Heartless//N.H.

Part 3.

,,Vstávaj zlatko, je už pol ôsmej." budila ma mama. Práve dnes nám skončili prázdniny a začala sa škola. Teda v mojom prípade ústav pre podpriemerne inteligentných ľudí.

Na našej škole je viac sprostých ľudí, ako v celej Amerike dohromady.

A spolu s týmto všetkým, ma dnes čaká aj prvý deň stráženia malej Emily. Dohodla som sa natom so Sarah pred pár dňami.

S nechuťou som vstala z tej úžasné teplej a mäkkej postele. Zamierila som si do kúpeľne, kde som sa trocha (dosť) skultúrnila.

,,Zlatko, pohni si. Za desať minút vyrážame." prišla má upozorniť mama. Do školy chodím s mamou z toho dôvodu, že škola je od nášho domu vzdialená asi 35 minút chôdze.

Bývame tesne pri lese, v zástavbe posledných pár domov, na okraji mesta a škola je kúsok od ''centra". Naši si postavili dom práve tu, aby mali pokoj od nepríjemné ruchu z áut a iných vecí spojených s okolitou civilizáciou. No na ich (ne)šťastie sa pre tu istú vec, rozhodli aj iné rodiny. Teraz je tu asi päť-šesť domov.

Rýchlo som si cez hlavu prevliekla čierne tričko a naň som si prehodila môj veľmi obľúbený a nosený čierny pletení svetrík. Cez nohy som si prevliekla svetlo modré jeansy s dierami na kolenách.

Do ruky som si (ako inak) vzala mobil so sluchátkami a cez rameno si prehodila menšiu tašku, v ktorej bol nejaký zápisník, pero a voda.

Mama za nami zamkla dvere a obe sme nastúpili do auta. A tento stereotyp sa bude opakovať teraz niekoľko mesiacov vkuse. Ugh, zabite ma, prosím!

Cesta prebehla v nezvyčajnom tichu. Až chvíľu predtým, než sme s autom zastali pred školou, sa mama spýtala, či som prijala tú ponuku od Sarah. Iba som prikývla a ďalej počúvala tóny piesne, čo mi práve hrala v sluchátkach.

,,Elise! Už sme tu." drgla do mňa mama. Len som jej kýval hlavou na pozdrav a vystúpila som z auta.

Všade naokolo mňa pobehovali žiaci a rozprávali si zážitky z leta. Vstúpila som do areálu  školy a prebehol mnou ten známy odporný pocit. Pocit, že tu budem musieť pretrpieť jeden veľmi ťažký rok, aby som potom odtiaľto mohla vypadnúť na vysokú. Ako strašne sa teším na vysokú.

,,Elise!" niekto skríkol a následne na mňa zozadu vyskočil.

,,Zlez zo mňa Sam." smiala som sa. Konečne zo mňa zliezla a mohli sme ísť do triedy.

V našej "úžasnej" triede už sedelo zopár ľudí. Napríklad tak Jodie Marshall- triedna radodajka. Dá každému, kto sa na ňu čo i len usmeje. A to si naozaj nerobím srandu. Stačí aby sa na ňu aj ten najnechutnejší chalan na škole (ako napr. Josh Steweman- dlhé mastné vlasy, tučný a zakrpatený, veľmi nepríjemný a drzý trpaslík) usmial alebo s ňou začal flirtovať a ohne ho na najbližších záchodoch.

Trieda sa začala pomali zapĺňať a nevyzeralo to tak, že by k nám niekto nový pribudol, našťastie.

Zazvonil a hneď nato, do triedy vstúpila naša úžasná triedna učiteľka, slečna Hemilltonová. A tentokrát som to ,,úžasná" myslela vážne. Milšieho a chápavejšieho človeka, som ešte nikdy v živote nestretla.

,,Dobrý deň žiaci. Hneď na úvod, by som vám chcela popriať úspešný vstup do nového školského roka." milo sa na nás usmievala. ,,Ďalej by som vám rada predstavila nášho nového žiaka." A je to tu. Som zvedavá, čo za kvietok to bude tento rok.

Otvorili sa dvere a dovnútra vstúpil on. Syn Sarah. Myslím, že sa volal Niall, alebo tak nejak.

Na tvári sa mi vytvorila veľmi divná grimasa, ktorá mala znázorňovať znechutenie a pohoršenie.

,,Milí žiaci, toto je váš nový spolužiak, Niall Horan." predstavila ho. On si len znudene prezeral žiakov v triede.

Ako vážne?! Už len on nám tu chýbal. Ďalší Malik alebo Tomlinson.

Sam domňa nenápadne drgla a rukou mi posunula skrčený papierik.

"To je ten z roboty tvojej mami, nie?"

Hlavou som prikývla na súhlas a sledovala som čo sa bude ďalej diať. Hemilltonová ho poslal, aby sa posadil to poslednej lavici pri okne, presne o dve lavice za nami. Sedela tam Jodie a zvodne sa na neho usmiala. On to absolútne odignoroval a vytiahol si mobil. Nad tým som pokrútila hlavou a začala som si opisovať rozvrh, ktorý Hemilltonová písala na tabuľu.

,,Bože, nie! Chémia tri krát do týždňa." zafňukala som. Chémia bola moja jediná slabina. Nenávidela som ju a ona mňa tiež. Nikdy sa mi z nej nepodarilo dostať jednotku na vysvedčení a tým, moja snaha o samé jednotky vyšla nazmar.

,,To prežiješ." uchechtla sa Sam. Buchla som do nej, načo sme sa obe potichu zasmiali.

O niekoľko minút zazvonilo a my sme mohli ísť konečne domov.

Kráčali sme po chodbe, keď som uvidela, ako sa Horan rozpráva s Malikom a Tomlinsonom. Vyzerali ako starí známi, čo sa stretli po dlhej dobe.

,,Dalo sa to čakať." zamrmlala Sam.

,,Dalo." znechutený hlas nemohol chýbať.

.....

Bolo niečo po siedmej večer s ja som kráčala po slabo osvetlenej ceste ku Sarah.

Na lístočku som mala napísanú jej adresu. Myddyel street, 78.

Podľa názvu ulice som presne vedela, kde to je. Na opačnej strane nášho mesta, ako bývam ja. Je to taká "bohatšie" štvrť tohoto zapadákova.

V sluchátkach mi hrali Arctic Monkeys a ja som si veselo vykračovaka po chodníku.

Po asi trištvrte hodine som stála pred obrovským domom. Čo domom, vilou. Oplotená bola masívnym kamenným plotom, ktorého vrch, tvorili špicaté železné hroty. Dom bol slabo žltej farby a od zeme, asi štvrť metra, bol obložený kameňmi. Predzáhradku tvoril dokonalo upravený, na milimeter presne rovno zostrihaný trávnik. Zakrpatene stromy a kríky sa zväčša tiahli popri masívnom plote.

Neisto som zazvonila a veľká železná brána (čiernej farby), sa ako na povel otvorila.

Kráčala som po dlaždenom chodníku, ktorý mal po jeho krajoch biele kamienky a rozmýšľala som, čo sa bude dnes večer diať.

Dostala som sa až ku dverám a neisto som zaklopala. Hneď mi ich otvorila Sarah. V ruke držal nádherne modrú listovú kabelku a na sebe mala elegantné šaty rovnakej farby.

,,Už som sa bála, že neprídeš." zavtipkovala. ,,Nebude vadiť, ak tu dnes zostaneš tak do pol noci?" prosebne na mňa hľadela.

,,Nie, to je v poriadku." milo som sa usmiala. ,,Veď školu zajtra nemám." dodala som.

,,Nechápem načo vás dnes ťahali do školy, keď je piatok. Prekliaty školský systém." krútila hlavou. ,, Takže Elise, toto je Emily." ukázala na malé blonďavé dievčatko vedľa nej. Bola nenormálne roztomilá.

,,Ahoj, ja som Emily." usmiala sa štrbavým úsmevom. Bože, ja asi umriem z toho, aká je zlatunká.

,,Ahoj, ja som Elise." čupla som si a ona ma hneď objala. Sarah na nás pozerala s úsmevom na perách.

,,Zlatíčko, ja už budem musieť ísť. Nerob blbosťi a stráž svojho brata." zasmiala sa a dala jej malú pusu na líce. Emily jej tiež dala pusu, rozlúčila sa s ňou a vtiahla ma dnu, do domu.

Tak, začína moja prvá "noc" u Horanovcov.

Ola people! :) Nová časť je na svete a dúfam, že sa vám páčila.

Som moc rada, že vám Heartless tak páči a neskutočne ma to hreje pri srdci (Katarína má emotívnu chvíľku:D)

Takže, pre ďalšiu časť 5+ votes :)

With love xxxKatexxx