Heartless//N.H.

Part 45.

Chystal sa niečo povedať, no započuli sme kroky. Mieril rovno k tejto izbe. Niall ma pohotovo chytil za zápästie a zatiahol do úzkeho šatníku.

Opatrne za nami zatvoril dvere a potichu si povzdychol. Vtom sme započuli, ako sa otvorili dvere.

Boli sme pri sebe tak blízko, až sme sa dotýkali nosmi. Jeho oči sa vpíjali do tých mojich a jeho dych som cítila na krku. Pohľad mu skĺzol na moje pery. Priblížil sa ku mne ešte viac a jemne obtrel jeho pery o tie moje. Moje srdce začalo byť ako o závod a moja myseľ sa zhmlila. Viem, že toto bude najhoršia vec, čo v mojom živote kedy urobím a že to hneď po tom budem ľutovať, ale musím to spraviť.

Slabo som mu kusla do spodnej pery a tým som si ho pritiahla k sebe. Neisto som ho pobozkala a čakala čo spraví ďalej.

Jeho pery boli neopísateľne. Proste wow.

Prstami mi prešiel po líci a následne ma jemne pobozkal.

Je to Niall Horan! Ten Horan! Uvedom sa Elise!

Na moje (ne)šťastie sa dvere zabuchli, čo zničilo, že ten muž už nie je v izbe. Rýchlo sme odtiaľ vyliezli a ja som sa konečne poriadne nadýchla.

,,Choď do kuchyne a zober si čo najväčšiu panvicu." prikázal mi. Bola som na pol ceste ku dverám, ale Niall ma zastavil.

,,Čo?" zazrela som po ňom.

,,Choď tadiaľto." rukou ukázal na dvere, naľavo od okna. Ak mám pravdu povedať, nikdy som si tie dvere nevšimla.

S pochybami som prešla k dverám a otvorila ich. Niall rukou naznačil nech už idem. Nad jeho gestom som prevrátila očami a prešla cez prah.

Zapla som svetlo a opatrne som schádzala schodmi dolu. Prišla som dole, kde boli (aké nečakane) ďalšie dvere. Tie som otvorila a ocitla sa v kuchyni.

Vážne má "tajné schodisko" z jeho izby do kuchyne?!

Opatrnými krokmi som prešla ku skrinke, kde sú panvice. Potichu som ju otvorila a chystala som sa vziať tú najväčšiu, no niekto ma chytil za ústa.

Snažila som sa kričať, kopať, no nič nepomohlo. Než ma však stihol postaviť na nohy, do pravej ruky som schmatla prvú panvicu, ktorá bola po ruke a z celej sily ho ňou tresla po hlave.

Na pár sekúnd ho to omráčilo, čo som samozrejme využila. Rýchlo som sa rozbehla hore, na poschodie. On sa však pohotovo postavil a bežal za mnou.

Vybehla som hore a keď som uvidela Nialla na konci chodby, odľahlo mi.

,,Niall!" so slzami v očiach som k nemu dobehla. Hneď nato sa však na tejto istej chodbe objavil aj ten muž.

Niall ma vtiahol do svojho objatia. Rukou ma potlačil za seba a na toho muža namieril zbraňou. Ten sa v tej sekunde rozbehol dolu schodmi. Niall sa za ním rozbehol, no to už bol preč.

Bolo divné, že na neho dotyčný tiež nevytiahol zbraň, no bolo to skôr šťastie. Ak by sa aj Niallovi ničo stalo, tak to by som už naozaj neprežila.

,,Si v pohode?" vystarašene sa na mňa pozrel, keď sa vrátil hore. Ja som neisto prikývla a chrbtom operetá o stenu som sa po nej zošúchla na zem. Kolena som si pritiahla k sebe a objala ich rukami. Hlavu som si položila na kolená a predýchavala všetko čo sa stalo.

A potom som si spomenula na tú pusu. Vtedy ma ovalilo potom a myslela som, že sa tam psychicky zrútim. Jediný kamarát a takto si to pokašlem.

,,J-ja..." chcela som niečo povedať, no sama som nevedela čo. Zasekla som sa na začiatku vety a s polootvorenými ústami som hľadela pred seba.

,,Si biela ako stena, poď sem." pritiahol si ma k sebe a ja som si hlavu oprela o jeho hruď.

,,J-j-ja...," nekontrolovateľne zo mňa vychádzali nejaké divné zvuky, čo sa podobali na slová, ,,prepáč." šepla som tak, že to len tak-tak bolo počuť. ,,Nemala som zo spraviť. Nie nie nie. Nemala som to spraviť." začala som opakovať dookola.

,,Nemáš sa za čo ospravedlňovať, prestaň." pritisol si ma bližšie k sebe a venoval mi malú pusu do vlasov.

,,J-ja mala by som ísť domov." prudko som sa postavila. ,,S Em to zvládneš, aj tak už spí." spravila som divné gesto s rukami a chcela zísť dolu po schodoch.

,,Nikam ťa nepustím." chytil mi ruku a ťahal ma do jeho izby. ,,Dnes spíš tu." ukázal na jeho postel.

Ľahla som si a zakryla sa paplónom, ako poslušne šteňa. On si ľahol vedľa mňa a pritiahol si ma k sebe. Vtedy som sa ako posledný slaboch pred ním rozplakala.

,,Neplač." tuhšie ma objal.

,,Pokazila som to. To všetko pekné som pokazila." snažila som sa nerozplakať úplne.

,,Nič si nepokazila. Všetko bude také isté, okey?" donútil ma nadvihnuť hlavu. Slabo som prikývla a hlavu naspäť sklonila.

,,Mám ťa rada, naozaj." zašepkala som mu do hrude.

,,Aj ja teba, ale teraz spi. Zajtra to vsětko poriešime." mierne si povzdychol a nepúšťal ma z objatia.

,,Ešte nie." opäť som šepla a tentoraz som zdvihla hlavu.

,,Tak čo chceš robiť?" pozeral sa mi priamo do oči a popritom sa usmieval.

,,Neviem." mykla som ramenami a posadila sa. ,,Len tak sa rozprávať." hlavou som sa otočila smerom k nemu.

,,A o čom?" slabo sa uchechtol. Opäť som mykla ramenami a paplón si vytiahla až po bradu, čím som Nialla celého odokryla.

Zachichotala som sa a paplón si pritiahla ešte viac k sebe. On ma vraždil pohľadom, keďže vonku je riadna fujavic a on len v spodkoch odokrytý leží na posteli.

,,Ugh." zašomrala som a hodila sa na neho aj s paplónom. On sa spokojne usmial a paplón si celý vzal k sebe. ,,Je mi zima." urazene som na neho pozrela. On nevinne mykol ramenami a zasmial sa. ,,Umrznem tu." pretočila som očami.

Neochotne mi posunul dostatočný kus paplóna a ja som sa spokojne uložila.

Otočila som sa mu chrbtom a spokojne si vydýchla. Vtom som ucítila jeho ruky okolo mňa. Jemne si ma k sebe pritiahol a hlavu oprel o moje rameno. Dych spomaľoval jemu aj mne a pomaly sme spoločne zaspávali.

,,Dobrú El." zašepkal mi do ucha a jemne sa mi oň perou obtrel. Mňa totálne zamrazilo, no to hneď nejako prešlo a cítila som sa vskutku príjemne.      

Nie Elise, toto nemôžeš, on nemôže.

,,Dobrú Niall." povedala som takmer nepočuteľne a nosom sa jemne obtrela o chrbát jeho ruky.

Ola people! 😄😊 Tal časť Vám prinášame po rekordne krátkej dobe, tak dúfam, že to aspoň niektorých potešilo 😌💕

Čo hovoríte na slet udalostí v dnešnej časti? 😄 Príjemne prekvapení, alebo zhrození ste? 😄

Pre ďalšiu časť 40+ votes a nejaké tie komentáre ☺️💕

Luv you 💕💕