Heartless//N.H.

Part 10.

,, To naozaj?" smiala som sa z plného hrdla.

,,Vážne." smial sa spolu so mnou.

,,Jejda. Máš teda naozaj pestrý život." skľudnila som svoj dosť hlasným smiech.

,,A čo ty?" odpil si z nejakého nápoju, čo mal pred sebou.

,,Žijem len s mamou. Otec si našiel milenku a spolu s ňou žije na Havaji." povzdychla som si.

,,Zaujímavé miesto na život." povedal zamyslene. ,,Aj tam za ním chodíš?" zvrtol zrak ku mne.

,,Každé prázdniny. Ale už ma to tam nudí. Je to naozaj krásne miesto, ale pre mňa už známe. Som tam skoro dva mesiace v roku a už to je pre mňa nudné. Mám tam aj pár kamarátov, ale tí tam nie sú celé leto." usmiala som sa. Na Havaj mám naozaj krásne spomienky, aj napriek tomu, že je to pre mňa už dosť známe miesto.

,,Aha. Ja som bol už skoro všade, ale Havaj ešte nie." rukou si prešiel po vlasoch.

Nastalo trápne ticho. Vytiahla som si mobil a keď som uvidela ten čas, zhrozila som sa.

,,To už je toľko?" vyhŕkla som. ,,Prepáč, už budem musieť ísť." stavala som sa.

,,Počkaj. Pôjdem s tebou." postavil sa. Išiel zaplatiť za nás oboch, aj napriek tomu, že som protestovala. Vyšli sme von a kráčali sme smerom ku mne domov.

Po pár minútach sme už stáli pri predlesíku. Zrazu sa nahol ku mne a chcel ma pobozkať.

,,N-nie." odstrčila som ho od seba. Hodil po mne nechápavý pohľad a o krok ustúpil.

,,Spravil som niečo zlé ?" na tvári mal mierne vystrašený pohľad.

,,Nie...Teda vlastne...Možno." koktala som. Naklonil sa ku mne a objal ma.

,,Prepáč." zašepkal mi do ucha a následne sa s úsmevom na tvári otočil a odišiel.

Sama som nechápala tomu, čo sa práve teraz stalo. Naozaj ma chcel Louis Tomlinson pobozkať? Ten Tomlinson? Vážne?

S nechápavý pohľadom a úsmevom, ktorý mi zdobil tvár som kráčala cez predlesík domov. Bolo to tu docela strašidelné, keďže už sa stmievalo, ale na to som zvyknutá.

,,Som doma!" zakričala som na celý dom.

,,Ahoj, zlato." usmiala sa mama a objala ma. ,,Kde si toľko bola?" nadvihla obočie.

,,Uh...Eh...So Sam." zaklamala som. Nepoviem jej predsa: No, vieš. Horan ma zrazil s loptou k zemi a potom som bola s Tomlinsonom na... Niečo ako rande.

,,Mohla si mi aspoň zavolať, aby som sa nebála." s hlasným povzdychom odišla do kuchyne. Ja som išla do mojej izby, kde som si zložila veci a hodila sa do postele.

Zapla som si internet a hneď na mňa vyskočili upozornenia.

Sam Bries: Knihomolka.
Haló.
Zem volá Elise.
Elise, ozvi sa :D
Hellou.
Kde sakra si?
Parksonová, okamžite sa ozvi

Elise Parkson: Elise na príjme. Čo sa deje? :'D

Sam Bries: Konečne si sa ozvala.
Kde si bola potom? Nechceli ma za tebou pustiť

Elise Parkson: Išla som domov.

Nechcela som jej napísať pravdu. Zabila by ma. Tomlinsona z neznámeho dôvodu už od prvého ročníka na strednej nenávidí. Stále na neho len nadáva a hovorí, aký strašný imbecil to je.

Sam Bries: Vieš ako strašne som sa ťa tam bála nechať s tým Horanom? Som myslela, že trénera za to zabijem!

Elise Parkson: Kľuud. Hneď ako som sa prebudila odtiaľ vypadol.

Sam Bries: BOHU VĎAKA

.....

,,Ach, Elise. Som rada, že si dnes mohla prísť. Súrne musím ísť do roboty niečo vybaviť a môj milovaný synček opäť nieje doma." prekrútila očami.

,,V poriadku." usmiala som sa. ,,Kde je Emily?" vyzula som si tenisky.

,,Em je hore v izbe. Idem ja, maj sa." letmo ma objala a odišla. So Sarah som sa dosť zblížila, odkedy sem chodím. Veľmi milý a dobrý človek.

,,Ahoj." s úsmevom na tvári som roztvorila náruč a Emily v tej sekunde ku mne pribehla a objala ma.

,,El!" vykríkla nadšene.

,,El?" nechápala som.

,,Tak ti budem hovoriť. Ja som Em a ty El." zazubila sa.

,,Tak dobre. Čo chceš robiť?" vzala som ju na ruky.

,,Skovávačku." zaštebotala a vybehla z izby. Dohodli sme si pravidlá a začala som počítať.

,,...10! Idem!" zakričala som a začala ju hľadať.

Prešla som hádam celý dom, no jej nikde. Aj záhradu som celú prehľadala. Jediná izba, v ktorej som nebola, bola Horanová.

Donútila som sa a išla tam. Otvorila som dvere a naskytol sa mi pohľad na izbu so šedými stenami. V strede izby mal veľkú manželskú postel, po jej ľavom boku bol nočný stolík. Stenu oproti postele zdobilo niekoľko desiatok plagátov rôznych skupín. Medzi nimi aj Arctic Monkeys, Asking Alexandria, Metalica a rôzne iné.

Hľadala som ju v jeho šatníku, poď posteľou, no ona stále nikdy.

,,Čo tu robíš?!" zavrčal mne známy hlas za mnou.

,,J- ja" nevedela som vydať zo seba jedno súvislé slovo.

,,Čo?!" zakričal. ,,Vypadni!" zvreskol a ukázal na dvere. Chcela som mu to vysvetliť, ale kašľala som na to. ,,Ešte raz pôjdeš do mojej izby, nemusíš z nej vyjsť živá!" zavrčal, keď som prechádzala okolo neho. Huh, chlapec sa nejak vytočil.

S povzdychom som vyšla z jeho izby a zamierila si to dole do kuchyne. Tam sa pod linkou krčila Em.

,,Bu!" zakričala a vyskočila spod linky.

,,Bože, kde si bola?" povedala som s úľavou. Po tom úžasnom zážitku s Horanom som bola rada, že som ju našla bez nejakého ďalšieho problému.

,,Tu." zasmiala sa.

,,Poď, ideme hore." chytila som ju za ruku a ťahala ju do jej izby.

Tam som sa s ňou hrala a hrala, až pokým neprišla Sarah.

,,Páči sa." podala mi do rúk 90 dolárov a ja som odišla.

Kráčala som po starej štvrti nášho mesta. Stará štvrť preto, lebo v nej žijú väčšinou starší obyvatelia nášho mesta, a preto tam boli aj staré domy a podobné veci.

Neznáme číslo: Takže si sa konečne trocha odpútala od Horana a dala šancu Tomlinsonovi? Konečne si sa umúdrila, Elise ;)

Sakra! Ako to všetko môže vedieť?!

Ako vždy, keď mi tento neznámy napíše, som sa začala obzerať všade naokolo. Asi tridsať metrov za mnou, som uvidela tmavú siluetu nejakého človeka. Až nebezpečne rýchlo sa ku mne začala približovať. Neváhala som ani sekundu a rozutekala som sa.

Bežala som, čo mi nohy stačili. Ignorovala som výkriky môjho mena a rozkazov, aby som zastavila, bežala som ďalej. Ani som sa neobzerala, len som bežala dopredu. Bežala som a bežala a tá osoba priamo za mnou. Už mi pomaly dochádzal dych, no stále som bežala.

Nevšimla som si, kam som odbočila, a preto som si ani neuvedomila, že som vbehla do slepej uličky. U nás v meste máme len jednu jedinú slepú uličky a zrovna do nej musím vybehnúť. Prečo, nie?!

Už nebolo úniku. Nemala som kam utiecť. Bezmocná som sa skrčila do rohu uličky a rukami som si objala kolená. K tým som sa silno pritisla a zavrela som oči. Čakala som, čo sa bude diať.

Ola people! :) Toto píšem až potom, čo som časť zverejnila 😂Som blbá, ale na to ste si zvykli😄

Tak, koho hádate, že to bude?

Môžem vám však povedať, že Horan to určite nebude.

Pre ďalšiu časť 15+ votes a nejaké tie komenty 😊