Heartless//N.H.

Part 11.

Niekto ku mne pribehol a chytil mi ústa. Začala som dotyčného kopať, biť, no nič nepomohlo.

,,Kurva, prestaň! Drž hubu a poď so mnou." zavrčal mne známy hlas. Malik.

Prišli sme na začiatok tejto slepej uličky a on spoza rohu vykukol. Obzrel sa na obe strany a potom mi pustil zápästie, za ktoré má silno zovieral.

,,Č- čo sa d-e- deje?" hovorila som traslavím hlasom.

,,To, že si v nesprávny čas na nesprávnom mieste." zabručal a vykročil. Na konci ulice, na ktorej sme sa práve nachádzali stála čierne Audi. O jej kapotu sa niekto opieral.

Keď sme prišli bližšie, tá osoba sa ukázala ako Louis. Bez váhania som sa rozbehla k nemu a objala ho.

Nemám ani potuchy, čo to domňa vošlo, ale potrebovala som to. Bola som vystrašená a on sa práve teraz stal niekým, kto ma môže ochrániť.

,,Čo sa stalo?" mrmlala som mu do hrude.

,,Bude lepšie, ak to nebudeš vedieť." pohladil ma po vlasoch.
Povedala som mu niečo v tom zmysle, že či nie je normálny, že to chcem vedieť.

,,Naozaj to bude lespšie, ak to nebudeš vedieť."pohladil ma po chrbte. Odtihala som sa od neho a nechápavo sa na neho pozrela.

,,Dobre, čau." pretočila som očami a bola na odchode.

,,Počkaj, odvezie ťa." uškrnul sa a otvoril dvere na aute. S kamenným výrazom na tvári som nastúpila do auta.

Štve ma, že mi nechce povedať o čo ide. Príde vám normálne, že zrazu, na opustenej ulici vám napíše neznáme číslo, potom sa za vami niekto rozbehne a popritom kričí vaše meno? Ten sa nakoniec ukáže, ako váš spolužiak, ktorého nemáte radi a viete o ňom, že je zapletený so zlými ľuďmi? Potom vás zdrapí za zápästie a dosiahne vás až k autu, kde jeho kamarát, ktorý je tiež zaplatení s podobnými ľuďmi a zhodou okolností vás aj chce? Mne rozhodne nie.

Malik však do auta nenastúpil. A popravde? Bola som radšej. Nemám ho rada a ide z neho strach.

,,Nebuď nahnevaná. Je to takto pre teba lepšie." rukou, ktorou predtým zvieral volant, prešiel na moje stehno. Odvratila som svoj zrak od okna a s vražedným pohľadom som na neho zazerala. Ruky zdvihol do obranného gesta, no v zápäti ich vrátil naspäť na volant.

Ďalej sme už obaja ostali ticho. Odviezol ma až k predlesíku. Bez slova som vystúpila a chystala sa odísť. Zvuk buchnutia dverí na opačnej strane ma vyrušil.

,,Kam ideš?" nechápavo som na neho hľadela.

,,S tebou." povedal akoby nič a podišiel ku mne.

,,Načo?" nadvihla som jedno obočie.

,,Na to." uškrnul sa a pritiahol si ma k sebe.

Počas cesty ku mne domov som sa od neho snažila niekoľko krát odtiahnuť, no vždy si ma pritiahol naspäť. Potom som to už vzdala. Až keď sme prišli k domu som sa konečne mohla od neho odtiahnuť.Bez pozdravu som odišla až k dverám.

,,Nezabudla si na niečo?" založil si ruky na prsiach.

,,Nie?" odpovedala som mu otázkou.

,,Ale zabudla." blížil sa ku mne. Ja som tam nehybne stála a dôkladne sledovala každý jeho pohyb.

Priblížil sa ku mne až natoľko, že jeho horúci dych ma šteklil na krku. Svojim telom ma tlačil až ku stene domu. Keď som o ňu narazila svoje ruky oprel o stenu vedľa mojej hlavy. Jeho krásne modré oči boli zapichnuté do tých mojich a tie moje zasa do tých jeho. Mal ich dokonalo modré. Modré ako oceán.

Sledoval každý jeden pohyb na mojej tvári. Ja som sa zasa snažila nedávať najavo môj mierny strach a strašnú chuť ho pobozkať.

,,O čo sa snažíš?" zazrela som po ňom.

,,O to, čo tak veľmi chceš." uškrnul sa.

,,Ako vieš, že to chcem?" nadvihla som obočie.

,,Vidím to na tebe." zasmial sa a zľahka obtrel jeho pery o tie moje. Zalapala som po dychu a z mojich úst vyšiel slabý ston. Chcela som to. Strašne som chcela, aby ma pobozkal.

Svoje ruky som premiestnila na jeho krk a obmotala si ich okolo neho.

,,Vidíš?" uchechtol sa a svoje pery prilepil na tie moje. Bolo to niečo neskutočné. Áno, áno, môj prvý bozk.

Absolútne som nevedela čo mám robiť. Preto som opakovala jeho pohyby.

,,Vravel som ti, že to chceš." povedal, keď sa odomňa po ani neviem koľkých minútach odtiahol. Cítila som, ako mi do líc stúpa červen. Musela som vyzerať ako totálna koza.

,,Áno, vravel." vydýchla som a sklonila hlavu, aby nebolo vidno, ako sa červenám.

,,Prestaň. Je to zlaté." palcom mi podoprel bradu a dvihol hlavu.

,,Nie je, je to trápne." zasmiala som sa. On sa zasmial so mnou a vtiahol ma do objatia.

,,Bol to tvoj prvý bozk, však?" silno ma objímal.

,,Uhm." znova som zacítila, ako mi červen stúpa do líc.

V objatí sme tam stáli asi ešte ďalších desať minút, pokým mi nezačala byť naozaj zima.

,,Už pôjdem." usmiala som sa na neho. ,,Ahoj." ešte raz som ho objala a vošla som dnu. Keď som zatvárala dvere som si všimla, že tam ešte stále stojí.

Mala som dosť veľkú chuť vybehnúť von a znova ho pobozkať. Dvere som znova otvorila a vybehla za ním.

,,Poď sem." vtiahol si ma do nádherného objatia.

,,Musím povedať, že som sa v tebe mýlila." mrmlala som mu do hrude.

,,No vidíš." Vedela som, že sa usmial.

Bolo asi desať hodín, keď som konečne ležala v posteli. Mama bola vo svojej izbe a pozerala televíziu.

Rozmýšľala som nad dneškom. Bola som v Horanovej izbe, kde ma potom uvidel a následne ma aj vynadal. Bozkávala som sa s Louisom Tomlinsona. Z neznámeho dôvodu ma pred niečím zachránil spolu s Malikom. Naozaj zaujímavý deň.

Neznáme číslo: Konečne dievča! Konečne si sa úplne (teda dúfam) vyjebala na toho kurvysyna Horana! Začína ma prekvapovať, naozaj ;) Len tak ďalej a nebude ti už hroziť žiadne nebezpečenstvo.
Zasa to neznáme číslo. Prečo mi musí stále vypisovať?! Chce aby som sa zbláznila od strachu?!

,,Nemôžeš mi dať aspoň na chvíľu pokoj?!" povedala som zúfalo nahlas.

Neznáme číslo: Hmm, zaujímavý nápad, ale nie ;D

Zapípal mi mobil a ja som skoro vyskočila z kože.

Okamžite som zavrela okno a skovala som sa pod paplón.

On tu je. Sleduje ma.

Ola people! :) Neviem prečo, ale dne som s časťou po dlheeej dobe čiastočne spokojná :D
Dúfam, že aj vy :)

Pre ďalšiu časť 15+ votes a nejaké tie komentáre :)

With love xxxKatexxx :)