Boy from the fitness [SK] (dokončené)

Štyridsať

Hneď ako lietadlo zastavilo na súkromnom letisku v Los Angeles som zbadala Derena. Opieral sa o bieleho Mustanga a pozoroval ma cez slnečné okuliare.
"Ahoj Izzy," pozdravil ma len čo som prešla kúsok ku nemu.
"Nevolaj ma tak, Deren." zložila som svoju tašku a spýtavo na neho pozrela.
"Prečo? Mne sa to meno páči." otvoril kufor a dal mi tam moje veci. Obišiel svoje auto a nasadol na miesto vodiča.
"Nenastupuješ?" otvoril mi dvere zvnútra keď som tam ešte stále stála a hľadela do jeho nepriehľadných okuliari.
"Veď už idem.." konečne som sa pohla z miesta a nasadla ku nemu. "Kam to vlastne ideme?"
"Ku mne."
"Ashton..-" nestihla som ani dokončiť keď mi skočil do reči.
"Neviem kedy sa vráti. Mám sa dovtedy o teba postarať."
"Ja nie som bezdomovec. Môžem ísť domov." prostevala som mu.
"Nie, nemôžeš." povzdychol si. "Je to príliš zložité na to, aby som ti to vysvetlil.."
"Tak to skráť." naliehala som.
"Uhm, dobre." nadýchol sa, akobu chcel predniesť uvítaciu reč na zraze anonymných alkoholikov. "Ashtona pozná v L.A. takmer každý, čo za niečo stojí. A tým, že ste teraz spolu, poznajú aj teba."
"Ale ja som sa s nikým 'čo za niečo stojí' nestretla."
"To že ich nepoznáš, neznamená, že oni nepoznajú teba. Vedia o tebe príliš veľa vecí.."
"Napríklad?" založila som si ruky na prsiach a čakala vysvetlenie na tieto absurdné keci.
"Kde pracuješ, adresu kde bývaš, mená tvojich súrodencov, akú značku auta máš alebo aj to koľko rokov má tvoj pes.. A to zďaleka nie je všetko."
Pri jeho slovách ma zamrazilo. Vážne o mne vedia toľko bez toho aby ma poznali?
"Takže teraz budem bývať u teba, správne tomu chápem?"
"Vlastne hej. Takto to bude najlepšie." odbočil z hlavnej cesty k ulici kde bývam.
"Dokedy to tak bude?"
"Dokým sa situácia neustáli. Alebo kým sa nevráti Ashton."
"A čo keď sa.." nechala som ho dokončiť vetu za mňa, pretože presne vedel na čo narážam.
"Nechcem ti kaziť už aj tak zlú náladu, no mal by som ti to povedať." zastavil pred mojim domom a pozrel mi do očí. "Je možné, vlastne veľmi pravdepodobné, že sa Ashton už nikdy nevráti. Ale aby som bol úprimný, nedokážem predpovedať budúcnosť. V každom prípade ťa miluje. Možno natoľko aby ťa ušetril od svojho hektického života, a zostal tam alebo bude tak sebecký, že sa vráti a pokúsi sa to s tebou urovnať. Poznám ho veľmi dlho, ale netuším ako sa rozhodne. To by si mala vedieť ty.."
Nič som mu na to nepovedala. Nemala som čo.
"Choď si po nejaké veci, aby si u mňa nemusela spať nahá." žmurkol a tajomne sa uškrnul. Aj tak som vedela, že len žartuje..je tak čitateľný.
"Ha-ha." znudene som prehodila a vystúpila z auta.
Snažila som sa tváriť neutrálne, no z vnútra ma požierali vlastné myšlienky. Ak mal Deren naozaj pravdu, všetko záleži len na Ashtonovy. No chcem aby sa vrátil? Možno by tam mal predsa len zostať. Mne by nehrozilo nič od ľudí 'čo za niečo stoja' a on by sa navždy ukryl pred svojimi prešľapmy. Bol celý vzťah s ním len jedna veľká chyba, ktorú začínam ľutovať?

Ashton's POV

Nalial som do seba už minimálne piaty pohár whisky. Dúfať, že alkohol mi pomôže utiecť pred mojimi chybami je hlúpe, no iné východisko som nenašiel.
"Prestaň už konečne chlastať a choď sa osprchovať. Smrdíš ako prasa." do izby vošla Sophia aj s pohárom vody.
"Si vážne zlatá, že si ma tu nechala prespať, no nemusela by si ma buzerovať takto z rána." prešiel som si dlaňami po tváry, dúfajúc, že sa vyprázdni z myšlienok.
"Nenazvala by som to ráno. Pochybujem, že si v noci zavrel oči, a podľa tejto napoly vypitej fľašky tiež usudzujem, že si dobre ožratý." hodila po mne nejaký uterák a otočila sa na odchod.
"Počkaj ešte.." zastavil som ju dosť pripitým hlasom. "Ďakujem," snažil som sa usmiať, no určite som musel vyzerať ako zhulený hroch.
Sophia sa len usmiala a nechala ma v izbe samého. Ak si myslíte, že je to nejaká lacná štetka, ktorú som si narazil na ulici, aby som zahnal myšlienky na Elizabeth, tak sa mýlite. Sophia je jedná stará známa, ktorá sa pred pár rokmy presťahovala do Miami. A je lezba..
Pomaly som sa snažil vyhrabať z pohovky, no hlava sa mi krútila tak či tak. Vypil som pohár vody a zobral si uterák čo mi Sophia priniesla a namieril si to do sprchy.
Štvalo ma to, ako som sa zachoval. Áno, Elizabeth mala úplnú pravdu, v tom čo o mne povedala. Nedokážem kontrolovať svoje emócie, a moje telo koná rýchlejšie ako premýšľa moja hlava. Nedivil by som sa jej ak by ma poslala do riti, nenávidela ma, a nechcela ma už nikdy vidieť. Prehnal som to..a to na plnej čiare. Ani nevie ako som sa musel premáhať, aby som jej neodpísal na esemesky. Každá jedna ma zožierala a ničila, no musel som to ignorovať. Ak ju nechám odísť, bude môcť žiť bezo mňa. Milujem ju, možno až priveľmi na to, aby som išiel za ňou a znovu ju zatiahol do môjho života plného sračiek. Nezaslúžim si ju.

Π•Π•Π•Π•Π

Sophia sedela za kuchynským stolom, listovala v nejakom časopise a pár krát si odpila z džúsu. Nadýchol som sa, že ju pozdravím, no nič som nepovedal. Sadol som si oproti nej a skúmal obsah taniera predo mnou.
"Suši," zjavne videla môj výraz a radšej mi objasnila o aký druh nízkokalorického, pre chudnúce ženy vhodného jedla sa jedná.
"Nemáš stejk?"
"Ja také jedlá nejem. Nech ti Elizabeth navarí.." bol som rád, že ma uprostred noci neposlala do riti, no niekedy by mohla zavrieť hubu.
"Vážne si mi zlepšlila náladu." zaironizoval som a ona len prekrútila očami.
"Sám si za to môžeš. Pozri, je to dlhá doba čo sme sa nevideli, no vóbec si sa nezmenil. Si stále ten istý arogantný hajzel ako pred dvomi rokmi, no tá žena s tebou robí divy.."
"Čo máš na mysli?" pustil som sa do toho, čo sa malo podobať na jedlo.
"Ak by mi niekto pred dvomi rokmi povedal, že sám Ashton Bowen, sa doplazí k môjmu bytu, uprostred noci, kvôli žene ktorú vraj miluje, vrazila by som mu, a povedala nech sa spamätá. A teraz tu sedíš, ideš sa zrútiť a myslím, že sa ochvíľu rozreveš.." cítil som, ako sa mi zaleskli oči, no nechcel som plakať. Nie pred Sophiou, ktorá ma pozná ako neodbitného a silného bastarda.
"Rozmysli si, čo chceš robiť. Nechaj si poriadne prejsť hlavou, či ti stojí za to. Za tú bolesť."
Či mi Elizabet stojí za to všetko..

∆∆∆∆∆

Here it is :3
Popravde, túto časť som písala asi 4-5 dní :D nevedela som sa rozhodnúť, či to bude takto, lebo v hlave som mala asi 20 scenárov :D no dúfam, že sa vám to páči, prípadný koment, vote..veď viete ako ma to vie potešiť :) a prepáčte, že dlho nebola časť, no sú prázdniny a ja stále niekde lietam :))

Your writer :* -Em ❤
See ya later, darlings :*