Spomienka

20 2 2
                                    

,,no jasné že nie...'' Povedala mamina a predala slovo ocinovi mňa zamrazilo. ,,nie...! keď nedovolila mamina ták ani ja...'' Prehlásil svôj verdikt ocino.

,,prečo nie veď je to....'' Prerušil ma ocino. ,,je to dobrý nápad... Ale sama do Buenos Aires nepoletíš!''
,,súhlasím z ocinom... A kde bi si bívala veď máš iba 16 to nemyslíš vážne?!'' Ďalej pozerali správy. ,,ale ja...'' Zase ma prerušili. ,,žiadne také... Stačil ti Madrid...'' Povedal ocino a mamina to ukončila. ,,a žiadne vyjednávanie slečna... A choď si upratať izbu...!'' Dopovedala a zase tie správy. Ja som len dupla nohou ako malá a vyšla naštvane z miestnosti.

.....

Už hodinu si riadim skrine ako blbá. Popritom si spievam pesničky a už tri krát som odignorovala volanie na večeru...

Snažím sa protestovať len môj žalúdok zase nespolupracuje...

,,kde mám do kelu ten keksík pre núdzové použitie...'' Šomrala som si kým som hrabala vo všetkých šuplikoch.
Vždy keď dostanem niečo sladké odložím si to do šuplíka na najhoršie časi.
A ten práve nastal.
Rodičia vyhlásili boj! Ták ho budú mať.... A hotovo a nevzdám sa dokým nebudem zajtra sedieť v lietadle do Buenos Aires.

Som ambiciozna... niesom rozmaznaná... Jediné čo chcem je aby som sedela už konečne na Dávidovích nohách, hrala sa mu z vlasmi a abi nám dokopi strašne hrabalo ako vždy keď sme spolu.

....---....---....---

Boli sme s Cleo a Negrom pri vode. On išiel prvý na Negrovi a ja zanim na Cleo. Chvíľu sme sa iba ták krúžili do kolečka. On potom vymyslel nach zlezieme s koní a dáme si závod kto bude rýchlejší a dopláva k brehu ako prvý.
Samozrejme že ja som ešte sedela na Cleo a čo urobil on... Zhodil ma znej... Normálne surovo ma znej zhodil kým som sa spamätala on už bol skoro v cieli. Keď som doplávala zaním urazene som sa naňho pozrela a sušila som si vlasi.

On ma chytil na ruky a znova hodil do vody... V ten deň som bola viac vo vode ako malá morská víla... Celkom zaujímavé... Nakoniec som sa proste urazila a vyšla som z vody.

Celí deň sa my ospravedlňoval... Večer sme sa dívali na hviezdy na lúke... Spravili sme si menší pyknik... Doniesol jahody a takéto ovocie... Obhadzovali sme sa s nimi. Kto najviac zje. Sme hodili a koľko sme chytili. Ten kto pochytal najviac vyhrával...

Dávid prehral začal ma naháňať ale aj ták ma chytil... Vtedy my daroval aj prvý darček. Zlatú retiazku kde bolo napísané MY CORAZON AM.... Bolo to strašne romantické...

....---....---....---

Zo snívania ma prebudil môj žalúdok ktorý už prekrikoval pesníčku z môjho mobilu. Len som si ho z ľútosťou pohľadila a pokračovala v riadení skrine...

Popisok:
Tu máte možno takú pre niekoho vtipnú a pre niekoho zase nudnú kapitolu. Pre mňa je to veselá časť a hlavne na začiatku.

Ale vaše názory sú lepšie.... Ľúbim vás...

467 slov

Nový začiatok 2. časť AMWhere stories live. Discover now