Príšerka

Pakt

<pohľad 1. ríše>

Len som stál uprostred miestnosti, steny aj strop boli stále pokryté tou nechutnou čiernou hmotou. Nevedel som sa spamätať z toho čo sa práve stalo. Fakt som si myslel že to bola anomália, ale nebola. Stáva sa že sa objavia anomálie s ilúziami, hlavne pri nových anomáliách, ale ak ublížite anomálii alebo ilúzii, vydáva to len také pišťanie, škrekot, vreskot, čokoľvek. Tak ako tá hmota na stene keď som to urobil prví krát. Tie veci NEVEDIA PLAKAŤ. Nie sú to ľudia. Z vonku tak vyzerajú ale v skutočnosti je to len hmota, bez orgánov, bez vnútorností, bez kostí. Nemajú žiadnu anatómiu a žiadne hlasivky ktoré by im umožnili kričať ako človek. Vedia vytvoriť zvuk, neviem ako ale vedia a vedia sa hrať že kričia. Vedia prejaviť bolesť, sú to dobrý herci ale moja schopnosť spôsobuje bolesť ktorú nikto len tak neprehryzne. Takže ak im ublížim, nemíňajú sily na to aby sa snažili kričať ako človek. Nezvládnu to, sú proste v bolesti a podľa toho sa správajú. A toto rozhodne malo hlasivky. Jednoducho je reflex začať vrieskať ako najatý, ale nie je reflex začať sa na to hrať, podľa toho je ľahké to poznať. A preto som si aj myslel že je to anomália, predtým to vydávalo presne ten zvuk ktorý by malo. 

Neviem ako sa tam potom spawnol normálny Ari, ale ak to teda bol on, tak som práve urobil neskutočnú chybu. Mohol som ho zabiť a ak som to aj neurobil tak má teraz obrovský problém. V miestnosti už nebol, to som vedel. Bola tam len tá anomália a pomaly stekala po stenách dolu. Musel som to decko nájsť než vykrváca alebo sa mu stane niečo horšie. Odišiel som preč a rozhodol sa prejsť celú vežu. 

<pohľad 4. ríše>

1. ríša zmizla z miestnosti, neviem čo sa stalo ale zrejme už bude pokoj. 

Tieník: Si v poriadku?

Bielík: Nepýtaj sa tak debilne, zdá sa ti že je??

Tieník: Už vieš prečo by si mal chcieť poraziť 1. ríšu?

4. ríša: Vlezte mi teraz s týmto do prdele. 

Vrecúško: Možno že ti vieme pomôcť. 

4. ríša: Ako?

Tieník: Ale musíš priať dohodu. 

4. ríša: Čo za dohodu?

Tienik: ...Dohodu o ktorej sme sa rozprávali. Budeš nás kryť a my ti za to pomôžeme prežiť tu. No a teraz aj dostať sa z tejto situácie. Pomôžeme si navzájom. 

4. ríša: ...Ako vás mám kryť? 

Tienik: Vysvetlím ti to, bude na to veľa času. Teraz mi podaj ruky. 

Vystrel ku mne tie svoje chápadlá. Naivne som ho za nich chytil. Priblížil sa ku mne, na moment to vyzeralo že ma chce objať, jeho koža bola ľadová, a potom sa proste vcucol do mňa. Cítil som sa ako keby ma polialo studenou vodou a v zápetí to zamrzlo. Prehol som sa dopredu, okrem raniek po celom tele ma teraz začalo bolieť celé vnútro. 

Radio: Zdá sa mi to alebo je tu nejak zima?

Tienik: Prepáč, asi moja vina. 

Radio: Ozaj, čo tu robíš?

4. ríša: Ja vás mám teraz v šiške dvoch?

Tienik: Wow, ja ťa počujem? 

4- ríša: Hej. >_<

Tienik: Hej... si v poriadku? 

4. ríša: Nie... 

Vrecúško: Zima?

4. ríša: Môže... mi odrazu zamrznúť úplne všetko čo mám vnútri? Pretože mám asi z vnútorností ľadovú drť. 

Vrecúško: Nemôže, ale môžeš sa tak cítiť.