Heartless//N.H.

Part 16.

,,Prečo to potom Horan tvrdil?!" ruky som si prekrížila na prsiach.

,,Lebo to je kokot!" päsťou udrel o matrac.

,,Tak ako zomrela?!" zúfalo som sa na neho pozrela. Ostal ticho. Nepovedal obsolútne nič. Sedel tam s bol ticho. ,,Tak odpovieš mi už?!" slzy sa mi opäť natlačili do očí.

,,O-ona...." začal koktať.

,,Čo ona?!" bola som na pokraji nervového zrútenia.

,,Predávkovala sa a potom si strelila do hlavy." sklonil hlavu.

,,Prečo?!" stále som plakala.

,,Ja neviem!" postavil sa a rukou tresol o stenu. Zľakla som sa ho. Vyzeral naozaj nebezpečne.

O pár krokov som od neho ustúpila. Bála som sa ho.

,,D-d-dobre." chystala som sa odísť z izby.

,,Nie, počkaj." povedal už kľudne.

,,Na čo?!" rozhodila som rukami. ,,Ja neviem, či ti mám veriť!" vykríkla som a zabuchla dverami. Zišla som dolu po schodoch a vošla do obývačky. Tam sedel na sedačke Horan spolu s Em, no Malik nikde.

,,El?" opatrne sa spýtala Emily.

,,Áno?" utrela som si slzy, ktoré mi už pomaly zaschýňali na lícach.

,,Neplač." prišla ku mne a objala ma. Horan sa len udivene prizeral.

,,Idem ho poslať preč." zrazu sa postavil Horan zo sedačky a odišiel. O chvíľu sa však vrátil a spolu s ním aj Louis.

Okamžite som od neho ustúpila. Em hneď pribehla k Horanovi, ktorý sa tváril, akoby mal chuť niekoho zabiť. Chytila ho za ruku a dotiahla až ku mne. Horan po nej hodil nechápavý pohľad, ale ďalej to neriešil. Ostal tam pri mne a Em stáť.

,,Nevieš či mi máš veriť. Opäť si dosiahol to čo si chcel Horan. Gratulujem." naštvane si odfrkol a odišiel.

,,Nie! Tentokrát nie." vyhlásil Horan tesne pred tým, ako Louis odišiel. Bez toho aby sa čo i len otočil, odišiel.

Celá roztrasená a uplakaná som si sadla na gauč. Em si sadla vedľa mňa a objala ma. Tak malá a už tak rozumná.

,,Kokot!" kopol do dverí, cez ktoré pred chvíľou odišiel Louis.

,,Prestaň." upozornila som ho. Hodil po mne vražedný pohľad a ďalej nad niečim rozmýšľal. Zrazu mu pípla SMS. Vzal mobil do rúk a po veľmi rýchlom prečítaní tej správy ho z celej sily hodil o zem. Mobil s rachotom dopadol na zem a celý sa roztrieštil.

,,Ideme." silno ma chytil za zápästie. Dotiahol ma až k dverám, kde som zastala.

,,Nie!" ostala som stať na mieste.

,,Neprotestuj. Chcem ti len v tejto chvíli pomôct! Tak kľud." povzdychol si. Pomôct? On? Preboha a to s čím?

,,A Em? Nemôžem ju tu nechať." prekrútila som očami.

,,Poď." ukázal na Em a rukou jej naznačil nech ide k nám. Rýchlo pribehla a chytila Horana za ruku.

Otvoril dvere a všetci traja sme prešli k jeho BMW. Nastúpili sme a Horan plnou rýchlosťou vyšiel na príjazdovú.

,,Kam to ideme?" opýtala sa po hodenej chvíli Emily.

,,Do Forksu." povedal ľahostajne.

,,Čo prosím?! To prečo tak ďaleko?" vytreštila som na neho oči.

,,Nemôžeme tu ostať." opäť ten jeho ľahostajný hlas.

,,Nie! Okamžite to otoč!" zvreskla som na celé auto. Emily sa schúlila na zadnom sedadle a pritisla si kolená k telu.

,,Jebe ti? Ja sa ti tu snažím pomôcť." otočil hlavu na mňa, keď zastavil na semafóroch.

,,Okamžite odomkni tie dvere! Vystupujem!" zakričala som na neho.

S úškrnom na perách ich odomkol a ja som vystúpila. Samozrejme, že som nezabudla poriadne buchnúť dverami, za čo som si od neho zaslúžila vražedný pohľad.

Boli sme asi štyri kilometre za našim mestom. Takže ma čaká tak dve a pol hodinová cesta rýchlim krokom.

....

Kráčam už hodinu a mám chuť zastaviť a sadnúť si. Pomaly sa už začína stmievať, čo mi určite v mojej ceste dopomôže.

Zrazu, tesne pri mne zastavilo auto. Zrýchlila som krok a radšej sa neotáčala.

,,Elise." ucítila som ruku na mojom ramene.

,,Choď preč!" zavrčala som.

,,Nie. Poď, odvezieme ťa." povzdychol si. Chytil ma za ruku a otočil si ma k sebe.

,,Nie!" vytrhla som sa mu.

,,Horan je idiot. Ver mi. Ja som jej nič nespravil." znova si ma pritiahol k sebe.

Znova tá jeho vôňa. Jeho dokonalá vôňa. Čokoláda s citrusmi.

,,Ja ťa ľúbim Elise. Prosím." šepol mi do ucha.

"Ľúbim ťa." On ma ľúbi. Naozaj ma ľúbi?

,,Naozaj?" nechtiac som povedala.

,,Naozaj." znova zašepkal a svoje pery jemne obtrel o tie moje.

"Nemôžeš mu podľahnúť. Bude si potom s tebou robiť čo chce" v pravú chvíľu sa ozvalo moje svedomie. Prene tak! Nemôžem mu podľahnúť!

,,N-nie." zalapala som po dychu. Naozaj toto so mnou robí chalan, ktorého som kedysi nenávidela? Vážne?

,,Chceš to. Viem to. Poď, pôjdeme." chytil ma za ruku. Naozaj som taká blbá a podľahla mu? Hej, som.

Nastúpili sme do auta a vrátili sa naspäť do mesta. Zastavil až pred mojim domom. Vystúpila som a on spolu so mnou.

,,Poď sem." vtiahol ma do objatia a následne jemne pobozkal. Ten chalan si so mnou môže robiť čokoľvek a ja proti tomu neviem nič spraviť. Úžasné.

Ola people! ☺️ Tak dúfam, že sa Vám dnešná časť páčila 💙
Hádam ste pochopili všetkému, čo som tam napísala 😂 lebo aj ja som sa občas v tom stratila.

Ospravedlňujem sa, že časť má niečo cez 800 slov, ale už som nevedela čo tam také dať 😑
Môj rekord v najkratšej časti 😂 (za ktorý sa docela hanbím)

Pre ďalšiu časť 17+votes a nejaké komenty 😊

**Love you 💖