Heartless//N.H.

Part 51.

,,Môžme ísť?" spýtal sa ma Niall, keď som nasadla do jeho auta. Prikývla som a oprela sa. Nikam sa mi v skutočnosti nechcelo, no prekonala som sa. Niall so mnou chodí všade kam potrebujem, tak mu to chcem oplatiť.

Cesta prebiehala až k hotelu pomerne ticho. Len rádio ozvučovalo to ticho, ktoré vládlo v aute. Mne sa rozprávať moc nechcelo a Niallovi bolo určite blbé, začať o niečom kecať.

Zastavili sme pred hotelom, v ktorom boli ubytovaní a Niall vytiahol mobil. Volala myslím, že s Loganom. Zachytil som z toho len toľko, že do päť minút su tu.

,,Lucas ochorel, takže ostáva na hoteli." oznámil mi po chvíli.

,,Kam sa ich to vlastne chystáme vziať." pootočila som hlavu jeho smerom.

,,Uvidíš." žmurkol a už sa viac na mňa nepozrel. Dnes je celý nejaký divný. Neviem či mám za tým hľadať niečo viac, alebo to je len tou jeho náladovosťou.

O chvíľu sme už sedeli v aute spolu s Jackom, Carmen a Loganom. Na Carmen sa mi zdalo čosi iné, ako keď som ju videla po prvý krát, no ani za toho Boha som nevedela čo.

,,Tak, kde je prvá zastávka?" ozval sa hlas zozadu, ktorý patril pravdepodobne Jackovi.

,,Čaká nás dlhý deň, takže sa ideme najesť." to bolo jediné čo Niall povedal a vyštartoval.

O chvíľu sme zastavili pred palacinkárňou. Palacinkárňou, do ktorej som vždy chodievala so Sam.

Prišlo mi trocha zle, keď som si na to všetko začala spomínať. Sam sa zatiaľ neprebudila, takže hrozí, že sa nepreberie už vôbec.

Pri pomyslení na toto všetko ma prešla všetká chuť do jedla, alebo hocičoho iného.

,,Niall, ja pôjdem domov. Necítim sa moc dobre." mierne som sa zapotácala, keďže sa mi zatočila hlava.

,,Čo? Veď sme len teraz prišli." zvráštil čelo. Nahodila som ospravedlňujúci pohľad, otočila som sa na päte a odkráčala.

,,Čakaj, aspoň ťa odveziem." zrazu ku mne dobehol a chytil ma za rameno. ,,Choďte objednať, za desať minút som naspäť." kývol na Logana s Jackom a Carmen, keď sme nasadali do auta.

,,Nemusel si ma viezť. Zvládal by som to v pohode aj sama." slabo som sa pousmiala jeho smerom.

,,Vidím aká si bledá. Takto by som ťa nikam nepustil." pevnejšie stisol volant.

.....

Z desiatich minút sa stala hodina. Ako sme prišli k môjmu domu, obaja sme vystúpili a išli sa prejsť smerom do lesa. Ktorý teraz mimochodom vyzerá ako vystrihnutý z rozprávky.

Prechádzali sme sa pomedzi vysoké zasnežené smreky a rozprávali sa. Niall si ma chytil okolo ramena a potiahol k sebe.

,,Prepáč, že som ti to dnes pokazila. Ale prišlo mi z toho všetkého strašne zle." chabo som si povzdychla a kráčala ďalej.

,,Z čoho "všetkého"?" hlavu pootočil na mňa. Na pár sekúnd som zavrela oči a zhlboka sa nadýchla.

,,Sam." z neznámeho dôvodu sa mi hlas zlomil a viac som nepovedala nič. Ani Niall nie. Len so mnou kráčal ďalej a držal ma. Ak by ma vtedy nedržal, pravdepodobne by som asi spadla.

O dva mesiace neskôr.

Za tie dva mesiace sa toho moc nezmenilo. Až na to, že po Silvestri odišla tá Niallova partia. V podstate tu boli úplne zbytoční, keďže Louis sa stiahol.

Ja sa sústredím na školu a snažím sa nemyslieť na Sam. Napriek tomu, však za ňou chodím pokaždé keď môžem. Rozprávam jej všetko čo sa tu deje, aj keď ma v podstate nepočuje.

Niall mi je neskutočnou oporou. Nikdy by som to do neho nepovedala, že mu na niekom dokáže tak záležať.

Každý deň je so mnou a snaží sa ma rozveseliť. A musím uznať, že mu to ide. Každý deň za mnou večer príde a spí u mňa celú noc.

Neviem si predstaviť, že by som na toto všetko bola teraz sama. Že by som to mala nejako zvládať bez neho.

Neskutočne mi pomohol. Tak, ako ešte nikto pred ním. Kto by to povedal, však? Že práve Niall Horan bude mojim kamarátom, ktorý ma za každej situácie podržal.

No a vtom som si to uvedomila. Namotala som na neho. Tak neskutočne moc. Ako kedysi na Sam. Že som si nevedela predstaviť svet bez neho. Tak, ako som si ho nevedela predstaviť bez Sam, no stalo sa. Ale stane sa to aj s ním? Že ma opustí?
Neviem. Uvidíme.

,,Ideme?" otovoril mi dvere na jeho aute.

,,Áno." uchechtla som sa a nasadla do auta. Chystáme sa párty ku Nathanovi, na ktorú ma Niall ukecával vyše dvoch týždňov.

Bude to prvý krát od Álp, kedy sa znova chystám opiť. Docela sa toho bojím, ale Niall sľúbim, že sa o mňa postará. Tak mu verím.

Zastavili sme pred veľkým barákom, z ktorého už vychádzala hlasná hudba. Nečakane.

Vystúpili sme a pobrali sa smerom dnu. Na trávniku pred domom bolo zopár opitých deciek zo školy, ale neriešila som ich.

Vošli sme dnu a mňa ovalil smrad alkoholu, cigariet a trávy. Alebo by som skorej mala povedať, vôňa? Hneď ako sme prekročili prah,  Niall zmizol. Wow! Aké nečakané!

Prvá vec, čo ma napadla, bola, že kašlem na to a idem si domov pekne pospať. To by ma však nesmel niekto zozadu schmatnúť a potiahnuť ma do kuchyne.

,,Ide sa chlastať!" vyhlásil nadšene a na kuchynskú linku položil dva poldecáky. Z fľašky čo držal v ruke do každého odlial až po okraj.

Znechutene som sa pozrela na pohár, pretože som si nebola istá, či naozaj dnes chcem piť. Nakoniec som sa premohla a pohár -tak ako Niall- som zdvihla do ruky.

,,Tak, na zdravie." usmial sa a hodil to do seba. Prikývla som a tiež som to čo najrýchlejšie šupla do seba.

Poriadne ma striaslo, takže som okamžite siahla po flaši Fanty, ktorá bola vedľa mňa na zemi. Naštastie.
S Niallom to nič nespravilo a už si nalieval ďalší, samozrejme aj mne.

,,Na Sam." tentokrát som vyhlásila ja a kopla to do seba. Neviem čo to do mňa vošlo, no na Niallovi bolo vidno, že je z toho značne vykoľajený. Po chvíli prikývol a tiež to vylial do seba.

Ola people 🙈😄 Tak po nejakom týždni Vám tu prinášam novú časť. Opäť ma do tých 1000 slov, ale za to sa v nej toho hodne udialo 😌
Chcem sa Vám najviac na svete poďakovať za 25k, ktoré sme prekonali asi 10 min. potom, čo som vydala minulú časť 💕💕💕
Niečo neskutočné 😊❤️

Uhm, už asi nemám čo viac napísať, tak pre ďalšiu časť 65 votes a nejaké komentáre 🙈❤️❤️

Lav yaa 😁❤️