Nový začiatok 2. časť AM

škola

Je štvrtok. A ja už som vyčerpaná z celého tíždňa... Ale že strašne. Všetko sa stihlo zomlieť ták rýchlo. Zhrňme si to. V pondelok bolo všetko ták ako má biť, v utorok boli umňa babi a ja som sa dozvedela že môj frajer je vychádzajúca star, v stredu som mala z Lukášom problémy kvôli jednému blbcovi a ostali sme po škole a pred desiatimy hodinamy som si z Dávidom všetko vysvetlila. A teraz hurá do školi. Odišla som od zrkadla v mojej kúpeľni a zamierila som si to do kuchine kde ma 100% čakajú na stole raňajky.

.....

,,dobré ráno'' vošla som do kuchine a sadla si za barový pult. Mamina my podala raňajky, toasty a džús. ,,ozaj vedeli ste že Dávid vystupuje v telke...'' Otvorila som dnešnú tému na ráno. Rodičia sa po sebe pozreli a naspäť si robili svoju prácu...
,,haló, je slušné odpovedať alebo pre vás to neplatí?'' Hovoríla som sama zo sebou evidentne. ,,pekne papaj!'' Ozval sa ocino a znova sa napil z kávy.
,,haló ja s...'' Prerušila ma mamina. ,,áno vedeli!'' Potichu zo seba vydala a ďalej sa sústredila na krájanie cibule. ,,čo? Odkedy to viete?'' Nechápavo som sa na nich pozrela. No keď my nikto neodpovedal, zdula som sa a ďalej pokračovala v jedení.

.....

Prekročila som prah školi a zamierila dovnútra. Keď som vošla dnu vládol tam rozruch. Zvlášť pri jednéj skrinke. ,,baby?'' Nadvyhla som obočie a rozhodla som sa to ignorovať. Po druhej hodine som išla ku skrinke. Tam stáli niake baby ktoré keď ma zbadali pribehli kumne.

,,Kira?...Kira?! Kira?!'' Zakvačili sa namňa a doprovodili ma až ku skrinkám. ,,Kira je pravda že si priateľka Dávida alias Abraháma Matea?''
,,Kira ako Dávid bozkáva?'' Pri tejto otázke som nato dievča vyvalila oči... ,,Kira nevieš či jeho šou je už vypredaná?'' A veľa rôznych otázok. Od šiestich dievčat. ,,ták čo chcete vedieť...?'' Započula som mužský hlas ktorý patrý Dávidovy.

,,aaaaaaaaaaaaaa'' zapišťali a rozutekali sa knemu a zaním boli ďalšie try ktoré si pítali podpis. Ja som si nabalila veci do tašky a oprela sa ramenom o skrinku abi som dobre vydela tú autogramiádu. ,,dobre dievčatá necháte ma nachvíľu musím si niečo vybaviť z Kirov, potom sa vám budem venovať''
,,bože Kira ty máš také šťastie'' povedala jedna z dievčat a potom odišli.
,,ja viem'' povedala som s úsmevom ale potichu aby to počul len Dávid ktorý sa pri mojej odpovedí krásne usmial. Prišiel kumne a ja som sa oprela o skrinku. Dal my malú pusu na ústa. ,,musím si zvykať že už nebudem jediná baba v tvojom okolí'' povedala som a vrhla sa mu do náruče.
,,nie nemusíš... Ja mám svojich fanúšikov veľmi rád ale moja priaťeľka si ty Kira...'' A znova ma pobozkal.

Zazvonilo. My sme sa rozlúčili a išli sme do tried. ,,večer sa stretneme? Potrebujem ti povedať niečo dôležité.'' Znel naliehavo a ták som súhlasila.

.....

Celí deň bol nanič, poobede keď som sa vracala domóu začalo pršať. ,,no super...'' Keď som vyšla von zodvihla som ruky nad seba na ktorých som už cítila kvapky dažďa. A ešte kým prídem na zastávku, budem mokrá. Super.

.....

Prišla som domóu celá premoknutá. ,,ahojte je niekto doma?'' a hodila som kľúče na poličku v chodbe. ,,asi nikto'' zašomrala som si a zavŕšila som bundu na vešiak, potom som si navliekla na topánky návleky a vyšla hore po schodoch. Otvorila som dvere a hodila svoju tašku na posteľ. Vymenila som si topánky za pohodlné paličky v tvare psa.

No zrazu som počula rachot v obývačke. Postavila som sa od stola a vyšla som na chodbu a potom pomali po schodoch. ,,haloo, je tu niekto?'' Začala som sa báť. Keď som zišla po schodoch zabočila som do obívačky. No zrazu ma niekto chytil za ruku a otočil. Pozrela som sa mu do tváre.

,,Ty?''

Popisok:
Ták čo poviete dobré? Lebo ja neviem ja môžem len povedať že som spokojná...

641 slov