Heartless//N.H.

Part 50.

Elise's pov.

Štedrovečerný večer prebehol prekvapivo rýchlo. Juanna bola fakt príjemná ženská. Dokonca mi aj darček kúpila. A ja som sa kvôli tomu cítila naozaj zle, keďže som nič pre ňu nemala. Aj keď hovorila, že to vôbec nevadí, a že jej stačí to, že má byť s kým na Vianoce, no na ten môj pocit to aj tak nepomohlo.

Ako som bola za Sam v nemocnici, tak aj jej som priniesla darček. Veľkého plyšového maca, ktorého vždy chcela a ja som ho mala pre ňu kúpeného už od leta.

Tipujem, že ona by mi dala nejaké oblečenie a k tomu aj nejaké jej mega prekvapenie. Vždy to bolo niečo veľkolepé.

Raz ma vzala na výstavu jedného fotografa, ktorý mi dal mnoho užitočných rád a vďaka nemu sa aj zlepšilo moje fotenie. Na ktoré v poslednej dobe dosť kašlem.

Chýba mi, strašne moc. To naše rozprávanie sa, chodenie von a všetky dievčenské veci okolo toho. Chýba mi moja sestra.

Skrátka, bolo po večeri, Juanna odišla domov a ja som si konečne išla ľahnúť a čítať.

S hrnčekom zeleného čaju v ruke som sa pobrala do svojej izby. Zamkla som dvere ( mama má v poslednej dobe tendenciu chodiť mi stále do izby, no a mne to samozrejme prekáža) a otovorila dokorán okno. Sadla som si do postele, čaj položila na nočný stolík hneď vedľa nej a zakryla sa až po nos s paplónom.

Do jednej ruky som si vzala čaj a do druhej knihu od Hemingwaya- Mať a nemať.

Posledných pár večerov a nocí je toto mojou rutinou. V izbe je príjemnejšie (síce chladno, ale čerstvý vzduch), lepšie sa dá rozmýšľať a všetko.

Nad čím tak zvyčajne rozmýšľam? Nad všetkým. Od nesmrteľnosti chrobákov, až po deti v Ugande. Rozmýšľam až príliš, no zároveň sa pri tom aj dokážem zrelaxovať.

Mohlo byť niečo po pol noci, keď som knihu konečne odložila. Išla som okno privrieť, aby tu nebola taká strašná zima, no nezatvoria som ho úplne.
Ľahla som si do postele a konečne išla spať.

.....

Tichý zvuk otvárajúceho sa okna ma dostal z môjho polospánku. Myslela som si, že je to len vietor, no následné tiché doskočenie na zem ma vyvrátilo z omylu.

Zľakla som sa, že to bude Louis, alebo nejaký jeho kumán. Niallovi som o tom nepovedala, no minule si ma Louis odchytil po škole a vyhrážal sa mi.

Že pokiaľ sa s ním neprestanem stretávať, tak mi ublíži a podobné rečičky. Inokedy by som sa tam pred ním pravdepodobne zosypala, no už dávno nie som to krehké dievčatko. Vysmiala som sa mu do xichtu a odišla. Čo ma má on zastrašovať. Idiot.

Bála som sa otočiť, tak som len ticho ležala a čakala čo sa bude diať. Kroky pomaly smerovali k mojej posteli, až neboli úplne pri nej.

Keď som však zacítila tú známu vôňu, všetko strach a panika zo mňa opadla. Takúto vôňu mal len Niall. Nikto iný.

Rozhodla som sa, že ostanem ležať a uvidím čo sa bude diať. Spokojne som si vydýchla a naďalej predstierala, že spím.

Vyzul si topánky, ktoré položil na zem, dal si dole bundu, ktorú potom asi dal na stoličku, alebo niekam. Opatrne ma odokryl a ľahol si ku mne.

Vtom som sa prudko otočila na neho. Riadne ho mykol, až tak, že skoro spadol z postele. Spadol by, pokiaľ by som ho nechytila za lem jeho trička a on sa rýchlo neprichytil rukou.

,,Čo si pil, že ťa tak myká?" zachichotala som sa a posunula sa viac ku stene, nech si má kam ľahnúť.

,,Ha ha ha. Veľmi smiešné." pretočil očami a pritiahol si ma k sebe. Hlavu som oprela o jeho hruď a zhlboka som sa nadýchla.

,,Načo si vlastne prišiel?" zdvihla som pohľad hore na neho. Na tvári mal spokojný výraz.

,,Nemohol som?" uškrnul sa a bradu si oprel o temeno mojej hlavy. Povzdychla som si a zatvorila oči. Bola som naozaj unavená po celom dnešnom dni. ,,Zabudol som sa ti ešte poďakovať." šepol a zrazu jeho srdce začalo biť o podstatne rýchlejšie.

,,Za čo?" začudovane som sa na neho pozrela. Už ma bolel krk z toho, ako som stále vykrúcala hlavu hore.

,,Za darčeky." usmial sa a pohladil ma po vlasoch. Tiež som sa pousmiala, keďže Niall málokomu ďakoval.

,,Vieš, Niall, mám zlý pocit." úsmev mi opadol a zrak som sklopila. Naozaj som mala zlý pocit. Niečo sa blížilo, ale nevedela som ani za nič prísť na to, čo.

,,Nerieš to." povedal s kľudom a uložil sa tak, že už ide spať. Ja som sa trocha pomrvila a mohla som konečne zaspať. Uhm, v jeho objatí.

.....

,,Dnes to tu poriadne poukazujeme Loganovi a ostatným." uškrnul sa a posadil sa na zem.

,,Okey." usmiala som sa a spokojne sa pohmírila v posteli, keďže som ju mala po celej noci len a len pre seba. ,,Ale ešte ma nechaj chvíľu tak." zívla som si a prehodila sa na druhý bok. Nieže by som sa pri Niallovi dobre nevyspala, ale je len niečo okolo pol jedenástej a ja si chcem schrupnuť aspoň do tej dvanástej. Nech sa poriadne vyspím.

,,Spachtoš." uchechtol sa a sadol si na moju posteľ. ,,Idem ja. Okolo jednej buď na príjazdovej ceste." usmial sa a dal mi pusu na líce. Wtf? Chlapče, zblázbil si sa?!

,,Uhm." zamrmlala som a snažila sa ignorovať tú pusu. Mohla som si na ne za posledných pár dní zvyknúť, no on nie je môj chalan a nemal by si toto dovoľovať. Je to len môj kamarát, nemal by takéto veci robiť.

S Niallom by som nikdy nechodila. Nie je to chlapec pre mňa. Ako kamarát je fakt skvelý, ale to s tými pusami už dosť preháňa.

Nieže by mi to nejako extra prekážalo, to vôbec nie, náhodou, je to zlaté, ale tak je to už cez čiaru. Na moje pomery.

Ola people! 😄💕 Taak, som tu spolu s novou časťou 😌

Chcela by som sa Vám nenormálne poďakovať za 3k votes (možno som už ďakovala, ale tak who cares) a 24k prečítaní 😍😍💕 Ste neskutoční ľudia, fakt ❤️ PATRÍ VÁM JEDNO VEĽKÉ ĎAKUJEEEEM ❣❣❣

Dnešná časť bola o niečo kratšia, ale veď nevadí 😏😄

Pre ďalšiu časť 60 votes a nejaké tie komentéris 😄💕

Ľúbim vás 😊❤️❤️