The house of enchantment

||40.||

(Amanda)

,,No tak, Zeus.. my vieme, kto si. Vieme, že si človek," pošepne Amanda vlkovi. ,,Pred nami sa nemusíš na nič hrať," pokúša sa ho ubezpečiť.

Zeus sa ale nepremení na človeka. Namiesto toho sa rozbehne preč z domu, smerom k lesu.

,,Zeus, počkaj!" zvolá naňho Amanda, no očividne zbytočne. Už ho viac niet, utečie im.

,,Nemyslím si, že sa chce premeniť na človeka v blízkosti domu..." pošepne jej Adrien. ,,Je tam Hecate. Čo ak by to zistila? Čo ak sa práve jej Zeus bojí? Alebo ak aj nie, tak skrátka sa nechce z nejakého dôvodu odhaliť?p"

,,Máš pravdu, Adrien. Myslíš, že by sme ho opäť mali prenasledovať? Pred chvíľou nás zaviedol do toho bludiska.. a ja neviem, opäť mám strach, že čo nám ukáže či povie tentokrát," zaváha Amanda. ,,Môže byť nebezpečný."

,,Otázne je, či máme na dnes aj niečo iného a zaujímavejšieho na pláne, než je zistenie, čo je ten vlk zač?"

,,Asi nie, Adrien. To je to. Že nemáme."

,,Veď áno. A ja som strašne zvedavý."

(Octavia)

Octavii niečo na tom vlkovi od prvej chvíle nesedelo. Keď jej Fred povedal, čo začul od Amandy a Adriena, zvedavo jej zaiskria oči. Vzbudilo to v nej nečakaný záujem. Síce jej nedávalo veľký zmysel to, prečo by sa niekto dobrovoľne menil na vlka, ale rada by zistila, čo je ten človek/vlk zač. Zaumienila si, že to "psisko" vyhľadá a prinúti ho povedať jej pravdu o tom, prečo je tu a predstiera, že je krotkým vlkom či sprevádza Fionu.

Vydá sa teda smerom do lesa, kde už z diaľky spozná siluety Amandy a Adriena. Prihovárajú sa k Zeusovi. Alebo sa snáď trn vlk volal inak? Kto vie. Zeus od nich však ujde. Zvláštne.

Octavia si zaumieni, že ho dolapí skôr, než Amanda s Adrienom. A nenechá ho odbehnúť nikam inam. Nie bez vysvetlenia.

. . .

,,Mám ťa," zadýchane ho dolapí Octavia pri fontáne, v ktorej si poleptala ruky tak, že dodnes nosievala na rukách dlhé rukavice, a v ktorej Lizbeth dokonca umrela. Snažila sa na to celé nemyslieť. Hoci Octavia nikdy nebola veľmi fyzicky zdatná, omotá svoje ruky okolo veľkého vlka. Zeus sa jej však vytrhne, zavrčí a vyskočí na ňu.

Octavia stratí rovnováhu a spadne na zem. Zeus sa nachádza nad ňou, svoju veľkú labu má položenú na jej prsiach a pôsobí ako v rozpore medzi tým, či jej chce ublížiť alebo nie. Až vtedy Octavia pocíti strach - keď na ňu vrčí s výhražným, divokým výrazom a vycerenými tesákmi v blízkosti TEJ fontány.

,,Ne-nechcem ti ublížiť! Chcem ti pomôcť! Viem o tom, že sa meníš na človeka. Tak ti navrhujem.. vytvorím nám obom portál cez hroby a porozprávame sa o tom spoločne niekde v súkromí. Súhlasíš?"

Vtedy sa vlk na ňu natisne viac, ba akoby ju pevne objal. Octavia sa vzpiera, no veľmi sa jej nedarí. Svet okolo nej víri a točí sa. Keď Octavia zdesene otvorí oči, vidí, že už nie je v lese, ale ruky sa jej zabárajú do sypkého piesku. Je jej príšerné teplo. Začne sa oprašovať a obzerať sa okolo seba, kde všade okolo nej je len piesok. Nič iné, iba sypký piesok. A obloha. A.. púšť. A vlk.. vedľa nej leží mohutné vlčie telo.