The house of enchantment

||12.||

(Saber)

Konečne sa spolu s Journee ocitnú na mieste, kde sú okná - ibaže cez tie preniká len jediný zdroj svetla v miestnosti - mesačné svetlo.

,,Mohol by si-" Journee na chvíľu onemie. ,,Kde to sme?" obzerá sa zvedavo.

,,Nemám ani poňatia."

I napriek tme ako v rohu Saber nadobudne pocit, že naňho Journee civí. ,,Čo?" spýta sa jej Saber.

,,Prepáč. Práve som si spomenula, že som ani nedopovedala svoju myšlienku. Občas niečo chcem, ale nepoviem to, lebo si myslím, že to ostatní vedia, pretože mi vidia do hlavy," zasmeje sa a pokrúti hlavou. ,,Znie to hlúpo, viem. Ale reálne taká som."

,,A čo si vôbec chcela?"

,,Oheň."

,,Mám ti ho vyčarovať?"

Saber nevedel prečo, ale zastával názor, že Journee nebude chcieť opäť vidieť trik s ohňom, preto ho jej požiadavka zastihne nepripraveného.

,,Vyčarovať? Áno. Ak si bosorák, tak prečo to už nejako zmysluplne nevyužiť?"

,,Takže sa už na mňa nehneváš?"

,,Bola by hlúposť hnevať sa na teba, že si sa narodil ako "pán dokonalý.""

,,Pán dokonalý? Takže to si o mne myslíš?"

Niežeby sa mu to nepáčilo. Aj sa nad svojou novou prezývkou pousmial, prišlo mu to vtipné, nakoľko poznal sám seba až príliš dobre. Vyčaruje oheň. Práve teraz jej potreboval nazrieť do tváre, aby vedel, či to, čo povedala, myslí úprimne vážne.

,,Vlastne.. hnevám sa aj, trošku," Journee mykne plecom a pozrie sa pred seba. ,,Ale viac sa hnevám na seba. Už v lese, kde sme sa prvýkrát stretli, som mala vedieť, že ten oheň je vyčarovaný, a začať sa od teba držať ďalej."

,,A chceš sa odo mňa držať ďalej?"

,,Nie."

,,Prečo?"

,,Nie," odpovie rázne. ,,Proste nie."

,,To nebola odpoveď na otázku, ktorú som sa pýtal."

,,A ja ti nemusím dávať odpovede na všetky otázky, ktoré sa pýtaš."

Zaujímavé dievča, pomyslí si Saber. Zdalo sa, že sa u nej nálady a názory menia každou chvíľou.

,,Vyzerá to ako trieda," povie Saber, keď ohňom osvetlí miestnosť. ,,Nejaká študovňa, možno ako knižnica."

,,Zvláštne. Myslíš si, že tu aj niekto študuje?"

,,Veľa prachu tu teda nie je," povie, keď jeho prst pohladí povrch dreveného stola. ,,Takže je to možné. Ale okrem nás a sochy som nikoho v okolí nevidel."

Journee objaví nejaké dvere v pravom rohu miestnosti. Pomyká kľučkou. ,,Sú zamknuté. Možno.. ale nie, to je asi hlúposť," rozrušene sa vyberie k oknám.

,,Čo? Chceš skočiť?"

Otočí sa, pričom ju do tváre udrie jeden z vrkočov. V jej očiach sa odzrkadlia nahnevané iskričky, akoby si do nich zobrala oheň, ktorý vyčaroval z končekov prstov.

,,Možno aj ty budeš musieť. Takže by som sa na tvojom mieste neusmievala." Naďalej sa venuje oknu. ,,Mám dojem, že sme v dome. V zamknutej miestnosti."

Saber sa postaví za Journee. Bol vyšší, než ona, a tak sa nemusel postaviť na špičky, aby nazrel cez okno, alebo sa postaviť k druhému oknu.

,,Takže.. zamknutá miestnosť je.. trieda??"