Boy from the fitness [SK] (dokončené)

Dvadsaťšesť

Prebudilo ma ťukanie do počítača. Otvorila som oči a slnko bolo vysoko na oblohe. Mohlo byť viac ako desať hodín, a takto neskoro som nemala vo zvyku vstávať.

Pozrela som vedľa seba a na posteli sedel Ashton s laptopom na kolenách. Chrbtom sa opieral o čelo postele a vytrvalo mačkal tlačítka na klávesnici. Sadla som si vedľa neho, a aj keď ma zbadal, ďalej ma ignoroval.

"To vážne? Tetris?" zdvyhla som obočie pri pohľade na obrazovku. Hore-dole behali útvary rôznych tvarov a prišlo mi to rovnako nudné ako keď bola táto hra 'v móde'.

Len prikývol a ďalej sa snažil vtesnať vodorovný stĺpik medzi dva štvorce. "Už si raňajkoval?" znovu prikývol a hlavou ukázal na stolík pri posteli.

Na drevenej tácke ležali tri toasty so šunkou a polovypitý pohár pomarančového džúsu.

"Hmm...tak fajn." očividne sa rozhodol protestovať proti svojej rodine, a bolo by dosť divné, keby som na raňajky prišla sama, tak som si zobrala tanier nedojedených raňajok na posteľ a zjedla zvyšok toho čo tam zostalo.

Po chvíli som konečne vypila posledné zvyšky džúsu a tanier odložila späť na stolík. "Dobre, a teraz mi povedz, čo ti je."

Sadla som si do tureckého sedu a pozorovala jeho kamennú tvár. Ani náznak pokusu o odpoveď.

Po chvíli na mňa konečne pozrel. Premeral ma pohľadom a rukami si prešiel po tvári. Vedela som, že ho niečo trápi.

"Plakala si." odložil počítač a vtiahol ma k sebe. Sedela som mu vlone a prstami mi jazdil po tvári.

Spomenula som si, ako som celú noc premýšlala a očividne aj plakala. Neznášala som tajomstvá, a Ashton ich mal až priveľa. Nechcel mi nič povedať, a všetku vinu som kládla sebe. Bola som nahnevaná sama na seba, ako skončila táto hádka, a ako pravdepodobne skončia všetky. Niečo sľúbi, a ja zlomím.

"Áno." odpovedala som až po chvíli a zapozerala sa mu do očí.

Videla som, aký je zlomený. Oči mu nežiarili tak, ako keď sme sa prvý krát stretli, alebo ako keď som ho prvý krát pobozkala. Zjavne jeho otec zarezal do príliš hlbokej a nezahojenej rany.

"Kvôli mne." oči sa mu zaleskli, akoby išiel plakať. Ale len akoby.

"Nie. Kvôli nám." silno ma objal a hladil ma po chrbte.

"Prepáč." zašepkal mi do vlasov a nos zaboril do jamky na mojom krku.

Vždy keď vyfúkal, jeho teplý dych ma štekli na kľúčnej kosti. Zavrela som oči a hrala sa s jeho vlasmi.

Na dvere niekto zaklopal a do vnútra nakukla blonďavá hlava Suzanne. "Ahojt..- perpáčte ak ruším..." zakoktala sa keď si nás obzrela.

"To je v poriadku Suz, čo potrebuješ?" usmial sa na ňu Ashton a ja som dosť zahanbene z neho zliezla.

"Za hodinu vyrážame na loď, pridáte sa?"

"No vlastne sme chceli..-"

"Jasné, stretneme sa dole." skočila som Ashtonovi do reči, a zachránila nás tak od zomretia z nudy.

"Dobre, tak sa pripravte. Vonku je teplo." usmiala sa na nás a zabuchla za sebou mahagónové dvere.

"A teraz strávime celý deň na zhrdzavenej lodi, s mojimi retardovanými bratmi, v strede oceána pri tridsiatich piatich stupňoch celzia." Ashton sa zvalil na posteľ a znechutene zafučal.

"Nepreháňaj. Aj tak by sme tu nič nerobili." hodila som po ňom vankúš a prešla ku svojej taške.

Vytiahla som z nej svoje čierne bikiny a polopriesvitné ružové plážové šaty. V starej drevenej skrini ozdobenej zlatými ornamentami som našla modrú plážovú tašku. Zbalila som si do nej klobúk, opaľovací krém, a ďalšie hlúposti, ktoré by som mohla potrebovať.

"Davaj. Obleč si plavky, lebo pôjdem bez teba." vyzliekla som si svoje pyžamové kraťasy aj tričko a začala si zaväzovať spodný diel plavok.

"Vlastne by som mal pár návrhov na to, čo by sme mohli robiť." za sekundu z postele zliezol ku mne a zdrapil ma za boky.

"Ashton! Prestaň, ešte sem niekto vojde, a uvidí ma tu polonahú len v tomto." ukázala som 'dole'a potom na zvyšok môjho holého tela.

On ma len odignoroval a rukami ma hladil po chrbte. "Ale keď ty si taká krásna." pobozkal ma na kľúčnu kosť.

"A keby sem teraz prišiel jeden z tvojich bratov a uvidel ma..." odtiahla som sa od neho a smerovala ku dverám.

Okamžite chitil zbytok mojich plavok do ruky a hneď bol u mňa. "To v žiadnom prípade!" zavrčal pomedzi zuby a zaviazal mi šnúrky na plavkách.

"No vidíš. A teraz idem dole, čakám ťa tam." zobrala som svoju tašku a letné sandále a vyšla z izby.

"Tam ma nedostaneš!" počula som ešte jeho naštvaný tón, no aj tak som vedela, že príde.

V kuchyni bolo prázdno, na dvore som videla všetky deti ako behajú za Butterfly a v altánku sedel Aiden, Suzzane a Ander s Phoenix na kolenách. Všetci vyzerali zabratí do debaty, a mňa za oknom si vôbec nevšimli.

V žalúdku mi zaškvŕkalo a svoje chabé raňajky som doplnila o biely jogurt z chladničky.

"Prepáč Anthonymu za ten včerajšok." ozval sa Jayin hlas spoza mňa.

"Už sme to s Ashtonom vyriešili." otočila som sa ňu. Hnedé zafarbené vlasy mala zapletené do copa a na sebe mala krátke kvetované šaty zosedemdesiatych rokov.

"Nie Elizabeth. Toto nieje téma, ktorá sa dá vyriešiť za jednu noc. Ashtona poznám veľmi dlho. Všetko čo sa udialo medzi ním a otcom ho veľmi zasiahlo. Potrebuje niekoho, komu sa môže otvoriť, kto ho pochopí, a nebude ho odsudzovať za to čo urobil. Bol mladý. Všetko čo sa stalo ľutuje, no nato je neskoro, no musíš ho pochopiť. Nikto okrem našej rodiny to nevie, a bojí sa toho, ako zareaguješ." chitila ma za ruky a všetko hovorila veľmi potichu. Akoby nechcela, aby ju niekto počul.

"Jay. Ľúbim ho, no on mi to nechce povedať. Chcem ho pochopiť, no sama neviem ako zareagujem. Čo keď nebudem schopná sa vysporiadať s jeho tajomstvom? Bojím sa toho. Bojím sa pravdy." povedala som všetko čo som v sebe dusila dlho. Neviem ako, ale táto žena má zvláštnu schopnosť každému rozviazať jazyk. Vrátane mňa.

"Nechaj mu čas. Ashtona milujem rovnako ako každého jeho brata. Som mu ako matka, a bojím sa o neho. No v tebe našiel oporu. Vidím to na ňom. Na tom ako sa na teba pozerá, ako s tebou rozpráva. Uvidíš, počkaj, a on ti to povie sám." pohladila ma po zápästiach no pustila ma hneď ako do kuchyne vošiel Ashton.

"Čo sa to tu pečie?" zdvyhol na nás obočie a uškrnul sa.

"Nič zlatko. Len sa bežte zabávať. Ja s Anthonym zostaneme tu, pripravíme gril na ryby a postrážime to malé šteniatko." ukázala na dvor kde sa Ashley váľala po Butterfly. Tá bola dvakrát taká veľká ako ona.

"Dobre Jay. Maj sa zatiaľ." mrkol na ňu a chitil ma za ruku.

Spolu sme vyšli zo zadnej terasy. Aiden bol na lodi a odväzoval laná z móla. Deti už utekali k lodi a Butterfly -nepriateľka vody, sa nepohla zo záhrady.

"Tak, toto je Rainbow." Ashton ukázal na modrý ošúpaný nápis na boku lode.

"Dnes si užijeme." chytil ma za ruku a vášnivo pobozkal.

∆∆∆∆∆

Here it is :3

Časť je o dosť skôr, ako som plánovala :3 Chcela som ju sem dať až v piatok -vtedy mám narodkýýý :3333- ale keďže som videla tie krásne komenty a 23 votov za ani nie tri dni, máte ju tu dnes! :*

Držte mi prsty, vo štvrtok tancujem na takom trápnom školskom programe (Karičky-ak niekto nepozná, je to ľudový tanec, folklór :D) + moderujem -_-, asi ma tam vystrie :DD

PS: Ľúbim Vááás :****

Your writer :* -Em ❤

See ya later darlings :*