Heartless//N.H.

Part 55.

,,Chceš sa zasa hrať, že sa nič nestalo?" naštvane na mňa prskol. Nechápala som, o čom to sakra hovorí.

,,Zasa?" zarazene som sa na neho pozrela. Hrabe mu?

,,Tá pusa, keď nás prepadli." neodvážil sa na mňa pozrieť. Nie nie nie. Nechcela som, aby to riešil.

,,Prosím, neriešime to." vydýchla som a postavila sa zo zeme. Začala som kráčať smerom k autu.

,,Kurva, Elise! Najprv "zabudnime na to" a teraz "neriešme to"! Mňa už to nebaví, chápeš?! Mätieš ma!" zakričal celý naštvaný. Ja ho mätiem?! Veď on je ten, kto sa ku mne chová ako k frajerke, a pritom sme len kamaráti!

Teraz to už zapadá. To čo robí a teraz tento jeho posledný výkrik do tmy. Prečo som si to nevšimla skorej?

Chce, aby medzi nami bolo niečo viac ako kamarátstvo. Chcem to aj ja?

Na svoju otázku bohužiaľ odpoveď poznám, ale neviem, či to bude správne rozhodnutie.

,,Odvez ma domov." hlavu som sklonila a ďalej kráčala k jeho autu. Nasadla som, zapla si pás a hlavu otočila ku oknu.

Niall sa s autom neotočil smerom naspäť, ale pokračoval ďalej v ceste. Mala som chuť mu zakričať, čo to zasa stvára, no nemohla som. Nechcela som.

Zastavili sme pred vstupom do lesa. Bolo to niekoľko kilometrov od nášho malého zabudnutého mesta.

Niall vystúpil a počkal, kým vystúpim ja. Váhavo som vyšla z auta a zamierila k nemu.

V momente ma chytil za ruku a pritiahol si ma viac k sebe. Toto ma vykoľajilo dostatočne na to, aby som mu žiadnu odozvu na to nedala. Len som sa ho chytila a kráčala s ním.

Keď sme prešli cez určitý úsek lesa, vynorili sme pri kraji útesu. Niall si len tak sadol na zem a ukázal, nech si mu sadnem na nohy. Bez rozmýšľania som si na ne sadla. Všetko to bolo také spontánne.

V hlave sa mi začali vynárať spomienky na Sam a všetko čo som s ňou prežila. Už po niekoľký krát za dnes.

Môj mozog a ani ja si stále nevie pripustiť, že tu už nie je. Stále si ju vybavujem. Všetky naše spomienku.

Slzy samovoľne stekali po lícach a môj dych nebol pravidelný. Vzlyky som sa pokúšala udržať, no neúspešne. Vždy to je neúspešne.

,,Nerob to." povzdychol si a tuho ma objal. Hlavu som zaklonila a snažila sa zahnať všetky tie slzy.

,,Ani ty mi to nerob." vydýchla som. Prečo sa zrovna teraz muselo všetko pokaziť?

Mala som Sam. Mala som moju sestru, najlepšiu kamarátku, moju oporu. Keď bola Sam v kóme, mala som Nialla. On bol niečo ako....Bol moja záchrana. Teraz som prišla o Sam a bojím sa, že sa prídem aj o neho.

,,Čo ti nemám robiť?" otočil si ma k nemu čelom a zadíval sa mi do očí. Nevedel o čom rozprávam, bol zmätený.

,,Dotyky, správanie, tá pusa." slzy sa mi znova tlačili do očí. Neplač, neplač, neplač.

,,Vadia ti?" snažil sa udržať svoju tipickú kamennú tvár. Prepaľoval ma pohľadom.

,,J-ja...," znova plač. Pritiahla som sa k nemu a hlavu položila medzi jeho krk a rameno, ,,Nie." hlavu som zaborila do jeho krku.

Odtiahol sa odomňa a znova ma pobozkal. Tentokrát som ale začala spolupracovať.

Jeho srdce bilo ako o závod. To moje vynechalo zopár úderov, a potom, akoby zošalelo. Srdce prudko narážalo naprieč hruďou a všetko vo mne vybuchlo.

Všetko to, čo medzi nami bolo, som v tej chvíli navždy pochovala. Celé naše kamarátstvo.

Odtiahla som sa ako prvá, pretože mi začal dochádzať kyslík. Niall sa na mňa vystrašene, no zároveň celý štastný usmial. Ja som tam len na ňom sedela a pozerala sa na neurčité miesto za ním. Žiaden pohľad, žiadne slová.
Potrebovala som rozdýchať to, čo sa teraz udialo.

,,Ľutuješ to." zrak sklopil a jeho ruky sa presunuli z mojich bokov na zem. To ma donútilo sa na neho pozrieť.

Pokrútila som hlavou a znova spojila naše pery. Bola som si vedomá všetkého, čo robím.

Zo začiatku bol z môjho činu značne vykoľajený, ale spamätal sa a začal spolupracovať.

Namiesto toho, aby si smútila za svojou kamarátkou, ktorá ZOMRELA, sa tu olizuješ s chalanom, ktorého si donedávna nemala rada.
Ozval sa moje úžasne svedomie. Nanešťastie, ako obvykle, malo pravdu.

Okamžite som sa od neho odtiahla a postavila sa na nohy. Na tých som dlho nevydržala stáť a zrútila som sa na zem. O pár metrov ďalej od Nialla.

Ten na mňa zarazene pozeral a nechápal ničomu. Ani ja som tomu z časti nechápala, ale konala som skorej, ako rozmýšľala.

Tvár som si skryla do dlaní a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla a vydýchla.

Slzy mi zas a znova začali stekať po lícach, no teraz bez zvlykov. Bola som ticho, len slzy tiekli.

Postavila som sa na nohy, oprášila zadok a ruky si strčila do vačkov na mikine.

Bez slova som prišla k Niallovi a pozrela sa na neho štýlom môžme už prosím ísť?

Ten prikývol a spolu sme odišli od útesu. Už nie, ruka v ruke, ani v objatí, len sme vedľa seba v tichosti kráčali. Blízko seba, ale žiaden dotyk.

,,El, ja...," otvoril ústa a chystal sa hovoriť.

,,Nič z toho neľutujem, len teraz nemám právo niečo také robiť." prerušila som ho a zrýchlila krok.

,,Nemáš právo?" pozrel sa na mňa s nadvihnutým obočím. Nechápal ničomu, čo som povedala a ani ja nie. Dnes sme obaja veľa veciam nechápali.

,,Sam včera...," nedokázala som dokončit vetu. Niall chápavo prikývol a čakal, kým znova začnem hovoriť. ,,Nemôžem sa deň po jej smrti s tebou bozkávať. Nie je to správne. V túto dobu." hlasno som prehltla.

Celý čas som sa snažila rozprávať vážne a hlavne, bez sĺz. To sa mi aj prekvapivo podarilo.

,,Takže, ak som správne pochopil, chceš počkať?" zrazu zastal a otočil sa ku mne.

,,Áno." povedala som odhodlane.

Ola people! 🙃 Taká zmätená časť s veľa zmenami "nálada" a iných veci. Do Elise dávam značnú časť mojej osobnosti, ktorú ste zrovna v dnešnej časti mohli pozorovať. Zmätenosť, častá zmena nálad apod. 😄 To som tipická ja 😁

Konečne sa všetko dalo do pohybu, takže dúfam, že vás to potešilo 😄❤️

MIMOCHODOM, vy ste úplní BLÁZNI!!! ❤️❤️❤️ 30K PREČÍTANÍ? 😱😍😍❤️❤️❤️ Ani neviete, ako ma to moc teší, ľudia 🙂💚💚💚💚 Strašne moc Vám za toto všetko ďakujem 🙃💙💙💕

Pre ďalšiu časť nejaké tie votes a komentáre 😌❤️

Moc moc moc vás mám rada 💕💕