,,Ahoj." sadla som si k Sam do lavice.
,,Čau." povedala znudene.
,,Niečo sa deje?" zaujímala som sa.
,,Ale, nič." mávla nad tým rukou. Vybalila som si učebnice a nachystala si na prvú hodinu. Biológia. Zabite ma.
Do triedy vošiel Horan a znova sa na mňa tak divno díval. Zamračila som sa na neho a ďalej som sa venovala opakovaniu si učiva.
.....
Konečne posledná hodina. A zrovna telesná, ktorú máme a A-čkarmi. Ku ktorým nepatrí nikto iný, ako Tomlinson a Malik.
So Sam sme kráčali z chodbou až do šatni. Keď sme tam vošli, už sa tam prezliekali najväčšie štetky na škole. Susan, Christin a Sasha. Baby z áčky.
So Sam sme zamierili do rohu šatne, kde sme nemuseli počúvať o tom, ako ohovárajú celú školu, alebo básnia o nejakom chlapcovi, ktorého sa chystajú zbaliť.
,,Vyzerá to tak, že medzi mnou a Horanom niečo bude." zaštebotala tá najhoršia z nich, Sasha. So Sam sme sa na seba znechutene pozreli a následne sa hrdelne zasmiali.
Rýchlo sme sa prezliekali do úboru, ktorý tvorili krátke šortky žltej farby a trička zelenej farby.
Tréner zapískal a my sme vyšli zo šatne a zamierili si to do telocvične. Keď sme tam vošli, postavili tam skoro všetci. A medzi nimi nikto iní ako Tomlinson, Malik a Horan.
Neušiel mi zvodný pohľad Tomlinsona na mňa. Slabo som sa na neho usmiala a postavila sa do zástupu k ostatným dievčatám.
,,To čo bolo?" zašepkala mi Sam, keď do telocvične vstúpil tréner. Nemala som ani šajnu, čo by som jej mala na to odpovedať. Ani sama neviem čo to malo byť.
Na moje šťastie začal tréner rozprávať a ja som jej nemusela odpovedať.
,,Takže, žiaci. Dnes si zahráme volejbal. Kapitáni budú Tomlinson a Jeankins." vyhlásil a všetky dievčatá sme si hlasno povzdychli. Nikto nemá rád volejbal, ale náš učiteľ ho priam miluje. Preto ho hrávame dosť často.
Začali si vyberať hráčov. Samozrejme išli od tých najlepších až k nám horším. Teda k dievčatám.
Na rade bol teraz Jeankins. ,, Solentová." ukázal na Susan. Tá s dosť hlasným povzdychom prešla k nemu.
,,Elise." ukázala na mňa Tomlinson. Znudene som k nemu prešla, na čo sa on spokojne uškrnul.
,,Nebodaj sa ti nepáči, že si so mnou v tíme?" zašepkal mi, keď sme sa postavili na svoje pozície. On bol za mnou.
,,Možno." povedala som ani neviem prečo, tajomne.
,,Ale, no tak." uchechtol sa.
,,Hra!" zapískal tréner na píšťalku a začala sa táto odporná hra.
Prebiehalo to v poriadku, až kým Horan, ktorý bol v protihráčovom týme, neodrazil loptu priamo na mňa. Keďže som som v tej chvíli niečo hovorila Tomlinsonovi a nedívala sa pred seba, lopta mi vrazila rovno do tváre. S čiernotou pred očami som ťažko dopadla na zem. Silno som si udrela hlavu a ďalej som už nevnímala.
.....
,,Parksnová! Kurva, Parksnová už sa prebuď!" cítila som, ako so mnou niekto trasie. Opatrne som sa snažila otvoriť oči. Keď som ich poriadne otočila, uvidela som rozmazanú postavu nejakého chlapca.
Keď už som konečne poriadne zaostrila, z tej rozmazanej postavy sa vykľul, Horan.
,,Čo sa stalo?" chytila som si hlavu, lebo mi v nej trešťalo.
,,To, že si nepozorná a nevieš chytiť loptu." zabručal.
,,Čo?" snažila som sa posadiť.
,,Nechytila si loptu a tá ti pristála v xichte." zasmial sa.
,,Tebe je niečo smiešne?" zazrela som po ňom.
,,Áno. To, že si piča a namiesto toho, aby si hrala si sa rozprávala s Louisom." hovoril už znechutene.
,,Kde som?" ignorovala som jeho blbú poznámku.
,,Na ošetrovni." povedal ľahostajne.
,,A je tu ešte niekto?" ľahla som si naspäť, pretože sa mi poriadne zatočila hlava.
,,Ty snáď nevidíš?" predniesol sarkasticky. Hlasno som si povzdychla a zavrela oči. ,, Nikto tu nie je. Všetci už odišli." povedal už pokojne.
,,Tak choď aj ty." stále som mala zatvorené otočí.
,,Keby som mohol, tak už tu dávno nie som." odfrkol si.
,,Prečo by si nemohol?" až moc prudko som sa posadila.
,,Tréner mi nakazala nech tu ostanem, inak z toho budú problémy." pretočil očami.
,,Fíha, Horan nám dodržiava pravidlá." sarkasticky som sa zasmiala.
,,Nedodržiavam!" zavrčal. ,,Len nepotrebujem byť vylúčený!" jeho tvár sa sfarbila do červena.
,,Pokoj." zasmiala som sa. Zúfalo si povzdychol a postavil sa. Prešiel k dverám a otvoril ich.
,,Kam ideš?" zastavila som ho.
,,Preč!" precedil skrz zuby.
,,Nemal by si tu náhodou ostať?" zvraštila som obočie.
,,To mi je jedno! S takou pičou, ako si ty, tu nechcem byť už ani sekundu." zatínal sánku.
,,Fajn!" naspäť som si ľahla.
,,Fajn!" tresol dverami.
Ležala som tam ani neviem ako dlho. Spala som. Doľahla na mňa strašná únava. Už bolo určite dávno po škole, ale mne to bolo jedno. Bolo mi zle, bola som unavená a jediné čo som chcela, bolo ležať a spať.
,,Môžem?" počula som niekoho hlas z pomedzi dverí.
,,Hej." odvetila som ospato. Dotyčný podišiel k lôžku, kde som ležala a ja som konečne otvorila oči. Uvidela som tam stať Tomlinsona v celej svojej kráse.
,,Čo je?" spýtala som sa ho, keď sa na mňa hodnú chvíľu, len tak bez slova pozeral.
,,Nič. Len si taká zlatá, keď si ospala." sladko sa usmial.
,,Srandu si rob z niekoho iného."zasmiala som, no hneď som s tým prestala. Strašne mi z toho začala pulzovať hlava.
,,V pohode?" ustarostene na mňa hľadel.
,,Ale hej." pustila som si čelo, ktoré som si predtým chytila.
,,Asi to je nesprávna doba, ale nechcela by si niekam zájsť, keď sa dáš dokopy?" váhavo sa na mňa díval.
,,Asi to bude tým, že som utrpela poriadne buchnutie hlavy, ale áno." pokúsila som sa o úsmev.
Doširoka sa na mňa usmial a pomohol mi vstať. Pozbierala som sa a spolu s Tomlinsonom sme odišli preč zo školy.
Zistila som, že som tam spala len nejakých pätnásť minút.
,,Čo si si o mne myslela?" zrazu sa ozval.
,,Čo?" nechápala som.
,,Čo si si o mne myslela, pokým si ma spoznala?" vážne sa na mňa pozrel.
,,Sukničkár." odvetila som jednoducho.
,,A teraz?" pousmial sa.
,,Že si docela v pohode." žmurkla som na neho.
,,To som rád ." ľavou rukou ma objal okolo pliec. Najprv som ostala zaskočená, no potom som sa spokojne usmiala a hlavu si oprela o jeho rameno.
Ola people! :) New part is here, Yeee :'D
Takže dúfam, že sa van dnešná časť páčila :)
Nemám čo ďalej napísať :D, takže pre ďalšiu časť 14+ votes a nejaké komentáre :)
Love you.
YOU ARE READING
Heartless//N.H.
FanfictionMladí ľudia sú nevyspytateľní. A tak isto aj vzťahy medzi nimi. Či už je to nenávisť, láska alebo sa len prosto neznesú. Aj malé detaily, ktoré by ostali za normálnych okolností nepovšimnuté, sa stanú tými, čo všetko zmenia. Cover by @RossalinGray...