Prológ

5.9K 215 22
                                    

Sedela som na kresle vedľa Eminej postele, keď zrazu som zdola započula nejaký rachot. A znova.

Bolo to čudné, keďže Sarah sa mala vrátiť až zajtra a Niall už dávno spí. Ako to viem? 10 minút dozadu som sa bola dole napiť a z jeho izby nešlo žiaden zvuk, svetlo, hudba, nič.

Potichu som vyšla z izby a opatrnými krokmi som zišla dolu po schodoch. Nenápadne som vykukla spoza rohu. Dych sa mi zastavil a srdce vynechalo zopár úderov.

Uvidela som tam nejakého muža s pištoľou zastrčenou za opaskom. Sakra sakra sakra! Čo mám teraz robiť?!

Potichu som prešla k Niallovej izbe a snažila som sa čo najtichšie otvoriť dvere. To by som však nebola ja, keby nezavŕzgali.

,,Do riti!" pošepky som zahrešila. Otvorila som dvere a rýchlo vbehla dnu.

Podišla som k jeho posteli a jemne s ním začala triasť. ,,Niall! Niall, vstávaj!" triasla som s ním.

,,Čo je?! " zabručal. Rýchlo som mu preložila dlaň na ústa.

,,Ššš! Je tu niekto." povedla som vystrašene.

,,Čo?" hodil po mne nechápavý pohľad.

,,Niekto sa sme vlámal." triasla som sa. Až teraz som si začala uvedomovať, čo sa deje. Čo ak zomriem? Nechcem zomrieť tak mladá!

Niall ako na povel vyskočil z postele a podišiel k nočnému stolíku. Otvoril šuplík a z neho vytiahol...zbraň?! Prekvapene som na neho vypúlila očí. On len prevrátil očami a zbraň nabil.

Chystal sa niečo povedať, no započuli sme kroky. Mieril rovno k tejto izbe. Niall ma pohotovo chytil za zápästie a zatiahol do úzkeho šatníku.

Opatrne za nami zatvoril dvere a potichu si povzdychol. Vtom sme započuli, ako sa otvorili dvere.

Boli sme pri sebe tak blízko, až sme sa dotýkali nosmi. Jeho oči sa vpíjali do tých mojich a jeho dych som cítila na krku. Pohľad mu skĺzol na moje pery. Priblížil sa ku mne ešte viac a jemne obtrel jeho pery o tie moje. Moje srdce začalo byť ako o závod a moja myseľ sa zhmlila. Viem, že toto bude najhoršia vec, čo v mojom živote kedy urobím a že to hneď po tom budem ľutovať, ale musím to spraviť.

Slabo som mu kusla do spodnej pery a tým som si ho pritiahla k sebe. Neisto som ho pobozkala a čakala čo spraví ďalej.

Jeho pery boli neopísateľne. Proste wow.

Prstami mi prešiel po líci a následne ma jemne pobozkal.

Je to Niall Horan! Ten Horan! Uvedom sa Elise!

Na moje (ne)šťastie sa dvere zabuchli, čo zničilo, že ten muž už nie je v izbe. Rýchlo sme odtiaľ vyliezli a ja som sa konečne poriadne nadýchla.

,,Choď do kuchyne a zober si čo najväčšiu panvicu." prikázal mi. Bola som na pol ceste ku dverám, ale Niall ma zastavil.

,,Čo?" zazrela som po ňom.

,,Choď tadiaľto." rukou ukázal na dvere, naľavo od okna. Ak mám pravdu povedať, nikdy som si tie dvere nevšimla.

S pochybami som prešla k dverám a otvorila ich. Niall rukou naznačil nech už idem. Nad jeho gestom som prevrátila očami a prešla cez prah.

Zapla som svetlo a opatrne som schádzala schodmi dolu. Prišla som dole, kde boli (aké nečakane) ďalšie dvere. Tie som otvorila a ocitla sa v kuchyni.

Vážne má "tajné schodisko" z jeho izby do kuchyne?!

Opatrnými krokmi som prešla ku skrinke, kde sú panvice. Potichu som ju otvorila a chystala som sa vziať tú najväčšiu, no niekto ma chytil za ústa.

Snažila som sa kričať, kopať, no nič nepomohlo. Než ma však stihol postaviť na nohy, do pravej ruky s schmatla prvú panvicu, ktorá bola po ruke a z celej sily ho ňou tresla po hlave.

Na pár sekúnd ho to omráčilo, čo som samozrejme využila. Rýchlo som sa rozbehla hore, na poschodie. On sa však pohotovo postavil a bežal za mnou.

Vybehla som hore a keď som uvidela Nialla na konci chodby, odľahlo mi.

,,Niall!" so slzami v očiach som k nemu dobehla. Hneď nato sa však na tejto istej chodbe objavil aj ten muž.

Niall ma vtiahol do svojho objatia. Rukou ma potlačil za seba a na toho muža namieril zbraňou.

Ola people! Tak toto je prológ k mojej novej poviedky Heartless (ako ste si mohli všimnúť) Dúfam, že sa vám páčil a že aj poviedka sa vám bude páčiť

Časti začnem písať, až keď skončím Andorru čo je za pár dní. With love xxxKatexxx

Heartless//N.H.Where stories live. Discover now