The house of enchantment

||39.||

(Hecate)

Hecate nechápala, ako mohli Adrien s Amandou tak jednoducho poraziť Sfingu. Musel im v tom pomôcť niekto starší a skúsenejší. Trochu z toho upodozrievala Fionu, no nakoniec sa rozhodla nechať to tak. Mala predsa väčšie starosti, než bolo bludisko.

Vtedy jej uši zachytia známy hlas. Ako si tak Hecate Blackwoodová kráčala lesom, musela sa uistiť, či vidí a počuje správne. Nachádza sa tam na pár krokov od nej Octavia, ktorá sa rozpráva s Frederickom.

,,...ja viem, Fred. Snažím sa. Potrebujem si získať Hecatinu dôveru. Bez toho to jednoducho nejde..."

"Aké naivné dievčisko," pomyslí si Hecate, "vraj získať si ma." Pokrúti nad tým hlavou.

,,Mŕtvi sú mŕtvi, Octavia," vyjde spoza stromu s vševedúcim výrazom vpísaným na tvári. Nepáčilo sa jej to, čo počula. Nepáčilo sa jej, že sa k nej Octavia snažila byť milá len preto, lebo si tým chcela získať určité výhody oproti ostatným deckám v dome. Na druhej strane, nikdy Octavii nedala veľa príležitostí si ju obľúbiť. Nemaznala sa s ňou, udeľovala jej rôzne tresty, na ktoré doteraz nebola zvyknutá, a vyžadovala od nej ako aj od ostatných deciek disciplínu, dobré správanie a s tým tiež spojené dobré výsledky v čarovaní. Chápala ju - že Octavia nevedela, na čom je, a tak sa zrejme snažila aspoň si získať jej priazeň o niečo poslušnejším a lepším správaním.

Octavia sa strhne. ,,Som si toho vedomá," odpovie, ,,pani..." dodá rýchlo a skloní hlavu.

,,Nemala by si sa ďalej stretávať s Frederickom a mala sa viac sústrediť na to, čo je živé, než mŕtve. Aj keď si nekromantka, Octavia. Pohni sa od neho preč."

,,Freda zabila vaša dcéra Kirké," pripomenie jej a uprene, ba až odvážne sa zadíva do Hecatiných očí.

,,Viem. No nebolo nič, čo by som mohla urobiť, aby som tomu zabránila."

,,Ste jednou z najmocnejších čarodejníc v súčasnosti, a vravíte, že ste s tým nemohli spraviť absolútne nič?!" spýta sa Octavia, snažiaca sa na Hecate priam nekričať, čo sa jej ale nie veľmi darilo. Bola nahnevaná a jej hlas bol vysoký a ostrý ako britva.

,,Je jednou vecou moc, o ktorej si druhí ľudia myslia, že ju niekto má, a druhou je skutočná moc, ktorou ten druhý človek ovplýva. A ja nemám moc predvídať každý jeden krok, ktorý Saul Shade a moja dcéra spravia."

,,Nechápem vás. Prečo práve my dvadsiati? Prečo ste nás sem dostali? A prečo nás zabíjate a nechávate zabíjať?"

,,Vy všetci máte v sebe moc. Nie všetci však máte charakter, ktorý sa mi páči a k mocným čarodejom sa hodí. A nie každého z vás si dokážem predstaviť, že by po mne zdedil Hex Hall a moju moc."

,,Je však naozaj nutné nás zabíjať? To nás naozaj nemôžete poslať nazad do našich predošlých životov a vymazať nám pamäť, alebo také čosi?"

,,Nie. Ak by som to spravila, vaše schopnosti by nezmizli, ale ďalej vo vás zotrvávali. Čo je nebezpečné tak pre vás, ako aj pre vaše okolie."

,,Prečo keď majú čarodejníci takú veľkú moc, tak žijú v úzadí? Prečo sa ešte nepokúsili ovládnuť tento svet?"

,,To je niečo, o čo sa niektorí z nás aj pokúšajú. No nie je to správne. Čo chcem ja, je mier pre obe tieto rasy. Aj pre ľudí, aj pre čarodejov. Aj za cenu, že pred ľuďmi musíme skrývať svoje schopnosti. Je to takto proste lepšie. A čo by prinášali čarodejníci, ktorý nemajú dobrý charakter? Presne toto. Nepokoje. Preto je nutné vyberať si a ponechať z vás naozaj len tých najlepších a najrozumnejších. Mocných naozaj nastoliť poriadok medzi čarodejníkmi."