Heartless//N.H.

Part 44.

Konečne zazvinilo na prestávku a profesorka odišla z triedy. Ja som stále neodvracala zrak zo svetu za oknom. Započula som škripľavy zvuk posúvajúcej sa stoličky vedľa mňa. Tipujem, že si tam sadol Niall, no ale ani to ma nedonúti odvrátiť zrak od okna.

,,Čo to s tebou kurva je?" zamával mi rukou pred očami, no ja nič. Stále ma fascinoval ten výhľad na ľudí ponáhľajúcich za ničím.

,,Nič." pokrútila som hlavou, no ešte stále som neodvracala zrak od okna.

,,Spamätaj sa Elise!" mierne zvýšil hlas až mnou mierne zatriasol.

,,Nespamätám." drzo som odvrkla, postavila sa a odišla na chodbu. Prešla som po chodbe, zišla schodmi, zabočila doľava a ocitla som sa na starej školskej záhrade.

Nikto sem nikdy nechodí, pretože je zarastená rôznym plevelom a sú tu hady. Mňa sem raz doviedla Sam, keď mala svoje "rebelské obdobie" a chodievala sem fajčiť. A ja samozrejme ako dobrá kamarátka som chodila s ňou.

Presedela som na starých železných schodoch celú prestávku a po zvonení som sa vrátila naspäť do triedy. Profesor tam našťastie ešte nebol, a tak som sa v kľude posadila na moje miesto v zadnej lavici k oknu.

Neviem čo sme mali za hodinu a popravde ma to ani nezaujímalo. Nemala som na stole nič iného než jednu obyčajnú ceruzku a asi polovicu z papiera.

Niall si prisadol ku mne a snažil sa so mnou komunikovať, no ja som o to vôbec nemala záujem. Chytila som opäť môj stav, kedy sa odmietam s kýmkoľvek rozprávať a iba nemo hľadím pred seba. Tieto stavy som začala dostávať -ako inak- odkedy je Sam v nemocnici.

Je to logické, keďže je to moja najlepšia kamarátka a bola so mnou prakticky vždy a všade. Teraz tu však nemôže byť a ja sa s tým jednoducho nedokážem zmieriť.

,,Elise prosím." zúfalo sa na mňa pozeral a až vtedy som začala ako-tak vnímať všetko naokolo.

,,Čo?" otočila som sa nechápavo smerom k nemu. Ostal mierne zarazený. Asi tým, že som mu odpovedala.

,,Poď." rýchlo sa spamätal, schmatol ma za ruku a ťahal von z triedy. Profesor tu ešte stále nebol, takže jediný, kto po nás hádzal nechápave pohľady boli moji nie moc obľúbení spolužiaci.

,,Čo je?" odborila som sa na neho, keď so mnou zastal presne na tých starých železných schodoch, kde som predtým sedela.

,,Serieš ma už." povzdychol si a z vrecka na mikine vytiahol krabičku cigariet so zapaľovačom.

,,A?" stála som tam a hľadela na neho ako si zapaľuje cigarety, ktorú si práve vložil do úst.

,,Musíš sa dať dokopy." otrávene vydýchol dym von zo seba. Ja som len pokrčila ramenami a naďalej ho pozorne sledovala. Neviem čo ma na tom tak fascinovalo. Prišlo to samo. ,,Daj si." rýchlo si potiahol z cigarety a dal mi ju.

Ja som sa na ňu so značnou nechuťou pozrela, a potom som pohľad vrátila naspäť na neho. ,,No potiahneš si, alebo tu budem čakať do Vianoc?" naštvane zavrčal.

,,Vianoce sú o necelý týžden." zasmiala som sa a cigaretu si vložila do úst. Opatrne som si potiahla, no hneď na to som sa rozkašľala ako starý dedo čo húli celý svoj život.

,,Takže na tomto budeme musieť zapracovať." tiež sa zasmial a cigaretu, ktorú som mu podávala si vzal.

,,Kazíš ma." pery som zomkla do úzkej línie.

,,A čo keď mi práve o to ide?" uchechtol sa a dofajčenú cigaretu zahasil o sneh na zábradlí.

.....

,,Čau." pozdravila som Nialla a vošla dnu. Vyzula som si topánky, kabát zložila na vešiaka a spolu s ním som odišla do obývačky.

,,Elisee!" skríkla mala Em a rozbehla sa ku mne. Stale ma prekvapuje akú ma neustávajúcu radosť vždy keď sme prídem. A to som tu skoro každy deň.

,,Em!" nadšene som zvolala a objala ju.

,,Spravíme si babský večer?" v očiach jej poletovali iskričky.

,,Môžme, ale v tom prípade spravíme s Nialla dievča." začala som sa nekontrolovateľne smiať pri predstave, ako by som sme ho namalovali a navliekli do dievčenských šiat. Em sa začala so mnou tiež a on len nechápavo prizeral.

,,Nie." okamžite odstúpil o dva veľké kroky.

,,Tak babsko-chalansky." opravila sa Em a zlato sa usmiala. Všetci sme na to prikývla a sadli si na sedačku.

,,Idem spraviť pukance a vy niečo vyberte." postavil sa Niall a išiel do kuchyne. My s Em sme sa začali dohadovať, že čo pustíme. Nakoniec zvíťazil Hľadá sa Nemo.

.....

Sedela som na kresle vedľa Eminej postele, keď zrazu som zdola započula nejaký rachot. A znova.

Bolo to čudné, keďže Sarah sa mala vrátiť až zajtra a Niall už dávno spí. Ako to viem? 10 minút dozadu som sa bola dole napiť a z jeho izby nešlo žiaden zvuk, svetlo, hudba, nič.

Potichu som vyšla z izby a opatrnými krokmi som zišla dolu po schodoch. Nenápadne som vykukla spoza rohu. Dych sa mi zastavil a srdce vynechalo zopár úderov.

Uvidela som tam nejakého muža s pištoľou zastrčenou za opaskom. Sakra sakra sakra! Čo mám teraz robiť?!

Potichu som prešla k Niallovej izbe a snažila som sa čo najtichšie otvoriť dvere. To by som však nebola ja, keby nezavŕzgali.

,,Do riti!" pošepky som zahrešila. Otvorila som dvere a rýchlo vbehla dnu.

Podišla som k jeho posteli a jemne s ním začala triasť. ,,Niall! Niall, vstávaj!" triasla som s ním.

,,Čo je?! " zabručal. Rýchlo som mu preložila dlaň na ústa.

,,Ššš! Je tu niekto." povedla som vystrašene.

,,Čo?" hodil po mne nechápavý pohľad.

,,Niekto sa sme vlámal." triasla som sa. Až teraz som si začala uvedomovať, čo sa deje. Čo ak zomriem? Nechcem zomrieť tak mladá!

Niall ako na povel vyskočil z postele a podišiel k nočnému stolíku. Otvoril šuplík a z neho vytiahol...zbraň?! Prekvapene som na neho vypúlila očí. On len prevrátil očami a zbraň nabil.

Ola people:) Opäť sa strašne moc ospravedlňujem, že mi to tak trvalo, ale nie je to so mnou moc najlepšia, takže tak 😏

Dúfam, že aj napriek tomu, že mi to tak trvalo ste sa potešili novej časti 😌❤️

Pre ďalšiu časť 38+ votes a nejaké tie komentáre 😊

Olaa 🙂