The house of enchantment

||50.||

(Kayleigh)

,,No vidíš, že to ide, keď chceš. Len ti človek musí poriadne prehovoriť do duše, aby si sa konečne pohla, čo?" Felix sa prechádza po dome, aby zistil, či všetko dôkladne upratala a splnila všetko, o čo ju žiadal.
Teda, nie ju o to požiadal - on jej to vyslovene prikázal. Ten chlap sa doslova stal jej nočnou morou.

Kayleigh sa Felixovi nedokázala ani len pozrieť do očí, otáčala sa mu chrbtom a usilovne sa pred ním snažila skrývať uplakanú tvár. Ani hostia by ju v takomto stave vidieť nemali, hoci pochybovala o tom, že o ňu samotnú budú javiť veľký záujem. Alebo v to aspoň trochu dúfala. Ešte ani neprišli do domu a už ich túžila poslať širokou otočkou preč. Každá Felixova návšteva sa jej protivila.

Kayleigh pochybovala o tom, že by Kirké mohla byť oveľa láskavejšou osobou, než Hecate, no a čo sa týkalo Saula Shadea, aký by asi tak mohol byť najvyšší nekromant, ktorý sa chystá zaútočiť na kráľovnú Morganu a spriada zákerné plány poza jej chrbát? Saul bol nepochybne zradcom, ktorý mal moc súvisiacu s mŕtvymi a záhrobím a nedokázala si ho predstaviť inak, než ako temného, podlého človeka bažiaceho po moci a sláve. Trochu ho prirovnávala k vládcovi ríše mŕtvych, k samotnému Hádesovi z mytológie osobne.

,,Nemusí mi do duše prehovárať nik," odpovie takmer až pošepky.

,,Hm. Nuže dobre. A teraz sa choď pripraviť. Dáš si na seba šaty, ktoré som ti nechal ušiť. A pekne sa uprav. Nech nevyzeráš ako múmia."

Kayleigh sa to okato dotkne. Ešte nikdy nikto ju v jej živote neprirovnával k múmii. Urazilo ju to - obliecť sa síce reprezentatívne išla, ale nie preto, že by o to veľmi stála. Potláčala v sebe nechuť, obrovský odpor a bolo jej nevoľno.
Nebola šťastná. Ale chcela byť. Len musela svoje plány dotiahnúť do konca a trpezlivo vyčkávať odpoveď od Emily na list, ktorý jej už poslala. Felix, Saul či Kirké sa o ničom nesmeli dozvedieť, inak by ju mohla čakať okamžitá smrť, o tom nepochybovala.

Felix jej nechal nachystať krvavočervené šaty s pomerne veľkým výstrihom. Netušila, čo tým sledoval, no dal si záležať i na tom, aby na ňu a jej prípravy niekto dozeral. Bola to žena, ktorá jej mala pomôcť s kúpaním sa, spravením účesu a skrášľovacími procedúrami. Kayleigh mala dojem, že ani len na jej vlastnú svadbu ju nikto až tak dôkladne nechystal, ako táto žena na len jedinú návštevu.

Keď sa postaví pred zrkadlo, nevedela, či má byť spokojná s tým, že sa žene podarilo ju upraviť tak, že sa cítila ešte možno o niečo atraktívnejšia, než pred tehotenstvom, alebo má byť vytočená, pretože jej vizáž pôsobila dojmom, akoby bola čistá pobehlica.

,,Som rád, že si konečne pripravená. Vyzeráš celkom.. pekne," zhodnotí to narýchlo Felix, akoby v snahe držať si od Kay určitý odstup, nedávať jej falošné domnienky, že s ňou flirtuje, ale stále v snahe zdôrazniť jej krásu.

,,Vyzerám ako pobehlica!" Kay sa veľmi usilovne premáha, aby neplakala. Nepáčilo sa jej to. Chcela to mať všetko z krku.

,,Nič nové pod slnkom. Prečo ťa to vôbec trápi, keď sa tak správaš i bez toho, aby si takto bola naobliekaná? Myslím, že keď ku nám príde samotný Saul Shade, tak z teba nespustí oči. Dopraj aj jemu pre ne trochu potešenia. Ako mne, susedovi či naposledy tomu kamelotovi," Felix rukami zablúdi k jej výstrihu, uznanlivo jej rukami prejde po prsiach, trochu jej ich postíska a sladko sa pousmeje. ,,Vyhľadávaš rozkoš, vzrušenie a sex, Kayleigh. Nové dobrodružstvá. Taká presne si. A mňa už viac neoblbneš tou tvojou predstieranou nevinnosťou."