Heartless//N.H.

Part 15.

Sedeli sme tam, rozprávali sa a pili kávu. Bolo nám naozaj dobre. Vlastne, keď tak rozmýšľam, už dlho som sa necítila takto dobre.

Pýtala som sa ho na aj na Horana, ale vždy tému vymenil. Keď som sa ho zasa pýtala na rodinu, tiež otočil tému. Neviem prečo mi to nechce povedať, ale nemienim ho do toho nútiť. Nie som ten typ človeka, čo musí všetko vedieť za každú cenu.

,,A čo Malik? Poznali ste sa už pred strednou?" Aspoň teraz by nemusel zmeniť tému.

,,Hej. Od základky sme kamaráti. Vlastne, teraz už spoločníci." ľahostajne povedal.

,,Spoločníci?" nechápavo som sa na neho pozrela. Žeby mali nejakú firmu? Ale nemôžu.

,,Huh, to je jedno." uchechtol sa. ,,A čo ty a Sam?" konečne sa na mňa pozrel.

,,Poznáme sa odvtedy čo som sa prisťahovala." usmiala som sa pri spomienke na moje dectvo.

,,Aha." povedal mierne zarazene.

O týžden neskôr.

,,Huh, Elise. Som rada, že si to neodvolala." namiesto pozdravu na mňa vyvalila Sarah.

,,No..." nevedela som, čo jej mám na to povedať.

,,Je hore. Prosím, aj keď bude možno trocha odporovať, douč ho to." povzbudivo sa na mňa usmiala. Slabo som prikývla a vyšla som hore po schodoch.

Prišla som k Horanovej izbe a slabo zaklopala. O pár sekúnd prišiel otvoriť. Mal na sebe opäť tie jeho šedé tepláky s tentokrát aj čiernym tričko.

Znechutene sa na mňa pozrel a pustil ma dnu. V strede izby som zastala, pretože som nevedela kam mám ísť. Musela som vyzerať ako úplná krava.

Naštastie prešiel okolo mňa a zvalil sa na jeho posteľ. Ľahol si na brucho a spýtavo sa na mňa pozrel.

,,Ideš? Alebo tam budeš stáť ako piča?" pretočil očami. Nad jeho "výrokom" som pokrútila hlavou a sadla si vedľa neho na posteľ. Učebnice so zošitmi, teda u mňa to boli zakladače plné rôznych papierov, som položila medzi nás.

,,Čo konkrétne nevieš?" povzdychla som si.

,,Ja neviem." zahundral. Spod postele vytiahol zopár papierov a položil ich predo mňa. ,,Toto sú moje poznámky za celý čas, čo som bol v škole." pretočil očami.

,,To máš poznámky za jednu hodinu?" neveriacky som sa na neho zazerala. On nevinne mykol ramenami. ,,Ugh!"

Vytiahla som jeden papier zo zakladaču a začala som mu to nejako primitívne vysvetľovať. Aby to pochopil.

....

,,...a túto zátvorku vyńasobiš touto. Potom ti vyjde Z a pomocou tejto rovnice ti vyjde D na druhú." pokúšala som sa mu to vysvetľovať.

,,A toto?" ukázal na zátvorku.

,,Vydelíš zetkom."

,,Takto?" vypočítal to.

,,No hurá! Konečne si to zvládol." spokojne som sa usmiala. Sedela som tu s ním tri hodiny. Tri nekonečne dlhé hodiny nech to aspoň trocha vie.

Samozrejme, že zo začiatku ma úplne ignoroval a nechcel spolupracovať. Ale poslednú hodinu a pol sa naozaj snažil. Kto by to do takého imbecila ako je on povedal.

,,Už tomu chápeš?" s nádejou som sa na neho pozrela.

,,V podstate, áno." usmial sa.