(Hecate)
Hecate plánovala Octaviu nechať uväznenú až do rána. Chcela, nech je Octavia sama so svojimi myšlienkami, a nech sa nad sebou zamyslí a do domu sa vráti s väčšou pokorou. A čo Mabel? Tá vyviazla s menším trestom, pre niektorých ľudí dokonca smiešnym. Iba jej nakázala čítať istú starú knihu, čo bola pre Mabel hotová forma mučenia, zjavne väčšia, než byť niekde zavretá do rána bez jedla a pitia. Hecate ani nepočítala, koľkokrát Mabel skomolila slová, pozamieňala si slová za vlastné, občas ju aj musela upozorniť na to, keď schválne niekoľko riadkov preskočila v domnienke, že tieto "muky" bude mať skôr za sebou.
,,Smiem už odísť?" zmučene pokrčí obočie do tvaru striešky a nadhodí šteňací pohľad.
,,Trvalo ti to dlhšie, než som predpokladala. Mala by si viac trénovať."
,,Keď mne to nejde! Tie písmená sa.. presúvajú..."
,,Nikam necestujú. Ostávajú na mieste. A rovnako tak ostaneš aj ty, kým neprečítaš nahlas ešte aspoň jednu stranu."
Mabel si zmučene povzdychne. ,,Viete niečo nové o Frederickovi?" spýta sa.
,,Áno."
,,Vráti sa medzi nás?"
,,Nesnaž sa ma zahovoriť. Čítaj," odpovie Hecate prísne, aby sa vyhla skutočnosti, že nevie, čo má ohľadom Fredericka robiť.
(Octavia)
Octavia sa cítila mizerne. Byť zavretá v úplnej tme, v úzkom priestore plnom chladného vzduchu, sama so svojimi myšlienkami.. Octavia sa rozplakala. Posadí sa a pritiahne si kolená k brade. Je Frederick v poriadku? Aký trest dostala tá sedliačka? Ako dlho potrvá, než sa ju striga rozhodne oslobodiť? A to sa naozaj nenájde nikto, kto by počul jej krik a vyklopkávanie na drevo, a bol by ju prišiel oslobodiť?
Pociťovala úzkosť. Hecate by sa sama mala nechať zavrieť do stromu, aby zistila, aký to je pocit bezmocnosti, keď úzkosť a strach o blízku osobu vám zvierajú hrdlo a ste zatvorení na mieste, z ktorého niet úniku. Skúšala sa podhrabať, ibaže to sa ukázalo ako zbytočné, nakoľko strom mal veľmi hrubé korene zakorenené hlboko v zemi. Skúšala kričať - niekoľkokrát, ibaže nikto ju nepočul.
Chvela sa ako osika. Toto Hecate nikdy nezabudne, rovnako, ako tú vec s fontánou. Nenávidela ju. A z nejakého dôvodu si obe nesadli natoľko, že zo všetkých deciek v dome si na ňu Hecate zasadala najviac. Vražedné myšlienky na pomstu a všetok ten hnev vo vnútri bolo to, čo ju zožieralo zvnútra.
Slané slzy jej prestanú vlhčiť tvár, až nastane chvíľa, kedy úplne prestane plakať, pretože už viac nedokáže. Nikdy. Nikdy jej to nezabudne. Ak ju Hecate pustí "na slobodu" tak najlepšie spraví, ak sa k nikomu v dome nebude ozývať, rozhodne sa. Každé jedno slovo - i keď pravdivé, každý jeden čin - i keď v sebaobrane alebo s dobrým úmyslom, každý jeden výlev citov, mohol na mieste ako je toto znamenať viac, a spôsobiť čosi horšie, než si človek dokázal predstaviť.
Preto sa Octavia rozhodne byť ďaleko ostražitejšou a opatrnejšou, než bola doteraz, a dávať si poriadnejší pozor na svoje správanie sa, predovšetkým na jazyk. "Možno byť nemým nie je až také strašné," pomyslí si, a v mysli sa jej zjaví Warrenova tvár. Takto aspoň človek nemôže nič pokaziť slovami.Oslobodenie nastane až ráno. Dovtedy je Octavia hladná, nevyspatá, smädná, premrznutá do špiku kostí a smrdí sama sebe. Tvár má natoľko vysušenú od sĺz, že sotva dokáže pohnúť svalom na nej, aby dala Hecate najavo, aký náročný deň má za sebou. Keď si jej oči navyknú na svetlo, pokúsi sa nimi jasne dať najavo výčitky.
Hecate má na sebe bordové šaty doplnené masívnym náhrdelníkom a na hlave má nasadený diadém. Vyzerá vznešene, ako aj v deň predtým, pôsobila ako človek, ktorý až priveľmi dbá o svoj zovňajšok.
,,Dobré ráno. Ako si sa vyspala?" provokatívne sa spýta.
Octavia neodpovie. Len po Hecate šibne ostrým pohľadom.
,,Dúfam, že si sa poučila. Bola by som veľmi nerada, ak by som sa dozvedela, že sa v dome strhla ďalšia hádka alebo bitka."
,,Našiel sa Frederick?" spýta sa potichu.
,,Ešte nie. Ale nájde sa. Živý alebo mŕtvy."
Hecate znechutene pokrčí nosom.
,,Bež sa umyť."
(Kirké)
Saul nebol nadšený, že by mal byť od Kirké preč na tak dlho tak ďaleko, a tiež ešte tým, že by mal chlapec ostať u nich. Kirké to vedela, no i tak ňou otriasol hnev, keď zistila, že sa Frederick v dome nenachádza. Prudko otvorí dvere a vtrhne do komnaty.
,,Kde je chlapec?"
,,Aký chlapec?"
,,Nehraj sa na hlúpeho! Ten, ktorý so mnou včera prišiel od Hecate!"
,,Ah, ten! Je mŕtvy."
,,Mŕtvy? MŔTVY?!? Ty si ho zabil?!?"
,,Isteže nie. Myslíš si, že by som si bol špinil ruky nejakým sopliakom?"
,,Dal si ho zabiť?!"
,,Nechápem, prečo sa za to tak hneváš, srdiečko."
,,Mohol sa nám ešte zísť!"
,,Povedal ti všetko, čo vedel. Okrem toho, hodil by sa nám? Ako? Šli by sme za Hecate a vydierali by sme ju s tým, že máme decko, ktoré sme uniesli pri vlámaní sa do jej domu keď tam má množstvo ďalších? Nie. Nemyslím si."
Kirké zatína ruky v päste. V takýchto chvíľach si želala, aby Saula nikdy nebola spoznala. Vždy si robil po svojom. A to bolo niečo, čo mali spoločné, hoci si želala, aby to tak nebolo. Boli chvíle, kedy sa dokázali dosť vášnivo pohádať.
,,Čo ak Hecate zistila, že som bola v jej dome?"
,,Myslíš si, že je tvoja matka natoľko hlúpa, aby sem našľapala a povedala "uniesli ste mi chlapca, ktorého som ja sama uniesla?" Alebo by nás bez dôkazov a svedkov začala obviňovať z krádeže? Takto by sa Hecate Blackwoodová nikdy neponížila. A aj keby sem chcela vtrhnúť a všetko prehľadať, o čom pochybujem, nechce sa s nami dvoma utkať tvárou v tvár. Dobre vie, že cez nás dvoch by len tak jednoducho neprešla. Ja som najmocnejší nekromant, a ty si vyšla z jej lona, takže si asi taká princeznička, ako ja. Učili ťa tí najlepší, srdiečko."
,,Nemysli si, že toto ti len tak prejde, Saul," zavrčí Kirké, nebezpečne naňho zdvíhajúc ukazovák.
,,Niekoľkokrát si sa ma už na prasa premeniť pokúsila," usmeje sa Saul a ďalej sa venuje zapínaniu si gombíkov na košeli.
,,Z teba by nebolo len také obyčajné prasa. Z teba by bola tá najväčšia sviňa!" Kirké sa nazlostene otočí na odchod a zatreskne za sebou dvere.
,,Aj ja ťa ľúbim!" počuje za sebou pobavený hlas.
_________________________________________
Ahojte 😇❤️
Považovala som za celkom dramatické zakončenie tejto časti zatresknutím dverami 😄
Na druhej strane, zabila som jednu zo svojich postáv, a to Fredericka 🥹 viem, že ste si túto postavu možno aj obľúbili, minimálne ja áno, písalo sa mi za ňu dobre, ale jmučinila som tento krok z dôvodov, ktorý spôsobí mnohé roztržky v THoE. Nesnažím sa to nijako ospravedlňovať, nakoľko sa sama za to cítim veľmi previnilo.
Verím, že budete zvedaví na následky, ktoré toto rozhodnutie prinesie, a že príbeh budete čítať aj naďalej 😊
YOU ARE READING
The house of enchantment
Fantasy,,Nastal čas hrať sa v mojej záhrade tieňov." ,,Nech nás sem dostal ktokoľvek, rozhodne nás má v úmysle zabiť." Dvadsať tínedžerov. Päť skupín, každá jedna zložená z dvoch chlapcov a dvoch dievčat. Jedna žena, ktorá medzi nimi hľadá svojho nástup...