Nový začiatok 2. časť AM

Cesta

,,ovv to bude asi niaky omyl... Prepáčte že...'' Prerušil ma. ,,Kira na toto ma nedostaneš tvôj hlas poznám... Ty prídeš?'' V hlave som si predstavila jeho usmiatú tvár...
,,héj pridem... Ale ty si sa to nemal dozvedieť...'' Nakoniec som sa priznala...

,,bože to je úžasné...'' Zasmial sa... ,,áno ale ty otom akože nevieš... Tvár sa tak.... Lebo to malo biť prekvapenie...'' Prosila som ho.

Chvíľu sme ešte volali a potom musel zložiť. Prišla jeho mamina. Ták som jéj to oznámila a povedala že večer ma budú čakať na letisku...

.......

Moje veci sú zabalené v jednom kufri a v jednej kabelke.

Na sebe mám rúžoví sveter s malímy chĺpkamy... Ktorý je my dlhý až po stehná z trojštvrťovímy rukávmy. A niekedy to nosím ako šaty, samozrejme musím mať pod tím niečo. Podtím mám čierne legíny a členkové čierne tenisky. Nič extra. Ešte som si dala náramky a medzi ne aj ten od Dávida a môžem ísť...

Zniesla som na chodbu kufre a namiesto tenistiek som si obula čižmy ktoré nosím do stajne a na svetrík som si hodila mikinu.

Mne bi to nevadilo ísť aj ták do stajne ale moja mamina bi zase nadávala... Ale celkom ju chápem, je to nové.

.....

,,ahoj Cleo...'' Vošla som do boxu a pohladila som ju medzi uškamy...
,,prišla som sa rozlúčiť... Ty moja princezná...'' Dala som jéj pusu na nos a pohladkala ju po ňom. Ona sa my zaprela hlavou do brucha. Zasmiala som sa nad tím a pokračovala som.

,,budeš dobrá jasné... A žiadne vystrájanie.... Budem preč iba týždeň to zvládneš...'' Podala som jéj seno a vyšla z boxu...

,,budeš my chíbať ale to zvládneš... Mám ťa rada ty moja Cleopatra...'' Naposledy som jéj venovala pohľad a odišla som.

......

Hneď potom sme vyrazili taxíkom do San Fernanda na vlakovú stanicu. O šiestej večer sme dorazili na letisko v Madride. A teraz si predstavte tú strašnú nudu keď lietadlo vám odlieta až o 23:45. Čo teraz idem robiť...

Sadli sme si na lavičky a mamina išla kúpiť niečo do bufetu. Ja som si ešte zašla na wc pretože som vo vlaku spala a ako som si všimla na tváry my to je aj vydno...

Pozrela som sa do zrkadla keď som vyšla s kabinky. Umyla som si ruky a použila som ten sušiak. ,,ták a čo stebou?'' Zašomrala som si pre seba keď som si šúchala rukou po tváry...

Crrrn Crrrn... Započula som zvoniaci zvuk z mojej kabelky. Trochu som tam pokutrala a nakoniec som ho našla. Na displej svietilo meno Suzy. Zodvihla som to.

,,no caw... Argentínčanka.... Ako? Už ste na letisku?'' Ozvala sa Suzy hneď ako som zodvihla mobil.
Ja som sa nadtím len zasmiala a začala som rozprávať.

,,vieš čo? Trčíme tu už hodinu lebo lietadlo odlieta až o 23:45 bez prestupu...'' Poškrabala som sa na čele a skontrolovala že či je pult suchý. Keď som sa ujistila sadla som si naň. A pohupovala som nohamy ako štvôr ročná. ,,to ták neskoro?''
,,héj ale do Buenos Aires priletím o ôsmej ráno takže ták akorát...'' ,,a Dávid ťa bude čakať na letisku alebo ako?''
Poobzerala som sa dookola že či tu nikde nikto není a potom som pošepkala...

,,nie on nebude môcť... Predstáv si tie noviny... Abrahám Mateo má priateľku, pristihli sme ich ako sa verejne obímajú na letisku v Buenos Aires... A podtitulok... Počas turné Who I AM'' dokončila som svôj preslou z gráciou... ,,héj ale veď to nevadí...'' ,,no jemu nie ale ja to nemám za potrebu aby ma vyhľadávali paparazzi a vypitovali sa všetko možné o Dávidovi...'' Skončila som.

,,aha no dobre už musím končiť... Uži si let a pozdrav ho...'' Rozlúčila sa somnou Suzy a ja zase sňou.

Po dlhéj dobe konečne v lietadle a teraz môžem spať...

Popisok:
Taká nudnejšia kapitola... Ale aj také bívajú čo už... Musela som opísať cestu... To bi potom nebolo ono... haha...

641 slov