Heartless//N.H.

Part 42.

,,Neviem čo chystá a neviem ani to, s kým spolupracuje, ni musíme byť opatrní." povzdychol si a hlavu oprel o stenu za ním.

,,Uh, dobre." takisto som si povzdychla.

Takto sme sa tam sedeli ešte hodnú chvíľu, až kým do izby neprišla Em.

,,Elise, chcem spať." unavene povedala a zívla si. Pochybovačne som sa na ňu pozrela.

,,Veď ešte nie je ani sedem hodín?" nadvihla som obočie. Inokedy je človek rád, že ju vôbec dostane do postele a teraz by chcela ísť ešte za svetla.

,,Prosím." nahodila psí pohľad a už ma ťahala za ruku do jej izby. Ešte som stihla Niallovi povedať niečo ako " potom prídem" a odišli sme do jej izby. Sadla si na jej posteľ a prepaľovala ma pohľadom.

,,Čo je?" zatvorila som dvere a pohľad premiestnila na ňu. Ona sa len uškrnula a ukázala nech si idem sadnúť k nej na posteľ.

,,Duke." zachichotala sa a zakryla si ústa.

,,Kto je Duke?" nechápavo som na ňu hľadela. Naozaj neviem kto to je, nikdy ho nikto nespomínal.

,,Kamarát zo školy." začervenala sa a zasnene hľadela pred seba.

,,Takže kamarát, hmm." zasmiala som sa a pohladila si po vlasoch.

,,Zajtra ma máš strážiť a ja chcem aby k nám prišiel, mohol by?" prosebne na mňa hľadela.

,,Kľudne, ale musíš sa dohodnúť ešte s tvojím bratom." usmiala som sa na ňu.

,,Ale on sa mi bude smiať, že je to môj frajer." zamračila sa a sklonila zrak.

,,A nie je?" uchechtla som sa a palcom jej zdvihla bradu.

,,Ešte nie." zachichotala sa a postavila z postele. ,,Pôjdeš so mnou za ním, prosím." zaklipkala očami. Samozrejme som prikývla a išli sme za ním do izby.

Bez zaklopania sme mu vošli do izby a obe sa usadili na jeho posteľ. On sedel na gauči, ktorý mal pod oknom a udivene na nás hľadel. Em som pobudla nech začne a usmiala sa ňu.

,,Chcem aby k nám zajtra prišiel jeden môj kamarát." vyletelo z nej čo najrýchlejšie sa dalo.

,,Takže tvoj frajer?" uchechtol sa a pohodlnejšie sa usadil na gauči.

,,Vidíš, ja som ti to hovorila." zašepkala mi do hrude a objala ma. Nialla som za toto vraždila pohľadom. On na mňa len nechápavo pozeral.

Rukami som sa mu nejako snažila naznačiť, nej sa jej okamžite ospravedlní. Pravdepodobne to pochopil, keďže podišiel k nám a vzal si Em k sebe na kolená.

,,Ty vieš, že ja sa neospravedlňujem, ale prepáč. Áno môžeš si sem doviesť svojho kamaráta." usmial sa na ňu a dal jej menšiu pusu na líce.

,,Ďakujem ďakujem ďakujem." vyobjímala ho a vybozkavávala. Celá šťastná odišla do jej izby. Teraz bol čas kedy som si musela s Niallom pohovoriť ja.

,,Takže?" spýtavo som sa na neho pozrela po tom, čo Em odišla.

,,Mali by sme sa niekam odpratať na určitý čas." povzdychol si a hodil sa gauč pod oknom.

,,Kam a nakoľko?" vyvalila som na neho oči.

,,To netuším a minimálne tak na ďalšie dva týždne." poškriabal sa na zátylku a opäť si povzdychol. ,,Teraz by to aj mohlo vyhovovať, pretože budú zimné prázdniny." snažil sa v tom nájsť aspoň nejaké to pozitívum.

,,Ale ja nemôžem zasa niekam len tak na dva týždne odísť. Pred pár týždňami sme sa len vrátili domov a už mám zasa niekam ísť? Čo by som povedala mame? Ona nie je nejaká bábka, ktorej poviem idem tam, tam a tam a ona ma pustí." nechcene som sa začala rozčuľovať.

,,Kľud, niěco vymyslíme." začal sa nervózne prechádzať po izbe. ,,Do Forksu nemôžme, do Yakimi tiež nie..." niečo si mrmlal popod nos. ,,Mám to! Kennewick!" vyhlásil nadšene.

,,Prosím?! Ty chceš ísť pomaly na druhý koniec štátu?" zhrozila som sa. Tento nápad sa mi ale vôbec nepáči. ,,Nikam nepôjdem aj keby ma mal Louis zabiť." fľochla som na neho a založila si ruky na prsiach. Už mám pokrk toho utekania. ,,Zostaneme tu a niečo vymyslíme." hovorila som sebaisto.

,,Tak v tom prípade sem za nami prídu posily." nadvihol obočie a pravdepodne čakal, že povolil. Dobre vie, že nemám rada jeho "kamarátov".

,,Dobre." uškrnula som sa a čakal na jeho reakciu. Bez najmenšieho zaváhania vytiahol telefón a začal do neho ťukať.

,,Lucas, Jake, Logan a Carmen nasadnú na prvé lietadlo čo ide z Londýna sem a do takých dvoch dní by tu mali byť."vyhlásil spokojne po chvíli a telefón odložil vedľa seba.

Lucasa a Jake-a poznám z jeho rozprávania, ale kto je sakra Logan a Carmen? No nič, nebudem sa ho na to pýtať. Uvidím ich keď sem prídu.

,,Okej." tiež som povedala spokojne a zavalila sa na jeho posteľ. ,,A kde budú dočasne bývať?" vzkrslo (fakt neviem či sa to tak píše) mi v hlave.

,,U mňa." odpovedal jednoducho a zvalil sa ku mne na posteľ. ,,Nejako sa pomestia." zasmial sa a ja s ním.

Nastalo hrobové ticho. Nebolo to trápne ticho, ale to, pri ktorom sa cítite tak uvoľnene a v pohode.

,,Myslíš, že sa Sam preberie?" vypustila som z úst po hodenej chvíli ticha. Hlavu som otočila doľava aby som na neho videla.

,,Neviem, ale skôr sa prikláňam k tomu, že áno." slabo sa pousmial a objal ma. Hlavu som si oprela o jeho hruď a pevnejšie ho stisla. Tento "chlapec" mi pomáha viac než hocikto iný.

Kto by to povedal, že z toho na prvý, a aj druhý pohľad bezcitného človeka sa vykľuje človek, ktorý mi pomáha ako len môže? No nikto.

,,Ďakujem." zašepkala som a jedna slza sa mi skotúľala po líci.

,,Neplač." zotrel mi tú slzu, o ktorej ani nemal vedieť, že mi ušla.

,,Ako si to-," uchechtla som sa na jeho pohľade, ktorým mi naznačoval to jeho "vieš o tom, že ťa veľmi dobre poznám",   ,,áno áno áno." zasmiala som sa a on so mnou.

Je dosť ironické, že človek, ktorého som doslova nenávidela mi je teraz najbližším. A takisto aj to, že ja o ňom toho moc neviem, no on o mne všetko a vôbec mi to neprekáža. Viem to, čo mi stačí vediet a viac nepotrebujem.

Ola people! 😁💖 Chcela by som sa Vám straaašne moc poďakovať za 14k prečítaní 😧 a 2k votes 😧😧❤️Ja absolútne neviem čo na to povedať. Proste Wow! 💖

Prekavipivo nemám dnes čo dodať, takže pre ďalšiu časť 36+ votes a nejake tie komentáre 😊💕

Majte sa 😌❤️