Boy from the fitness [SK] (dokončené)

Deväť

S Ashtonom som telefonovala ešte asi hodinu. Rozprávala som mu o mojom dni v práci, čo všetko zažívam, a ako ma to psychicky aj fyzicky vyčerpáva. Chápal ma... Jeden z mála. Nedokázala som ukončiť hovor. Vždy keď znovu začal hovoriť, sa mi na tvári usadil úsmev idiota a počúvala som každé jedno slovo. Rozprával nádherne... Príjemný chrapľavý hlas sa mi dookola prehrával v hlave. Pozrela som von oknom, kde bola už tma. Počkať, čo?! Tma?!

"Ashton, ako dlho už telefonujeme?" prerušila som jeho monológ o defekte na aute.

"Zhruba dve hodiny, prečo?" so záujmom mi odpovedal tým jeho chrapľavým hlasom.

"Počkaj!" prebehla som do kuchyne. Hodiny na stene ukazovali niečo po siedmej. "Preboha! To je už toľko hodín?!"

"El, upokoj sa, je to iba čas" pobavene poznamenal. Mal pravdu, ale viac ma zaujala moja prezývka. El... Z jeho úst to znie božsky.

"Ja viem, ale chcela som ísť behať." to bola pravda.

"Tak to máš smolu."

"Ashton! Keď nebudem behať, tie tvoje debilné bufety sa niekde odzrkadlia!" narážala som na jeho záľubu vo vysoko kalorických jedlách.

"Dúfam, že výsledky uvidím tam hore" výťazoslávne zahlásil.

"Tým chceš povedať, že nemám kozy?!" vyletela som na neho, aj keď som v sebe dusila smiech. Čo sa značne odrazilo na mojom tóne hlasu.

"Eh, tak som to nemyslel. Ale chápeš, čím väčšie, tým lepšie." vedela som si presne predstaviť jeho úškrn.

"Chlapi.." musela som sa zasmiať.

Následne som mu nadala, ako môže byť taký nechutný a perverzný, načo sa obhajoval mužskými pudmi. Aj keď som nechcela, musela som zrušiť hovor. Nemôžem s ním predsa volať dvadsaťštyri hodín denne! Pôsobil dosť nespokojne no nakoniec (po ďalšej pol hodine) sme skončili.

A to bolo prvý krát, čo som sa cítila sama. Bývala som v dome len ja a Butterfly, no teraz som prvý krát pocítila ako mi chýba niekoho spoločnosť. Pri Ashtonovi som sa konečne cítila ako niekto, a teraz tu stojím, v mojej prázdnej obývačke a premýšľam...

Zrazu sa ozval zvonček. Niekto mi snáď číta myšlienky! S radosťou som prebehla ku vchodovým dverám a vez váhania ich otvorila. Prosím, nech je to Ashton.

A hádajte! Nie, sklamem Vás, za dverami stál môj doliezajúci brat s rukou opretou o rám dverí.

"Ben" vydýchla som sklamane. "Čo chceš?!"

"Zas a raz príjemná. To je moja Elizabeth Smithová" pdyšiel ku mne a silno ma objal.

"Neodpovedal si. Čo chceš?" povedala som už trochu kľudnejšie, no odtiahla son sa od beho. Ach ako ja ho nenávidím!

"Dlho si sa neozvala. Tak ma napadlo.." začal no skočila som mu do reči.

"Na to zabudni. Do vnútra nejdeš!" ešte viac som privrela dvere.

"Ale no ták. Chcem sa len porozprávať" prosíkal a vypleštil na mňa tie jeho šteňacie oči.

"Tak fajn, ale len na chvíľu" neochotne som ho pustila dnu, a nechala sadnúť si do obývačky.

"Chceš niečo?" nechala som ho tam vyvaleného na gauči a odišla do kuchyne.

"Len kolu, sestrička" nenávidím, keď ma tak oslovuje...

"Tu máš" položila som mu pohár na stolík a otočila sa na neho.

"Elizabeth?" Ben odrazu zvážnel a pozrel na mňa plne sústredeným pohľadom "Čo je to láska?"

"To by si mal vedieť, si odo mňa predsa starší" môj hlas bol tiež odrazu vážny.

"To áno, ale nikdy som nepocítil úprimnú lasku. Vždy to bolo len o fyzickej príťažlivosti. Nikdy som ku nikomu necítil lásku alebo niečo viac. Moje zvťahy boli čisto o sexe, a nikdy ma nenapadlo, že sa do niekoho zamilujem.." uznávam, môj brat je kus. Má vypracované telo, husté hnedé vlasy a dokonalé karamelové oči. Nikdy som sa na neho však nedívala týmto pohľadom. Pohľadom starostlivej sestry, ktorá chápe ako sa jej brat cíti.

"Zamiloval si sa?" opýtala som sa jedinú otázku. Nemohla som preberať nič iné z toho čo povedal, pretože som na to nemala odpovede. Popravde, aj mňa samú by zaujímalo, čo to vlastne láska je

"Áno..ona. Ona je proste úžasná." prikývol a zavrel oči. Určite si ju v mysli predstavoval..

"Ako sa volá?" zaujímala som sa.

"Lorain" usmial sa.

"A kde ste sa zoznámili?"

"Na jednej firemnej párty," zamračil sa "len je tu menší problém.."

"Počkaj, tipnem si..ona nevie, že ju miluješ!" zdvihla som palec a jemu sa trochu nadvihli kútiky úst.

"Nie, ona cíti niečo podobné, len..je to šéfova dcéra" pri jeho slovách ma zahrialo pri srdci. Môj braček si konečne našiel spriaznenú dušu! No potom mi došiel zvyšok vety. Jeho šéf bol starý pán, ktorý neznášal nápadníkov okolo jeho dcier. Ben mi o ňom rozprával ako o nepríjemnom tučniakovi.

"Ale ak ju miluješ, tak nieje čo riešiť!" snažila som sa pozdvihnúť jeho náladu.

"Ty to nechápeš Beth. Milujem ju. A to ma ničí.." znova sa zamračil "Prečo sakra láska bolí?!" z celej sily buchol do vankúša.

"Pretože je to láska. Ak ju chceš, musíš bojovať, a znášať jej protiútok. Ak si ochotný bojovať, máš šancu vyhrať." citovala som prvé čo ma napadlo. Ale prvé od srdca..

"A výhra bude sladká.." na tvári sa mi rozlial široký úsmev "Ďakujem ti Beth, ani nevieš ako si mi pomohla" postavil sa, a uväznil ma vo svojom medveďom objatí.

Do nosa mi ihneť udrela sladká vôňa. Tipická vôňa môjho staršieho brata. Toho, ktorému som práve pomohla vyriešiť milostný život. Tak, a teraz už iba začať riešiť ten môj..

∆∆∆∆∆

Here it is :3
Ani neviete ako ma tešia čísla, ktoré pomaličky nabiehajú na mojom príbehu ^^ momentálne je to asi 13 votes a skoro 300 prečítaní :)) nie sú to nejaké extra čísla, no pre mňa to veľa znamená. Ani som netušila, že niekto bude mať záujem to čítať, a tak som rada, za každé jedno prečítanie :33 Love yaa, everybody guys ❤
Anyway, k časti :D vystupuje nám tu Ben :) Elizin brat, ktorý sa práve zamiloval.. :D trochu som si vyliala srdce s citátikmi :D nezabíjajte ma!
Viem, že je trochu nudná, no nič ma nenapadlo. Preto som včera nenapísala žiadnu časť :/ som totáálne vygumovaná -_- ale nebojte sa, dostávam sa s5 do formy :D
Prípadný vote poteší :* aj koment samozrejme ^^

Your writter :* -Em ❤
See ya later, darlings :*