Boy from the fitness [SK] (dokončené)

Šesť

"To nie je podstatné" snažil sa vyhnúť odpovedi.

"Ashton, chcem to vedieť" prečo mám taký divný pocit, že mi niečo tají?

"Som niečo ako finančný poradca" povzdychol si.

"Vážne? A kde máš oblek?" snažila som sa trochu odľahčiť situáciu, no moc mi to nešlo.

"Povedzme že ja také formality nepotrebujem," usmial sa "ale neriešme mňa, moc si mi toho ešte nepovedala.

"Na moje pomery až až."

"Na moje len minimum" - "a ty? Kde pracuješ?"

"V jednej reklambej agentúre, už to budú myslím dva roky. Je to tam fajn, až na moju nadriadenú" vybavil sa mi výzor Carmen. Bléé...

"Vyzeráš dosť nadšene" podotkol s podtónom irónie.

"Aj sa tak cítim" snažila som sa mu vysvetliť aspoň z časti čo Carmen robí, ako ma ponižuje pred klientami, buzeruje za každý prešlap a podobne.

"Fú-ha, máš to tam pestré" reagoval Ashton na môj monológ.

"Niečo mi hovor"

"Tak prečo nedáš výpoveď?"

"To sa ale ľahšie povie ako urobí" alebo skôr: 'Moja šéfka je pomstichtivá suka, ktorá mi po výpovedi spraví zo života peklo.'

Zvyšok večera sme sa rozprávali o mne, o ňom, o našich záľubách a podobne. Keď sme dojedli zákusok v podobe medovej torty, zberali sme sa na odchod.

"Musím si odskočiť, hneď som späť" vstala som od stola a smerovala na toalety.

Prezrela som sa v zrkadle a potichu zafňukala nad mojím výzorom. Čo na mne Ashtona tak fascinuje? Prehrabávujúc si vlasi som si naniesla malú vrstvu lesku na pery, a potichu vychádzala.

Ashton bol chrbtom a práve telefonoval. Nevidel ma prichádzať a tak som šla dosť pomaly a potichu aby som ho nastrašila.

"Máš ten balík?" odpovedal trochu fustrovane do telefónu.

"Hej, nie že to popletieš" .... "Zajtra sa u teba zastavím a dáš mi adresu" .... "Ja mu to odveziem, to policajné fiasko sa nesmie viac opakovať" .... "Vidíme sa v piatok na trati, teraz nemôžem hovoriť" ....

Položil a ja som vyšla spoza neho. Veľmi by ma zaujímalo s kým telefonoval.

"Kto volal?" opýtala som sa 'len tak mimochodom' a brala si kabelku.

"Len jeden známi, chcel zájsť na pivo" postavil sa aj on a zobral si koženú bundu. "Ideme? Už som zaplatil"

"Jasné" spolu sme vykročili ku dverám.

Tam si ruku obmotal okolo môjho pása a pokračovali sme na parkovisko. Jeho dotyk mi vôbec neprekážal, ba čo viac, páčil sa mi...

Otvoril mi dvere na čiernom Mustangovi a potom nasadol vedľa mňa.

"Kam ideme teraz?" opýtala som sa hľadiac pred seba "prosím, len nepovedz že je to prekvapenie"

"No vlastne..." zaškeril sa a hodil na mňa pohlad typu 'načo sa pýtaš keď vieš?' Radšej som znova zmĺkla a pozorovala míňajúce sa cestné čiary na asfalte. Kúsok pred tabuľou 'dovidenia v L.A' auto zabočilo a pokračovalo po štrkovitej ceste do strmého kopca.

"Kam ma to vedieš?" opýtala som sa s miernymi obavami pri pohlade na stromy okolo nás.

"Bude sa ti to páčiť, sľubujem" tak to som zvedavá.