(Adrien)
Dom vyzeral ako po vojne. Adrien však nedokázal skryť úžas, keď objavil na chodbe Ionnesa a Jaspera po opici vyspávajúcich v smiešnej polohe vedľa seba. Vyzerali ako dvaja kamaráti, ktorí jeden v druhom v núdzi našli oporné plece. Skutočnosť však bola taká, že boli veľkými rivalmi kvôli jednému z dievčat - Kayleigh Woodovej.
Adrien musel uznať, že Kay bola pekným dievčaťom, ale to bolo asi tak všetko, čo sa mu na nej páčilo. Domnieval sa, že sa medzi mužmi nachádzajú takí, čo sa viac považujú za alfa-samcov, a potom takí, čo sú beta-samci. A rovnako tak medzi ženami - alfa a beta samice. Kay by takmer všetci boli bez dlhého premýšľania zaradili medzi alfa-samice, ktoré mali na viac, než Ionnesa a Jaspera.
Adrien sa sám zaradil medzi bety, medzi takých mužov, čo nepotrebovali byť stredobodom pozornosti a nepotrebovali mať po svojom boku najkrajšie dievča v okolí. Vystačil by si s niekým, kto by bol k nemu a k svojmu okoliu dobrý, kto by bol normálny, kto by vedel dobre variť, nesekíroval ho a mal ho úprimne rád. A to Kay nebola. Kayleigh naňho vždy pôsobila ako človek, ktorý nie je preňho. Niektorí ľudia mu boli proste od predstavenia z nejakého zvláštneho dôvodu nesympatickí, a ani sám nevedel povedať, prečo. Pri nej to už vedel. Bola to manipulátorka. Hrala sa s ľudskými citmi. Tiež ju vídaval, ako sa často chichoce spolu s Emily a Minou, a bola až priveľmi hlučná. Vyrušovalo ho to od pokojného chodu myšlienok, nemal to rád.
,,Ahoj, Warren."
Nemý chlapec pokývne hlavou na pozdrav. Bolo náročné zvyknúť si, že z neho nevyjde ani slovo, ale keď sa z neho snažíte dostať to, čo si myslí, tak musíte pozorne sledovať každý jeden pohyb jeho tela. Warren prekvapene nadvihne obočie, keď uvidí dvojicu chalanov na zemi.
,,Myslíš, že by sme ich mali prebudiť?"
Warren mykne plecom. Nakoniec, keď sa zamyslí, tak sa pousmeje a pokrúti hlavou.
,,Je veľkou škodou, že sa po prebudení takto k sebe mať nebudú," prehlási, no nakoniec sa vyberie do kuchyne.
Bola v nej len Amanda. Narozdiel od niektorých, nevyzerala, že by ju včerajšok nejako poznamenal. Nepila, možno sa trochu s ostatnými porozprávala, ale bola z tých, čo sa do spální vrátili medzi prvými. Táto osôbka, hoci odišla medzi prvými, tu teraz upratovala po ostatných, ktorí spravili neporiadok. Nemyslel si, že je to správne. Veď nebola slúžka prasatám, ktoré ten bordel narobili.
,,Tie taniere sa už lesknú ako Šalamúnove gule. Necháš toho?"
Otočí sa. Pramienky blond vlasov jej vypadávajú zo spony. Spýta sa: ,,Ako vieš, že sa Šalamúnove gule leskli?" zaklipká zvedavo očami.
Adrien sa zasmeje. ,,Neviem. Hovorí sa to."
,,Nemôžem, Adrien. Hecate sa môže vrátiť každú chvíľu, a keď uvidí celú tú spúšť, poriadne si to všetci zlízneme," je znepokojená a robila si na jeho vkus až priveľa starostí.
,,Včerajšok bol teda zážitok, čo povieš?"
,,Nie som na takéto veci," povie potichu.
,,A na upratovanie si?"
,,Ja-"
Svojou otázkou ju dostal.
,,Ja neviem. Vraj som na čarovanie, tak sa nediv, že sa v Hex Hall snažím o zázraky. I keď tentokrát len s metlou alebo handrou v ruke."
,,Nechceš sa ísť niekam prejsť?"
,,Naposledy, keď sme sa spolu boli prejsť, tak sme objavili Hecatinu zbierku mŕtvoliek, pretože tuto niekto musí stláčať poprsia sôch," obviní ho Amanda.
YOU ARE READING
The house of enchantment
Fantasy,,Nastal čas hrať sa v mojej záhrade tieňov." ,,Nech nás sem dostal ktokoľvek, rozhodne nás má v úmysle zabiť." Dvadsať tínedžerov. Päť skupín, každá jedna zložená z dvoch chlapcov a dvoch dievčat. Jedna žena, ktorá medzi nimi hľadá svojho nástup...