Heartless//N.H.

Part 35.

Dotyk jeho ruky ma trocha upokojil, no nie dostatočne na to, aby som mohla normálne dýchať, alebo sa upokojiť úplne. Stále som trhane dýchala a držala sa ho z celých síl.

,,Ššš. Neboj sa, určite to je len nejaká porucha." rukou, za ktorú ma nedržal, ma hladil po chrbte. Jeho slová mi však ani trocha nepomáhali. Cítila som, ako sa mi môj žalúdok sťahuje a ešte viac sa mi točila hlava. ,,Všetko bude v poriadku." slabo sa na mňa usmial. Úsmev som sa mu snažila opätovať, ale nevládala som. Tak som mu aspoň šepla tiché Ďakuejm, na čo sa znova usmial.

Vtom sa kabína znova zatriasla, no nepohli sme sa. ,,Niall!" vykríkla som asi najhlasnejšie ako som mohla a stisla som ho ešte viac.

,,Neboj sa, všetko bude v pohode." nadvihol ma a objal. Ja som si hlavu položila na jeho rameno a spustila som ešte väčší plač, čo som si myslela, že už možné nie je. ,,Kluď, El. Som tu s tebou, rozumieš? A keď som s tebou tak sa ti nič nestane, sľubujem." trocha ma od seba odtiahol, aby sa na mňa mohol pozrieť. Prikývla som a on mi dal letmú pusu na líce.

,,Je mi strašne zle." padla som na neho a prestávala som vnímať okolitý svet.

,,Nie nie nie. El, počúvaj ma, musíš ostať hore. El, počuješ ma?" posledné čo som počula.

.....

Opatrne som otvorila oči a rozhliadla sa okolo seba. Bola som v mojej izbe, teda v mojej izbe v tejto chate. Takže to bol len sen? Uff...

Vydýchla som si, aj keď som to nevedela na isto. Samozrejme, že to bolo predčasné. Až teraz som si všimla Horana, ktorý stál pred oknom a nevózne klepal prstami po parapetnej doske.

,,Horan?" vypustila som bez premýšľania. Veď samozrejme, celá ja.

,,El?" v sekunde sa otočil a prešiel ku mne.

,,Takže to nebol len sen." šepla som si pre seba, no on to určite počul. Vždy tieto moje poznatky čo vypustím z úst len pre seba počuje.

,,Nebol." vydýchol a sadol si ku mne na postel.

,,Čo sa stalo potom?" opatrne som sa posadila.

,,Záleží od toho čo si posledné pamätáš." rukou si prešiel po vlasoch a frustrovane si povzdychol.

,,Že sme sa tam zasekli, prišlo mi zle a potom nič." zaklamala som. Pamätám si všetko, všetko do bodky. Nebudem mu hovoriť, že si pamätám to čo sa tam stalo. Chcem na to zabudnúť. A on určite tiež. Ukázala som mu, že som slabá a to som nemala.

Jeho nádejný výraz tváre sa zmenil na prekvapený. Ostal na mňa pozerať ako teľa na nové vráta. Tento jeho výaraz však v sekunde vymenil za jeho neutrálnu kamennú tvár.

,,Nič viac? Len to ako si sa zosypala na zem a potom nič?" vážne sa na mňa pozeral. Len som záporne pokrútila hlavou a čakal čo spustí. ,,Odpadla si a chvíľu potom sa už lanovka rozhýbala." doslova to na mňa vypľul a postavila sa na odchod. Vyzeral byť hrozne naštvaný, ale ja netuším za čo.

,,Ďakujem." povedala som mu tesne pred tým než zabuchol dvere.

Pohľad Nialla.

,,El, prosím!" jemne som s ňou zatriasol, no nič. Takže mi tu odpadla.

Lanovka sa ako zázrakom v tom momente rozhýbala a ja som čakal, kým sa konečne vrátime dolu. Tam som zalarmoval väčšinu personálu a tí mi boli nútení pomôct.

,,Pán Horan, slečna Elizabeth mala menší kolaps, ale ten mohol v jej tele zanechať menšie následky. Napríklad dočasné oslabenie organizmu, nebude jej musieť chutiť jesť alebo piť, no bude ju treba donútiť, pre jej zdravie." povedal doktor varovne, zbalil si svoje veci a odišiel.

Poďakoval som mu, vyprevadila ho a sadol si naspäť k El na posteľ.

Si strašný kokto Horan! Načo si ju do toho nútil?! Pozri sa čo si jej spôsobil!

Oh, moje drahé svedomie sa opäť ozvalo v tej najlepšej chvíli.

Nevedel som o tom, že ma panický strach z lanoviek. Nemal som to ako vedieť.

Veď samozrejme! Keď si kretén! Si myslíš, že by sa ti s takým niečím zdôverovala?! Tak mi dovoľ sa zasmiať!

Oh, už aj moje milé podvedomie sa ozvalo. Začínam sa cítiť ako nejaký magor, ktorý má v hlave dve rozdielne osoby.

Ale musím uznať, že aj moje svedomie a podvedomie majú pravdu. Nemala som ju do toho nútiť, je to moja vina.

Ale čo bude po tom ako sa prebudí? To čo sa tam stalo... Vlastne sa nič nestalo. Áno! Nič takého strašného sa nestalo, takže môžem byť v kľudne.

Nie, vôbec! Len to, že si ju pobozkal. NEPOBOZKAL! Bola to LEN pusa na líce!

Nervy som mal na pokraji, a tak som začal chodiť po celej jej izbe. To robím vždy keď sa potrebujem upokojiť. Prechádzam sa.

Zastavil som sa až pri okne, okolo ktorého som prešiel za poslednú hodinu snáď sto krát. Oprel som sa o parapetnú dosku a zahľadel sa von.

Neviem či už začínam byť paranoidný, alebo čo, ale prisahám, že som tam videl tú chybnú spermiu Tomlinsona! Začal som klepať prstami, keď som započul jej hlas.

,,Horan?" otočil som sa a ležala tam na posteli s rukou na hlave.

,,El?" okamžite som išiel za ňou. Nedával som to najavo, ale bol som strašne štastný, že sa prebrala a je v poriadku.

Zamrmlala si popod nos, niečo v tom zmysle, že to nebol len sen a to som jej len potvrdil.

Rozprával som sa s ňou o tom, no ona si nič nepamätala, alebo to teda tvrdila. Neviem či mám byť sklamaný, alebo skôr rád, že si to nepamätá. Nemá si čo pamätať! Ohriakol som sa vnútri.

....

Zvyšok dňa mi ubehol dosť rýchlo, pretože som sa venoval vybavovaním určitých záležitosti so Zaynom , ktorý mi pomáha proti Tomlinsonovi.

Na večeru som nemal čas, preto som ostal na chate. Teda skôr pred chatou, kde som si vytiahol krabičku od cigariet, jednu vytiahol, vložil do úst a zapálil.

,,Ale čo." vynáral sa z tmy ten nechutný hlas.

,,Čo tu chceš?!" potiahol som si z cigarety a zazrel po ňom.

,,To čo je moje." uchechtol sa a prišiel bližšie ku mne. Sánku som zaťal a držal sa, aby som mu jednu neprijebal.

,,Tu nič tvoje nie je." uchechtol som sa a v kľude si znova potiahol z cigarety. Dobre som vedel, že takéto veci ho vedia poriadne vytočiť.

,,Ale je, narozdiel od teba." chytil ma pod krk.

,,Ale čo nepovieš." vysmial som sa mu do tváre. ,,Radšej odíď skorej než to oľutuješ." obišiel som ho a chystal sa vojsť dnu so chaty.

,,Nikdy ťa nebude chcieť." uškrnul sa.

,,Kto povedal, že mám o ňu záujem?" nechápavo, no zároveň pobavene som sa na neho pozrel. ,,Ďalšia z tých, na ktoré musím dávať pozor po tom, čo ty si to opäť dojebal. Rozdiel je len v tom, že stráži moju ségru." neodfajčenú cigarety som zadusil o múr a vošiel dnu.

Ola people! 😄😌 Tak nová časť a teda posledná s tou udalosťou z lanovky je tu 😌❤️❤️

Dúfam, že sa vám páčila a v najbližšej dobe sa môžete tešiť na jednu veeľmi zábavnú časť plnú alkoholu 😂 Milujem písanie takých častí (tí o čítali Andorru vedia 😄💕)

Okej, zasa to tu už dlho obkecávam, takže pre ďalšiu časť 29+ votes a nejaké tie komenty 😋❤️❤️

MIMOCHODOM! Bola by som rada, ak by ste sa v komentároch vyjadrili ohľadom tohto príbehu 😊 Že čo by ste radi zlepšili, alebo nejaké rady, kritika, a tak podobne 😊💕

Mám vás rada 🙈💙💙