Heartless//N.H.

Part 32.

Dotiahol ma až niekam za chatu, kde si sadol na kus dreva, ktoré tam ležalo pohodené. Ja som ostala pred ním stáť, keďže tam už nebolo miesto kde by sa dalo sadnúť.

,,Čo je?" odfrkla som a založila si ruky na prsiach.

,,Je tu." pípol a z vrecka si vytiahol krabičku s cigaretami a zapaľovač. Vybral si cigaretu, ktorú si následne strčil do úst a zapálil. ,,Takže ťa musím strážiť." slastne a s privretými očami si potiahol a následne hlboko vydýchol dym.

,,Kde je?" síkla som a začala prestupovať na mieste, keďže mi bola zima.

,,Tu, v rezorte." vypustil zo seba akoby nič a znova si potiahol. Sedel tam, pozeral sa do zeme a ťahal z cigarety.

,,Kedy sa sem dostal?" začala som sa triasť od zimy, ktorá bola už naozaj neznesiteľná.

,,Ja neviem." povedal mierne zúfalo? Nie úplne, ale určite tam bol ten podtón. Ďalej ostal opäť ticho, a tak som sa vybrala dnu. Bola mi naozaj strašná zima, pretože som mala na sebe len legíny a sveter.

,,Počkaj." postavil sa a chytil ma za zápästie, no tentoraz to už nebol naštastie silný stisk, takže mi nespôsoboval bolesť. ,,Poď sem." zrazu si ma pritiahol k sebe a spolu so mnou na kolenách si sadol na to drevo. Moje ruky strčil do jeho vreciek na bunde a svojími si znova vytiahol krabičku cigariet a zapaľovač.

Tejto situácii som ani pri najmenšom nechápal ale páčila sa mi. Naozaj Elise?! Táto si situácia sa ti páči?!

Na krku som cítila jeho teplý dych, ktorý ma teraz mimoriadne hrial. Síce mi neboli dva krat príjemné to, že v moje bezprostrednej blízkosti fajčil, ale aj to ma hrialo, a preto mi to vôbec nevadilo.

Jednu svoju ruku si strčil ku mne to vrecka a palcom ma začal hladiť po chrbte ruky. Mne na celom tele ako na povel naskočili zimomriavky a slabo som sa zatriasla.

,,Od teraz sa odomňa nepohneš ani na meter." slabo mi zavrčal do ucha, kde mi následne vydýchol dym. A až vtedy som sa spamätala. Kriste, čo to robím?!

Prudko som sa postavila a otočila oproti nemu. ,,Tak na to zabudni!" vyhŕkla som a bežala naspäť do vnútra chaty.

Vybehla som hore schodmi a zatvorila sa do izby. Ľahla som si na postel, hlavu zaborila do vankúša s z plných pľúc do neho zakričala. Toto som robila vždy keď som bola naštvaná. A obzvlášť, keď som bola naštvaná na seba samú.

Zdola som započula poriadne rachnutie dverí a následný dupot na schodoch. Potom ďalší treskot dverí, ktoré boli pár metrov od mojich. Takže Horan je za niečo naštvaný. Super!

Pohľad Nialla.

"Si strašný debil Horan, vieš o tom?"

Oh, moje úžasne svedomie. A ak by si chcelo vedieť, tak áno, viem o tom!

Som vedomí všetkých skurvených chýb, ktoré som v priebehu poslednej pol hodiny spravil, a že som si to u nej na plnej čiare posral. V podstate som nespravil ani nič zlé, ale ona to pravdepodobne vníma inak.

"Mal by si sa jej ospravedlniť." ozvalo sa moje trocha mylné podvedomie. Určite sa jej ospravedlňovať nebudem! To určite nie! A v podstate sa jej nemám ani za čo ospravedlňovať. Veď sa nebránila, ani nič.

Ďalej som to už neriešil a radšej som si išiel dole zahrať nejaké to GTA.

Prišiel som do miestnosti s hrami a zvalil sa na pohodlný gauč. Zapojil som hru a čakala kým sa načíta. Vtom mi však svitol nápad, ako by sa dalo s El nejako pohnúť. Chápete ako.

V sekunde som vyskočil z gauč a rýchlosťou svetla som vyletel po schodoch až do jej izby. Ani som len nezakopol, proste som vletel dnu. To čo som tam uvidel som si nepredstavoval ani v tých najdivnejších(?) snoch.

Stála tam a mala na sebe len spodné prádlo. Musím povedať, že mala dosť dobrú postavu, no a to nehovorím o jej zadku. Dal by som si povedať...tss!

Zem volá Horana! Horan, spamätaj sa!

Presne tak! Kurva čo tu splietam?!

,,Horan?!"vypískla a okamžite si dala na seba sveter, ktorý ju aj tak zakryl do štvrťky stehien. Ani som si neuvedomil, že si kúšem do pery. ,,Čo tu preboha chceš?!" skríkla po mne, no hneď si ústa prekryla rukou, aby nezobudila Em.

,,Obleč sa a príď za mňou dolu." celú som ju pohľadom premeral a odišiel. Vedel som, že za mnou dole príde. V konečnom dôsledku urobí všetko čo jej povieme. Aj keď o tom možno nevie, ale urobí. Moc sa ma bojí na to, aby to nespravila, čo mi hrá do karát. Neviem do akých, ale hrá.

Pokojne som sa vrátil dolu, sadol si a začal hrať. Čas ubiehal pri hre rýchlo a ani som si neuvedomoval, že El neprišla. Nemal som ani poňatia o čase, keďže som si sem nevzal mobil.

Hru som bez ďalšieho rozmýšľania vypol a vyšiel z izby. Cez kuchyňu som prešiel do obývačky, kde som na gauči našiel spiacu El.

Ležala tam s nohami natlačenými k telu a spokojne si spala. Nevyzerala, že by jej bola zima, ale zimomriavky, ktoré mala na tele mi toho prezradili viac než dosť.

Ten gauč vyzeral dosť luxusne, ale určite nie dosť na to, aby som ju tam nechal spať. Pravú ruku som jej dal pod krk, ľavou rukou som ju chytil pod nohy a vyšvihol si ju do rúk.

Bez ďalších okolkov som ju vzal hore až do jej izby. Tam som ju opatrne položil na postel a zakryl ju. Ona sa spokojne pomrvila a obrátila sa mi chrbtom. Pohladil som ju po vlasoch a rýchlo sa vytratil.

Pohľad Elise.

,,Čo si to sakra ten kretén dovoľuje?! Len tak mi vbehnúť do izby, keď som len v spodnom prádle?! Ughh! Zabiť ho je málo!"frfľala som si keď Horan konečne zmizol.

Neviem čo odomňa zasa chce a najradšej by som za ním ani nešla, ale moja zvedavosť je silnejšia než čokoľvek. A to je vlastnosť, ktorú na sebe z hĺby duše nenávidim. Najradšej by som ju zo seba nejako vymazala, ak by sa to dalo. Ale nedá, bohužiaľ.

Nechala som si na sebe ten istý sveter, ktorý som si v rýchlosti na seba natiahla, keď mi sem ten čurák (ako ho nazýva Sam) vbehol a hodila som na seba ešte legíny s teplými ponožkami.

Zišla som dole, no on nikde.

"Možno si niekde odbehol." povedala som si a sadla si na gauč. No on ani po pol hodine neprichádzal a mne už sa od únavy začali zatvárať oči. Bolo to hlavne z dôvodu náročného letu, ale aj kvôli časovému posunu. Toto na cestovaní nenávidím. Hlúpe časové posuny.

Ani som su neuvedomila a už som ležala so zatvorenými očami. Dych sa mi spomaľoval a ja som sa plne ponorila do spánku.

Ola people! 😄😊 Toto sa často nestáva, že vydám časti 2 dni po sebe 😂 takže aj zázraky sa dejú 🙌🏻😄

Chcela by som sa Vám neskutočne poďakovať za 6k prečítaní 😱😍❤️❤️ Je to niečo neskutočne! 💞 A strašne veľa to pre mňa znamená☺️💙 Veľa vďaka patrí vám, mojím čitateľom :') ❤️❤️

Okej, už zasa to tu nebudem dvestokrát obkecávať 😄 Pre ďalšiu časť 27+ votes a nejaké tie komentáre 😁😊💙

Savana🙌🏻😌💞