Heartless//N.H.

Part 31.

Prešlo pár hodín, ktoré som celé prespala. Zaspala som asi dvadsať minút po tom čo sme vzlietli.

Unavene som som rozlepila oči a opatrne som sa poňatahovala. Toto z duše nenávidim. To keď sa zobudíte v lietadle a ono ešte nepristáva.

Rozopla som sa a opatrne prešla okolo spiacej Em. Ani som si neuvedomila, že  tam Horan nie je a spokojne som si prešla k záchodu. Prechádzala som takisto aj okolo Sarah, ktorá tiež spala. Vlastne všetci v tomto lietadle spali.

Dostala som sa k záchodu a modlila sa nech tam nikto nie je, pretože to už asi nevydržím. No ako inak, ja a moje šťastie, samozrejme tak niekto bol. So značným povzdychom som si sadla na sedadlo, ktoré bolo najbližšie k záchodu a prekrížila si nohy, aby som sa nepocikala.

Po asi dvoch minútach sa dvere otvorili a v nich sa objavil Horan s rozcuchanými vlasmi. Vyzeral nadmieru vtipne, keďže mal ešte také privreté oči.

,,Uh." vydal zo seba nejaký divný zvuk a s poloúsmevom na tvári ma pustil.

Rýchlo som okolo neho prešla a zavrela sa v kabínke. Vykonala som to, čo som potrebovala, umyla si ruky a vyšla odtiaľ. Na sedadle kde som predtým sedela, ma však čakalo prekvapenie. Sedel tam Horan a ukazoval rukou na miesto vedľa seba. Nejak som sa nad tým nezamýšľala a prosto som si sadla vedľa neho.

,,Problém." zahlásil, keď sme tam dlhšiu dobu sedeli obaja v tichosti.

,,Čo? Aký problém?" s nechápavým výrazom pevne zasadením na mojej tvári som sa na neho otočila.

,,Tomlinson. Pravdepodobne tam bude." bez mrknutia sa pozeral na neurčitý bod pred sebou. Ani sa len neotočil, nič.

,,Prosím?! To prečo?" vypleštila som na neho oči.

,,Ty a ja." konečne sa na mňa pozrel a povzdychol si. ,,Ty si to čo chce aby ma mohol zničiť." palcom začal prechádzať po chrbte môjho zápästia. Úplne som toto gesto nevnímala keďže som premýšľala nad jeho slovami.

,,Ale veď ja nie som pre teba dôležitý človek, tak potom prečo by som mala byť ja nástroj na tvoje zničenie?" nekontrolovateľne som vyhŕkla a očakávala som jeho odpoveď.

,,Huh, keby si ty vedela." zašepkal tak, aby som to nepočula, no počula. Postavil sa a niekam odišiel. Ja som sa tiež postavila a odišla naspäť na miesto.

Čakala som, že tam bude, no nebol. Tak som opäť prešla opatrne okolo spiacej Em a sadla si na svoje sedadlo. Zapojila som slúchatka do telefónu, strčila si ich do uší a nechala sa unášať úžasnými tónmi piesne.

....

,,A sme tu!" vyhlásila Sarah so značným nadšením, keď sme vystúpili z lietadla a mierili do príletovej haly.

Vyzdvihli sme si batožinu, vybavili si výza spolu so všetkými potrebnými vecami a čakali na taxík. Ten o pár minút prišiel a mohli sme vyraziť do rezortu.

....

,,Takže, ja mám izbu tu dole." ukazovala Sarah na dvere v našej "chatke", ktorá bola asi tak desať krát väčšia než náš dom. ,,Elise, ty máš izbu hneď vedľa Emminej. Tam hore." rukou ukázala na poschodie. ,,A Niall ty tiež tam." doslova to na neho vypľula a odišla do svojej izby. Horan len prevrátil očami a spolu s nami vyšiel po schodoch hore do izieb.

Pomohla som sa vybaliť Em a následne som aj seba vybalila. Rozhodla som sa, že si to tu pôjdem trocha preskúmať. Veď nech viem kde budem tráviť najbližšie dva týždne.

Najskôr som preskúmala našu chatu. Celá z krásneho mahagónového dreva, zladená do tmavších farieb. Nádherne biele koberce, ktoré boli všade na dolnom poschodí. No niečo dokonalé.

Dole boli štyri miestnosti. Izba Sarah, obývačka, kúpeľňa a potom nejaká spoločenská miestnosť, v ktorej boli rôzne konzoly, biliard, stolný tenis, stolný futbal a rôzne iné blbosti na hranie.

Keď som si prezrela celú chatu, vrátila som sa naspäť do izby. Zvalila som sa na postel a vytiahla telefón. Tam ma čakalo pár správ. Dve od mami, že čo a ako tu je, potom jedna od tatina ako sa mám a tak, no a potom jedna od Sam, že ako to tu zvládam.

Všetkým som podpisovala a ďalej som už len ležala s hlavou zaborenou vo vankúši. Po niekolkých minútach tohto úžasného relaxovania, mi však niekto vošiel do izby.

Ak by to bola Sarah, tak by najprv zaklopala, takže buď Em alebo Horan. Preto som hlavu nezdvihla. Nech si dotyčný príde k posteli, alebo nech sa ozve, mne je takto dobre.

,,Ehm." starý známy chrapľák sa ozval. Nespokojne som sa pretočila a upriamila na neho zrak.

,,Čo je?" nespokojne som zamrnčala.

,,Večera je." uchechtol sa a zmizol. Rýchlosťou svetla som sa postavila a prezliekla som sa do niečoho teplejšieho. Takže môj obľúbený huňatý čierny sveter, rifle a na to bunda.

Zišla som dolu, no tam nikto okrem Horana nebol. Bez slova som prešla k nemu a potom sme spolu vyšli z domu. Vonku nádherne snežilo. Všetko bolo posiate bielou perinou, ako z rozprávky.

Prechádzali sme cez zasnežený chodník, ktorý lemovali vysoké ihličnany. A tento chodník nás dostal až ku hlavnej budove tohto rezortu, kde sa nachádzala recepcia, reštaurácia, bar a wellness.

Kráčala som za Horan, ktorý vďaka Bohu vedel kam má ísť. Prišli sme až k reštaurácii, kde sme hneď pri veľkom okne zahliadli Sara s Em a išli sme za nimi.

,,Elise, môžeš na chvíľu?" prosebne sa na mňa pozrela Sarah. Spolu sme sa postavili od stola, za ktorý som si len pred chvíľou sadla a podišli sme kúsok od nich. ,,Mohla by si dnes večer postrážiť Em?" usmiala sa na Em sediaci za stolom s pohľadom zapichnutým do nás.

,,Jasne." mykla som kútikom a vrátili sme sa naspäť k stolu. Mne bohužiaľ ostalo miesto vedľa Horana, ktorý sa tam už ládoval nejakým pečeným mäsom. Sarah si zasa niekam odbehla, a tak som tam sedela a čakala, kým príde čašník a ja si budem môcť objednať.

,,Mimochodom." začal Horan s plnými ústami. ,,Objednal som ti kura." popri rozprávaní si tlačil do úst ďalšie sústo.

,,Čo?" vôbec som mu nerozumela.

,,Že som ti objednal jedlo, kým si tu nebola. Kura." popri rozprávaní mu z úst prskali kúsky toho jedla. Na tom sa proste nedalo nezasmiať, a tak som spustila smiech.

,,Dobre, ďakujem." hovorila som, popri čom som si prekrývala rukou ústa, nech sa nesmejem tak nahlas.

....

,,Em! Šup do postele!" zakričala som na ňu zhora a už cupitala ku mne.

,,A prečítaš mi aj rozprávku?" založila si ruky na prsiach, nad čím som sa musela pousmiať.

,,Samozrejme." brnkal som jej po nose a spolu s ňou išla do jej izby. Tam som ju uložila a začala jej čítať rozprávku z jej obľúbenej knižky.

Po desiatich minútach zaspala jak bábätko. Ja som potichu vyšla z izby a zamierila si to do svojej, no to by mi to Horan nemohol prekaziť.

,,Poď." schmatol ma za zápästie, na ktorom ešte stále mám modriny a ťahal ma von z chaty.

,,Bolí to, vieš?" vyčítavo som sa na neho pozrela. V tej sekunde ma pustil a zašepkal tiché "prepáč", na čom ostala prekvapene pozerať.

Ola people! 😄❤️

Opäť sa ospravedlňujem, že mi to tak dlho trvalo, ale vytratila sa mi všetká inšpirácia 😏

Okej, nechcem to tu ďalej obkecávať 😄 takže pre ďalšiu časť 26+ votes a nejaké tie komentáre 😊❤️

Lubim vás 💞💞 Olaa