Boy from the fitness [SK] (dokončené)

Tridsaťpäť

Nedokázal som myslieť ani sa poriadne nadýchnuť. Všetko sa to stalo tak strašne rýchlo...
"Už konečne niečo povedz!" prehovorila pomedzi slzy.
"Čo ti mám na to povedať?! Výborne Elizabeth! Prekonala si všetky svoje hranice, gratulujem!" sklonila sa a rukami si zakryla tvár. Ešte viac sa rozplakala a preklínal som samého seba za to, čo mi vypadlo z úst.
"Pozri. Urobil som pre teba všetko. Si jediná ktorú som takto miloval. Vieš o mne všetko. Milovala si ma aj ty..teda, neviem či si ma milovala, no teraz mám jedinú otázku." postavil som sa z jej postele a prešiel ku oknu. "Prečo?"
Šepol som do ticha a bolo počuť ako sa otočila na posteli. Dúfal som, že povie, že žartovala a všetko bude tak ako pred tým..
"Vedela som, že o teba prídem, no ja..musela som to urobiť. Pre Bena. A on ma donútil! Ja som ťa nechcela stratiť."
"Tak prečo si to kurva urobila?!" buchol som rukou po parapetnej doske až sa zatriasla.
"Walter ma donútil! On ma znásilnil!" zakričala a skrútila sa na posteli.
Walter..ak si správne spomínam, bol to Lorainin brat. Žiarlil som na neho, už vtedy keď boli u nej na večeri, no netušil som, že by bol schopný zájsť až tak ďaleko.
No nikto na celom tomto skurvenom svete nebude ublyžovať mojej Elizabeth!
V tichosti som si sadol vedľa nej a pohladil ju po chrbte. Viac si hlavu zahrabala do periny a rukou ma odstrčila.
"Mal by si ma nenávidieť, no ty tu len sedíš a hladíš na mňa." zašepkala a jedným okom na mňa pozrela.
"Nikdy ťa nebudem nenávidieť. A nikomu nedovolím, aby ti ublyžoval." chytil som ju okolo pásu a znova ju vtiahol do objatia.
"Lenže ja nenávidím samú seba.." ruky si obmotala okolo môjho krku a snrkla mi do trička.
"Pšš.. Už neplač. Postarám sa o to, aby už neotvoril oči!" odtiahla sa odo mňa a nesúhlasne pokrútila hlavou.
"Nie. To nerob, nestojí za to.."
"Je mito jedno. Za to čo urobil, dostane to čo mu patrí." vstal som a chcel odísť, no zastavila ma jej ruka.
"Hlavne neurob niečo, čo by si neskôr mohol lutovať." povedala a pustila ma.
"Ak je to za teba, ľutovať to nebudem." vyšiel som z jej izby a za chvíľu už sedel vo svojom aute.
Nemal si si so mnou začínať, Walter.

Elizabeth's POV

Prišla mi už minimálne desiata esemeska od Bena. Najskôr sa len pýtal, či neviem čo je s Walterom, no momentálne je zúrivý ako pes, lebo vraj Loraine stresuje.
Už dva dni sa jej Walter neozval ani neotvára dvere. Bojí sa o neho a Ben je z toho na prášky.
"No ták. Prestaň sa mračiť." pohladil ma Ashton po ruke a snažil sa ma rozveseliť.
"Fajn, tak mi aspoň povedz, čo si mu urobil. Vieš, aj on má rodinu, ktorá sa o neho bojí."
"Nie. On je bezcitný bastard, bez štipky úcty ktorý sa podobá na nadržané prasa. Presne to je on. A to čo sa mu stalo, si absolútne zaslúžil." povedal tvrdo, bez žiadneho súcitu.
"A z teba sa stáva to isté. Nemal si žiadne právo mu ublýžiť." štuchla som ho prstom do hrude.
"A on nemal žiadne právo ublýžiť tebe. Takže je to vlastne vyrovnané."
Možno mal pravdu, no ja som nechcela byť tá bezcitná sviňa, a hlavne som nechcela byť ako on.
"Potrebujem sa napiť." vstala som a išla do kuchyne.
Naliala som si plný pohár vody, a dúfala, že to zo mňa všetko spláchne.
Pri dverách zazvonil zvonček, a ja som na sto percent vedela, že to bude rozčúlený Ben.
"Idem tam." Ashton ho predsa takého nemusí vidieť.
Stlačila som kľučku a chcela mu vynadať za to, že ma furt otravuje, no radšej som si zahryzla do pery a odstúpila od dverý.
Na mojej prednej terase stál dobitý Walter, s fialovým monoklom, zlomeným nosom, roztrhanou perou a určite aj zo zlámanými kosťami. Z toho pohľadu sa mi nadvihoval žalúdok.
"Čo chceš?!" dostala som zo seba po nekonečnom tichu.
"Ty veľmi dobre vieš, čo chcem." povedal zachrípnuto a všimla som si, že mu chýba jeden zadný zub.
"Vypadni odtiaľto." snažila som sa pred ním zatvoriť dvere no vlažil medzi ne nohu.
"Až keď dostanem to, čo chcem." jdnou rukou mi chitil bradu a bezcitne mi ju držal vo výške jeho očí.
"Už nikdy! Si len obyčajný úbožiak!" vykrílla som a dúfala, že ma čoskoro pustí.
"Daj z nej tie ruky dole, lebo ťa tak dojebem, že ťa ani vlastná mamka nespozná!" zrazu sa tu objavil Ashton a chitil ho za tričko.
"Posluž si, nič horšie ako toto sa mi už nestane!" ukázal si na dobitú tvár.
"Tým by som si nebol tak istý." Ashton natiahol ruku presne ako keď ide udrieť do boxovacieho vreca.
Zaťatá pesť Walterovi pristála pri nose a ozvalo sa nechutné prasknutie. O pár sekúnd nato ho udrel znovu a z nosa mu začala prúdiť krv.
"Ashton prestaň!" kričala som na neho, no kým prestal, uštedril mu ešte ďalšie tri údery.
Pustil ho a Walter sa zošuchol popri stene až na podlahu. Bezvládne tam ležal, na zemi a z nosa mu tiekla tmavočervená krv.
"

Čo si to urobil?" pozrela som na neho ako si prehliada svoje ruky.
Vzala som mu dlane a videla prečo sa na ne tak díva. Mal ich celé zodraté a od krvy. Od Walterovej krvy.
"Čo chceš s ním teraz robiť?!" ukázala som na jeho nehybné telo.
"Neboj sa. Žije." sklonil sa k nemu a pozrel sa na mňa.
"Mali by sme ho odviezť do nemocnice." pekrížila som si ruky na prsiach.
"Nie. Zaveziem ho domov." zdvihol ho zo zeme.
"Počkaj. Tak ho odvez k Loraine. Konečne bude vedieť, čo s ním je."
"Fajn. Ty zostaň tu." odniesol ho do auta a hneď nasadol aj on.
Bála som sa. Čo keď sa z Ashtona stane rovnaký netvor ako je Walter? Už dvakrát ho zmlátil do bezvedomia a som si istá, že by to urobil znovu.
No kto iný ako on by to za teba urobil? Možno by to Walter urobil znovu, a znovu a ty by si sa bála to hocikomu povedať. Vlastne ti Ashton pomohol.
No aj tak som mala strach. Čo keď sa Ben dozvie pravdu? S Loraine sa rozíde, mňa bude nanávidieť, a to nechcem vedieť čo by urobil s Ashtonom..

∆∆∆∆∆

Here it is :3
Takže, ako som sľúbila, je to tu, a všimli ste si, že je nedeľa? :D
Túto časť chcem venovať mojej Simonke, ktorá má zaujímavé nápady k príbehu a oznamujem jej že sa mýli :D
Ako vždy, potešia ma komenty aj voty :*

Your writer :* -Em❤
See ya later, darlings :*