Boy from the fitness [SK] (dokončené)

Štyridsaťšesť

"Si blázon Ashton." krútila som hlavou. Možno nad ním, a možno nad sebou.
"Ni nie som. Milujem ťa a viem, že ty si žena s ktorou chcem stráviť zvyšok môjho života. Nech už bude akýkoľvek." otvoril krabičku a ukázal mi tak strieborný prsteňom s malým diamantom v jeho strede.
Ďalšia horúca slza sa kotúľala po mojom líci zatiaľ čo som sa zohla k Ashtonovy a pevne ho objala.
"Ľúbim ťa." šepla som mu do ucha tak, aby to počul len on. Aj keď to zjavne všetci ostatný aj tak vedeli.
"Mám to brať ako 'áno'?" opýtal sa s iskričkami v očiach.
Chcela som to? Chcela som, aby bol Ashton posledný muž v mojom živote a prvý ktorého ráno uvidím? Chcela som, aby bol môj. Len môj, drahý Ashton s ktorým som toľko toho prežila.
"Áno." zasmiala som sa do vzlyku a určite som znela ako postihnutý mrož, no nikomu to vtedy nevadilo.
Ashton ma chytili okolo pása a pár krát sa so mnou zatočil vo vzduchu zatiaľ čo ma vytrvalo bozkával. Všetci v miestnosti začali nadšene tlieskať a ich pozornasť patrila len nám, čerstvým snúbencom. Neznie to vtipne?
Ja, ktorá nemala v pláne sa nikdy vážne zamilovať som skončila s Ashtonom. Najväčším kriminálníkom akého som stretla a zároveň najdokoalejším mužom akého som si mohla priať. Matka by bola na mňa hrdá..keby len vedela...
"Nechcem kaziť tento krásny okamih, ale..vážený, toto mala byť moja svadba." prerušil nás Ben hovoriaci do mikrofónu.
Všetci sa zasmiali, vrátane mňa. Ashton ma chytil za ruku a viedol preč z miestosti plnej baviacich sa ľudí.
"Kam ideme?" opýtala som sa zatiaľ čo sme schádzali dolu schodmi.
"Niekam, kde budeme sami."
"Naháňaš mi strach."
"Len poď."
Ťahal ma až do záhrady.Sadli sme si na kamennú lavičku v vzdialenom kúte obrastajúcu kríkmi. Mal pravdu, tu by nás nenašiel snáď nikto.
"Prečo sme tu Ash?" sadla som si tesne vedľa neho.
Z vrecka saka vytiahol znovu tú krabičku. Malý snubný prsteň mi navliekol na prst a žiarivo sa na mňa usmial.
"Je nádherný. Ďakujem Ashton." pobozkala som a znova si obzrela ten nádherný šperk.
"Takže..teraz sme snúbenci?"
"Už to tak vyzerá, však?" pohladila som ho po hladko oholenom líci.
"A kedy si ma vezmeš?" položil mi otázku, ktorú som vonkoncom nečakala. Kto by to čakal?
"Ash," povzdychla som si a ruku stiahla do svojho lona. "Netlač na pilu. Prosím."
"Nechceš to?"
"Chcem. Samozrejme, že chcem no..nie teraz. Nemyslíš, že je skoro?"
"Nie, nemyslím. Chcel som to urobiť už dávno, no toto mi prišlo ako vhodná príležitosť pre prekvapenie."
"Tak to sa ti teda podarilo.." šepla som, no počul to.
"Nie si si istá tým, že to chceš, však?"
"Áno, teda nie. Chcem teba. Viem, že ťa milujem a si to najlepšie čo som v živote mohla nájsť, len sa bojím záväzkov. Čo keď sa zoberieme, budeme spolu rok, dva, pri šťastí tri a potom ťa prestanem baviť? Jednoducho sa ráno prebudíš a povieš si: Do riti! Čo keď ona nebola to, čo som chcel? Čo keď ju už nemilujem?"
"Toho sa bojíš?" zobral mi tvár do dlaní.
"Áno. A ešte toho, že ti nebudem dosť dobrá. Raz zostarnem, budem škaredá, tučná, stále nasratá a ty si to rozmyslíš."
"Toho sa nemusíš báť. Pretože aj ja zostarnem. Aj ja budem škaredý, tučný aj večne nasratý. No to nieje dôvod aby som nebol so ženou ktorú milujem najviac na svete."
"Prestaň hovoriť klamstvá Ashton." trochu som sa odsunula od jeho horúceho tela.
"Nie sú to klamstvá El. Prečo by som ťa zoznamoval so svojou rodinou? Prečo by som ti ukázal kde bývam, čím sa živím a čo ma baví?"
"Ja neviem, chcel si sa zabaviť?"
"Preboha Elizabeth. Musíš všetko vždy pokaziť svojim pesimistyckým myslením?"
Musím všetko pokaziť? Zjavne áno.
"Chcem len mať istotu, že to čo vravíš myslíš naozaj vážne."
"El," znovu si povzdychol, "ako inak ťa mám presvedčiť?"
"Už nijak. Ja sa presvedčím sama." pobozkala som ho a oprela si hlavu o jeho rameno.
"Tak fajn" pohladil ma po vlasoch a konečne sa uvolnil.
Aj keď to nechal tak, v hlave si určite premietal celý náš život, ako spolu vychováme deti aj ako spolu umrieme.
Pri tejto myšlienke ma striaslo.

Π•Π•Π•Π•Π

Kráčala som po dlhej chodbe po ktorej som nekráčala už zopár mesiacov. Všetko však vyzeralo stále rovnako. Dvere do každej jedej zasadačky boli nasvojich miestach, obrazy na stenách boli stále rovnako nudné a ani kvety sa nepohli zo svojich črepníkov.
"Elizabeth!" začula som svoje meno vychádzajúce z úst útlej blondýny.
"Aj ja ťa rada vidím Melanie." vrhla sa mi do objatia až som nemohla dýchať.
"Kde si preboha bola! Vieš ako si mi chýbala?! A nielen mne, zháňal ťa aj pán James. Dokonca som postúpila na vedúcu marketingového oddelenia!" pišťala mi do ucha.
Polovicu z informácií čo mi povedala som úplne odignorovala. Teda až na toho Jamesa. Ten ma zarazil, ešte sme spolu predsa len neskončili?
"Prosím neviete kde nájdem Carmen?" zachrčal mi za plecom nejaký muž.
"Vlastne tam idem aj ja. Poďte, zavediem vás." vykročila som znovu po dlhej chodbe.
"Čo chceš od Carmen?!" zakričala za mnou Melanie.
"Dávam výpoveď srdiečko!" zakričala som jej naspäť a prehnane rozhodila rukami.
"Takže vy tu už nebudete pracovať?" prerušil príjemné ticho ten muž.
"Od dnes už nie. A vy ste..?"
"Som Carmenin manžel. Chcem ju prekvapiť a vezmem ju na obed."
"Tak to sa určite poteší." usmiala som sa a prišla až pred Carmeninu kanceláriu.
Neunúvala som sa klopať, v podstate tu už nepracujem. Vtrhla som do jej kancelárie aj s jej manželom za zadkom.
Škoda, že som neodfotila jej výraz keď nás zbadala. Rukami sa opierala o stôl a medzi jej nohami stál milý pán James. Vášnivo sa bozkávali, no akonáhle sme tam vtrhli so všetkým prestali.
"Carmen?!" pípol ten podpapučniak.
Ja som sa držala za brucho a skoro umrela smiechom zatiaľ čo on mal výraz Banbiho pred zabitím.
"Č-,čo tu robíte?!" vyštekla hlavne po mne.
"Priniesla som ti toto a tvojho muža som stretla na chodbe." hodila som jej obálku s výpoveďou na stôl a sledovala ko sa situácia vyvinie.
"Ono to nieje tak, ako to vyzerá miláčik!" podišla k nemu no on ustúpil.
"Vy ste o tom nevedeli? Už sa to tiahne možno viac ako rok, milý pane." ukázala som na uslintaného Jamesa a pohľadom vraždiacu Carmen.
"Ty suka!" vrhla sa na mňa no ustúpila som a ona tak narazila do poličky s knihami.
"Ahoj šľapka, dovidenia oklamaný bývalý manžel a zbohom nadržaný James!" s úsmevom na tváry som vyšla z jej kancelárie.
Toto ti vyšlo Elizabeth!

∆∆∆∆∆

Here it is :3
Konečne nová časť aj keď celkom krátka :'DD jediné čo vám chcem momentálne zdeliť je, že tento týždeň plánujem vydať prológ k môjmu novému príbehu s názvom Riders :3
Anyway, nerada to hovorím ale pomaly sa blýžime ku koncu príbehu!! :O ❤

Your writer :* -Em❤
See ya later darlings :*