Heartless//N.H.

Part 2.

Sedím v izbe a bezducho pozerám na poličky plné kníh. Áno, som veľkým milovníkom kníh. Každá jedná kniha, čo je uložená v poličke, je prečítaná.

Podišla som k poličke a vzala si do rúk knihu od Rainbow Rowellovej. Dosť zvláštne meno, ale sú aj čudnejšie mená, akým je toto. Bola to konkrétne knižka, Eleanor a Park.

Mama mi ju kúpila dva roky dozadu na moje narodeniny. Je to knižka o hrdzovlasom dievčati menom Eleanor a tmavovlasom chlapcovi menom Park. Obaja sú "čudáci", čudáci, medzi ktorými vznikne určité puto, ktoré prerastie do lásky.

Otvorila som knižku na náhodnej strane a prečítala som prvú vetu, ktorá tam bola napísaná: ,,Všetci v škole vedeli, že kvôli nej Park Sheridan kopol Steva Dixona do huby." Uh, aké milé, že sa za vás niekto pobije. Mne sa to nikdy nestalo, a aj predpokladám, že sa to nikdy nestane.

,,Elise, je tu Sam." skríkli mama od dverí. Sam, alebo teda Samantha, je moja najlepšia kamarátka. Poznáme sa odkedy tu žijeme. Sam spolu s jej rodičmi je našou susedkou. Býva o tri domy ďalej.

Knihu som vrátila naspäť do poličky. Do vrecka som si vzala mobil so sluchátkami a kľúče.

,,Nezabudni, že dnes sa máš ozvať pani Sarah." povedla mama namiesto pozdravu.

,,Neboj, prídem dnes za vami do práce. Ahoj." zamávala som jej a zabuchla dvere.

,,Kto je Sarah?" hneď vyzvedala Sam.

,,Mamina šéfka, včera ma poprosila, či by som jej nemohla chodiť strážiť dcérku." povedala som ľahostajne.

,,Že som o nej ešte doteraz nič nepočula." zvraštila obočie (zo srandy).

,,Nedávno sa prisťahovali." vybrala som si z vrecka mobil.

,,Ahá. A má aj syna?" lišiacky sa uškrnula.

,,Áno, ale z jej rozprávania vyplýva, že je to niečo, ako Malik s Tomlinsonom." pokrútila som hlavou.

,,A-..." chcela povedať niečo ako "Ale čo ty vieš..", no stihla som ju zastaviť.

,,Dosť. Meníme tému. Kam pôjdeme?" narýchlo som si vymyslela tému.

,,Staré ihrisko?" povedala tajomne. Pojem staré ihrisko, je názov pre starý opustený (veľký) dom, ktorý má na "záhrade" rôzne preliezačky a iné veci. Je asi tak pätnásť minút po lesnej cestičke.

Je to dom zahalený mnohými tajomstvami. Vraví sa, že ho postavili dvaja manželia, ktorí tam prežili celý svoj život. Vraj nemali žiadne deti, a tak zomreli v tom dome, sami a opustení, bez nikoho, kto by sa o nich postarala. Vyzerá to tam ako vystrihnuté z hororu. Najväčším paradoxom bolo však, to "ihrisko". Načo tam sakra mali preliezačky, keď ani deti nemali? Na túto otázku však, nikto z nás nevie odpoveď.

Nikdy som sa tam však nebála, alebo nemala zlý pocit, práve naopak. Vždy ma to tam ťahalo a cítila som sa tam tak, dobre.

,,Môžme." mykla som plecami.

Za chvíľu sme tam boli. Vyzeralo to tu ako obvykle. Zbúrané steny, všetko rozbité a na stenách boli rôzne nápisy.

Obyšli sme zbúraný dom, čím sme sa dostali na "záhradu". Vyzeralo to skôr ako oplotená džungľa. Tráva nám siahala vyše kolien, rôzne ostnaté rastliny boli skoro na každom kroku a vetvy stromov boli popadané všade na zemi.

Preliezky, ku ktorým sme mieril boli obrastené rôzym plevelom. Ich pôvodná farba bola kedysi žlto-červeno-zelená, tá už sa dávno zošúpala a preliezky zhrdzaveli.

,,Áuu!" zajačala Sam.

,,Čo sa stalo?" okamžite som k nej pribehla, keďže bola o pár metrov predo mňou.

,,Niečo sa mi zapichlo cez tenisku do nohy." pevne si zovierala ľavú nohu, v ktorej mala údajne niečo pichnuté.

,,Sadni si. Ja sa ti na to pozriem." rozkázala som jej a ona tak spravila. Konečne si pustila nohu a ja som sa jej mohla na to pozrieť. A naozaj. Mala tam zapichnutý kúsok skla.

Opatrne som jej ho vyberala, pričom nemohlo chýbať jej fňukanie ako to strašne bolí a nech to robím opatrnejšie. Keď som konečne vybrala ten črep z jej nohy, všimla som si, že je na ňom niečo napísané.

"Hated" bolo tam skoro nečitateľne napísané. Prekvapene som na to ostala civieť.

,,Čo?" skúmavo ma skenovala Sam.

,,Ale nič." odhodil som kus skla a ďalej sa tým nezaoberala. Obe sme vyliezli na preliezky a začali sa rozprávať o všetkom možnom.
,,....a povedal, že chce Monicu pozvať na rande." prežívala rozprávanie o nejakom Bredovi. Absolútne neviem o koho ide, ale neustále ho spomína. Už mi to aj docela lezie na nervy.

Tentokrát som ju však nepočúvala. Rozmýšľala som, či mám prijať ponuku Sarah. Takže, ako vždy si to rozdelíme na výhody a nevýhody:
*Výhody*: Budem mať dvojnásobný plat, ako u pani O' Sattelhand. Nebudem musieť strážiť hyperaktívne dieťa (teda dúfam, že nie). A týmto všetkým, si skôr zarobím na Španielsko.

*Nevýhody*: Ako tak rozmýšľam, vlastne o žiadnych nevýhodach neviem.

Takže je rozhodnuté. Prijmem to!

,,Prijmem to!" nečakane som zo seba vypískla. Dosť často sa mi stáva, že svoje myšlienky začnem vyslovovať nahlas. Občas musím vyzerať ako blázon, keď zo seba, z ničoho nič, niečo len tak vyhŕknem.

,,Čo prijmeš?" zazrela po mne Sam. Pravdepodobne si uvedomila, že som ju celý ten čas nepočúvala.

,,Tú ponuku od Horanovej." pozerala som pred seba.

,,Kto je Horanová?" hodila po mne pohľad alá "kto to sakra je?!"

,,Sarah, mamina šéfka." pozrela som sa na ňu. Zaskočila som z preliezky a Sam som naznačila nech tiež už ide dole.

......

Po nekonečne dlhej ceste sme konečne stáli pred budovou, kde pracovala moja mama. Vstúpili sme dnu a výťahom sa vyviezli na poschodie. Od výťahu sme prešli doprava a zakopali na štvrté dvere od výťahu.

,,Ďalej." ozvala sa spoza dverí mama. So Sam sme vošli dnu. Mama sedela za jej tmavohnedým stolíkom a niečo ťukala do počítaču.

,,Oh, ahoj zlatko." zrak neodvracala z monitoru.

,,Dobrýahoj." povedali sme so Sam naraz. ,, Kde má kanceláriu pani Sarah?" prestupovala som z nohy na nohu.

,,Druhé poschodie, hneď prvé dvere napravo." mávla na nás rukou, nad čím som len prekrútila očami. Vyšli sme odtiaľ a zamierili si to do kancelárie Sarah.

Vystúpili sme z výťahu a odbočili doprava, tak ako povedala mama. Zaklopali sme na dvere a chceli sme vojsť, no niekto zvnútra nás predbehol.

,,...matka roku dopiče! Ďakujem ti veľmi pekne!" kričal nejaký blonďavý chalan na Sarah.

Blonďavé vlasy mu mierne padali do jeho modrých očí. Mal oblečené čierne jeansy, biele tričko a na ňom koženú bundu. Tiahla z neho nejaká poriadne dráha kolínska a na tvári mu panoval hnev. Prišiel mi odniekiaľ strašne známy, no nevedela som si zaradiť.

,,Niall!" skríkli po ňom Sarah.Chalan nás zo Sam doslova prerazil, keďže sme zaberali celý priestor od jednej zárubne po druhú a naštvane odkráčal preč.

,,Prepáč mi to, Elise." ustarostene na mňa pozrela Sarah. ,,Prečo si sem prišla?" dodala.

,,Príjmam tú vašu ponuku." milo som sa na ňu usmiala.

Ola people! Rozhodla som, že aj dnes vám tu pridám novú časť Dúfam, že sa vám časť páčila a budem moc rada, za každé prečítanie, votes a komenty

With love xxxKatexxx