Boy from the fitness [SK] (dokončené)

Štrnásť

WARNING! Dĺĺĺha časť :** :D

"Hmmm..." neurčito som pokrútila hlavou a vymanila sa z jeho zovretia.
Naklonil hlavu, a chcel ma pobozkať, no nedovolila som nu to. Stále vo mne vybuchovali tie jadrové elektrárne, pri každom jeho bozku alebo dotyku na miestách..no veď viete -imtímne časti-.
Nemienim sa s ním vyspať hneď pri prvej príležistosti. Najskôr si to tu pekne poobzerám...
Stáli sme vo veľkej hale, spojenej s obrovskou obývačkou a kuchyňou. Bolo to neskutočne luxusné. Všetky farby boli ladené do hneda, tmavočervena alebo žlta. (aut. pozn: predstavte si nehaký megaluxusný hotel :D) Na stene vysela plazmová televízia, všade bolo kopu sedačiek, doplnkov a kadejakých vecí za tisíce.
S otvorenými ústami som prešla do dverí oproti. Bola to zjavne hlavná spálňa. Uprostred miestnosti bola obrovitánska kruhová posteľ s baldachýnom, nočné stolíky, masívny šatník a na stene televízor. Všetko spolu ladilo, dokonca aj veľké francúzske okno v stene s hnedými závesmi.
Z izby viedli dvoje dvere. Jedny napravo, druhé naľavo. Vydala som sa v ľavo, kde bola kúpeľňa. Bola obkladaná tmavožltými kachličkami s divným vzorom, na stene vyselo zrkadlo, bod ktorým boli pulty a dve umývadlá. Na druhej strane som zbadala veľkú mramorovú vaňu. Alebo skôr vírivku..bola vážne veľká s nespočetnými triskami.
Rozhodla som sa preskúmať aj druhé dvere, ktoré viedli do 'hosťovskej'. Pod veľkým oknom bola jedna posteľ, stolík, kožená sedačka a drevená komoda. Oproti spálni pôsobila jednoducho, ale za to stále luxusne.
"Prečo máme tri postele?" opýtala som sa Ashtona vyvaleného na gauči v obývačke.
"Keby som bol príliš dotieravý, a ty by si ma vyhodila z postele" vstal a podišiel ku mne.
"V tom prípade, by si mohol ísť spať na gauč, nie?" dala som mu ruky okolo krku.
"Ale posteľ je posteľ." priložil svoje čelo na to moje a hladeľ mi do očí.
Znovu nabrali bledozelený dotieň, ktorý pôsobil omnoho menej desivo. Roztopila som sa v nich. Len tak sme tam stáli, a navzájom si hladeli do očí.
"Načo myslíš?" prerušila som celkom príjemné ticho medzi nami.
"To by sa ti nepáčilo" šibalsky sa usmial a chitil môj zadok do dlaní.
"Ashton!" z celej sili som mu buchla do hrude, no s ním to nič nespravilo.
"Tak? Čo ideme robiť?" svoje pery prisal na môj krk.
Cítila som, ako strácam kontrolu nad somou sebou. Robí zo mňa netvora prahnúceho len po jednom. Po ňom.. Musím byť silnejšia, vzchopiť sa tej túžbe a zabojovať proti nej. Ako sa z človeka môže stať bábka ovládaná len jedným bozkom?
Jeho pery vytvárali po mojom krku malú cestičku. Najskôr mi bozkával čelusť, potom krk, kľúčnu kosť... Rozplývala som sa pod teplom jeho pier a vnímala každý ich pohyb na mojom tele.
"Už viem, čo ideme robiť" povedala som a preplietla si prsty za jeho hlavou.
"A povieš mi to?" zamrnčal pomedzi bozky ktorými neustále obsipával môj krk.
"Uhm," odtiahla som ho od môjho krku a pozrela mu do očí.
"Ideme nakupovať!"
"To nemyslíš vážne!" odstúpil odo mňa a udivene na mňa hľadel.
"Myslím, pomôžeš mi vybrať nejaké sexi spoločenské šaty."
Myslím, že spomínal niečo o 'romantickej' večeri. Lenže keď som videla tie načechrané dámy v hale, prešla ma myšlienka mojich obyčajných modrích šiat.
Mala som v pláne kúpiť si ich sama, no Ashton bol rýchlejší a predbehol ma. Vybral mi obyčajné čierne šaty s obrovitánskym výstrihom s dĺžkou do polky stehien. Boli krásne, ale na mňa príliš odvážne. Ako sa poznám, oblečiem si ich raz a pozvyšok života budú zapatrošené niekde v skrini.
K nim mi kúpil zlaté topánky na minimálne desať centimetrových opätkoch a čienu listovú kabelku so zlatou brošňou. Tá sa mi z toho všetkého páčila najviac.
Zvyšok dňa sme sa potulovali po meste a obzerali miestne pamiatky. Prechádzali sme sa po starých uliciach, debatovali o najnovších môdnych trendoch (:D) alebo jedli zmrzlinu. Ani som netušila akú výbornú robia v San Franciscu pistáciovú zmrzlinu! Ani sme sa nenazdali a okolo nás bola tma.
Ak sa to tak vôbec dá nazvať..akonáhle sa zotmelo, všetky pouličné svetlá sa rozsvietili a z každého víkladu blikali nepríjemné neónky. V rušných uliciach som vôvec nemala dojem, že sa blížila noc.
Mamičky s kočíkmi odchádzali do svojich domov, a na ich miesta nastupovali mladý tínedžeri. Na každom kroku sme stretali mierne podnapitých študentov alebo aj takých, čo do klubov len smerovali.
Najradšej by som sa rozbehla za nimi a išla do nejakého vychíreného klubu užiť si noc, no pomaly sa dostavovala únava.
Nohy ma začínali bolieť z celodenného chodenia, v bruchu mi naprázdno škvŕkalo a moje oči sa pomaly zatvárali. Ani som si to neuvedomila a stála som vo výťahu v našom hoteli.
V podstate som nestála, Ashton ma niesol. Zjavne som bola taká vyčerpaná, že ma vzal pod kolená a okolo pása a oprel o jeho hruď.
Unavene som klipkala očami a vdichovala litre jeho parfému. Pomaly ma mámil spánok a sexi vôňa.
"Si hladná?" opýtal sa ma, keď ma ukaladal na mäkučkú manželskú posteľ.
Lenivo som prikývla a zhodila si topánky z nôh. Rozvalila som sa do vankúšov a snažila sa nezaspať. Škvŕkanie v mojom bruchu mi to nedovolilo, a o pár minút nato prišiel Ashton do izby aj s táckou jedla.
Prezrela som si jej obsah a nahlas zajásala. Syrová pizza a jahodový šejk! Tohto nebudem mať nikdy dosť.
"Ďakukem zlato." odpila som si z pohára a dala Ashtonovi bozk na líce.
Poriadne som si prezrela jeho tanier a v duchu sa usmiala. Hrianky s cesnakom a kakaom. Bowen sa nezaprie..
Po dojedení večere som sa oprela o horu vankúšov a zavrela oči. Momentálne ma nezaujímalo nič iné okrem spánku..