

,,Áno. Do domu prišla jeho pani, a chce sa s nami všetkými rozprávať. Je v zamknutej miestnosti, teda, po novom v otvorenej. Mali by sme tam ísť. Pôsobí.. tajomne a desivo. Vieš, kde to je, nie?"

,,Áno. Nájdem to," odpovie.

,,Dobre," Kay mu už viac nevenuje pozornosť, ale dobehne Ionnesa a niečo mu povie. Asi sa mal hrať na nevedomého. Tak by ho možno Kay odprevadila.

Miestnosť je veľká, takmer ako komnata. Už v nej je okrem neho asi tucet osôb, vrátane ženy, ktorá si tróni v kresle nachádzajúcom sa vzadu uprostred izby. Pôsobí majestátne, ako pravá kráľovná, a i tak Ionnes vie, že ňou nie je. Je čarodejnicou, uvedomí si, keď uvidí, ako očami znudene hypnotizuje fialové presýpacie hodiny, ktoré sa vznášajú nad jej rukou.

Jasper k nej podíde a spraví úklon. Potom si vyberie jednu z nie veľa voľných stoličiek, ktoré mu na sedenie ostali, ale nie je veľmi s výberom miesta spokojný, pretože je vpredu a ďalej od dverí.

Žena si netrpezlivo preloží nohu cez nohu.

Ďalšia sa za Jasperom v triede objaví Lizbeth. A kamže si nesadne? Čo najbližšie k nemu! Mal sto chutí si presadnúť, no nechcel pôsobiť hrubo, a navyše, čarodejnica zo seba vyžarovala krutosť a chlad, ktorý nechcel pocítiť na vlastnej koži.

Všimol si, ako sa jeho spolupútnici rovnako znepokojene obzerajú okolo seba, zrejme sa snažiaci zistiť, či aj ostatní majú v mysli rovnako nepríjemné pocity, a keď zistia, že majú, tak znervóznejú ešte viac, než doteraz.

Keď už sú v miestnosti sedemnásti a vo dverách sa objavia poslední traja - nadurdená Octavia medzi Kayleigh a Ionnesom, ktorý ju celkom nenápadne popostrčí smerom dopredu, žena vstane, jej presýpacie hodiny sa v zrniečkach prachu rozplynú vo vzduchu a znudene povie: ,,Pomalé. Veľmi pomalé."

Kay a Ionnes sa ospravedlnia a na výzvu čarodejnice usadia. Jasperovi je viac, než jasné, že ich oboch zdržala práve Octavia. Ráno pri raňajkách sa takmer nehovorilo o ničom inom, než ako sa pobila s iným dievčaťom kvôli šatám. Jasper ľutoval, že bitku premeškal. Rád by si ju pozrel a prípadne sa dobre pobavil. Vraj Octavii akási Mabel vytrhla za poriadnu hrsť vlasov. A podľa Emily a Miny vraj Octavia v stave zúfalstva už nevedela, čo robiť, tak zavolala na Fredericka, aby sa za ňu išiel biť. Pri raňajkách si z toho všetci robili dobrý deň, vraj, keď sa s niekým budeme najbližšie vadiť a už nebudeme vedieť, ako na toho druhého, tak si máme na pomoc prizvať rodinu alebo priateľa. Ďalej nasledovali vety ako "mami, poď sa za mňa biť" a podobne. Chvíľka plná veselosti a štebotania dievčeniec sa však rýchlo vytratila, keď prišiel na raňajky Frederick.

A teraz tu sedeli všetci, v úplne rovnakej trápnej chvíli ticha, kedy väčšina z prítomných len klopila zraky a napäto očakávali, čo sa bude diať ďalej.

________________________________________

Ahojte 😇

Dnes o niečo kratšia časť, ktorú som opäť raz ukončila v najlepšom, čím som vytvorila tzv. cliffhanger 😀

Vzťahy v dome naberajú rôzne smery, mali sme tu už bitku, začínajú sa klebety, rozvíja sa žiarlivosť a vznikajú priateľstvá či iné vzťahy 😀 Pravdu povediac, sama ešte neviem, čo z tohto vykúzlim 😄 Snáď niečo, s čím budem spokojná aj ja, aj vy 😇