Heartless//N.H.

Part 43.

,,Inak matka mi písala a mám sa ťa spýtať, že či by si tu zajtra nemohla prespať." pootočil hlavu mojím smerom.

,,Načo?" pretočila som očami, keďže na zajtrajší večer som mala naplánované ležanie v posteli, pitie čaju a čítaniu nejakej dobrej knihy.

,,No načo asi, veď strážiť Em." zatváril sa na mňa ako na najväčšieho idiota.

,,Ona ti ešte stále nedôveruje?" uchechtla som sa, aj keď som asi radšej nemala.

,,Mysliš, že jej dávam dôvod na to, aby mi začala dôverovať?" tiež sa uchechtol.

,,Okey okey okey, nič som nepovedala." ruky som dala do obranného gesta a zasmiala sa. ,,Už by som mala ísť za Em." slabo som si povzdychla a postavila sa z postele. Niall bez slova prikývol a ja som odišla.

Vošla som so izby Em, kde ona už ležala v posteli a spokojne spala. Počas dňa to je poriadny čert, no v noci keď pekne spí je ako a anjelik. Myslím si, že to asi každé dieťa.

Ja som potichu odišla z izby a zamierila si to dolu do obývačky, kde som si pustila televíziu. Onedlho prišla domov Sarah, ktorá ma vyplatila a ja som mohla spokojne odísť domov.

....

,,Som doma!" zakričala som na celý dom a z kuchyne sa ozval pozdrav mami.

,,Zlatko môžeš na chvíľu?" opäť sa ozval hlas mami. Vyzula som si topánky, zložila kabát a mierila za ňou do kuchyne.

,,Áno?" nakukla som spoza rohu a potom normálne vkročila do kuchyne.

,,Musím ti niečo povedať." povzdychla si a ukázala nech si sadnem na stoličku.

,,Mám sa báť?" hľadela som sa ňu s pochybami. Mierne pokrútila hlavou a rukou si prešla po vlasoch.

,,V robote nás čaká teraz strašne veľa práce, keďže sa to tam teraz bude všetko od základov meniť. Personál, pozície a všetky tieto veci, veď vieš." v jej hlase bolo počuť únavu. ,,Budem teraz tráviť v práci strašne veľa času. Od rána až do večera." frustrovane si povzdychla a hlavu vložila do dlaní.

,,V pohode, ja sa o seba viem postarať." pousmiala som sa na ňu a chytila ju za ruku. ,,Môžem ísť?" opatrne som sa spýtala. Prikývla a ja som zničená z dnešného dňa odišla do izby.

Zabuchla som dvere a hodila sa na posteľ. Hlavu som zaborila do vankúša a začala nohami kopať do postele.

,,Uh." vyšiel zo mňa nejaký podivný zvuk. Po niekoľkých minútach som a donútila zdvihnúť a ísť do sprchy.

Dala som si rýchlu sprchu, umyla si zuby a tvár, no a potom som si konečne mohla ľahnúť.

Do postele som padla ako taká mŕtvola, a tak isto som aj zaspala. Ani som nestihla zaznamenať, že ležím a už som spala.

.....

Zobudila som sa na ten hádam najhorší zvuk na svete. Samozrejme, že to bol zvuk môjho otravného budíka.

Neochotne som sa postavila z postele a zombie krokom som sa presunula do kúpeľne, kde sa každé ráno pokúšam zo seba spraviť človeka.

Umyla som si tvár so zubami, ďalej som sa pokúsila rozčesať tú hrivu na mojej hlave, no a nakoniec som si dala nejaký ten korektor, púder a špirálu. Nech aspoň ako-tak vyzerám.

Presunula som sa do mojej izby, kde som si zo skrine vytiahla čierne tieklo, na to modrý pletený sveter. Samozrejme nemohli k tomu chýbať moje tmavé jeansy.