Nový začiatok 2. časť AM

Zlí sen

Ráno som sa zobudil z bolesťou hlavi. Zo včera si nič nepamätám okrem toho že som bol na rozhovore a keď som prišiel vypil som víno a ďalej si nič nepamätám.

Prezrel som sa na posteli.
,,kde mám tričko!'' Vyrútil som sa von a mal som na sebe spodné prádlo... Iba. ,,do kelu...'' Vravel som si pre seba a zbieral rozhádzané veci po zemy.
,,aaa už si hore láska.... Včera si bol výborný...'' Prišla kumne Stef dala my pusu na líce a išla ku posteli. ,,čo ako to myslíš?'' Nechápavo som sa na ňu pozrel a pokračoval... ,,a vôbec čo tu ešte robíš? A kde mám tričko a nohavice? A čo sa vlastne stalo...?'' Vyvalil som na ňu hneď niekoľko otázok. ,,po prvé obleč sa! Lebo ma to znervózňuje keď si takto... Po druhé vyháňať ma nebudeš! A po tretie.... Včera si bol úžasný...'' Hovorila a ja som si medzi tým obliekal nohavice... Aby som tam nestál pred ňou skoro NAHÝ... Potom prišla kumne a zozadu ma objala. ,,môžeš biť konkrétna?...'' Stále som nechápal alebo som aj vedel a bál som sa to priznať... ,,vyspali sme sa spolu...'' Povedala s kľudom ako bi my oznámila že ako sa má?

Ostal som stáť ako kameň. Moje najhoršie obavy sa splnili.... Neveril som tomu nemohla to biť pravda ani vtom najhoršom sne my nenapadlo že to prvý krát budem mať zo Stef...
,,ČOŽE! nie to nemôže biť pravda... Nie ja som to nespravil... Nie... Nie to bi som predsa Kire nikdy neurobil... Nie...'' Podišiel som k posteli, sadol som si a pozeral som sa do blba.

,,Dávid ja viem že si mimo ale to aspoň dokazuje že ma máš stále rád a práve kvôli tomu som tu...'' Prišla kumne Stef a pohladila ma po chrbte...
,,si normálna ja ľúbim iba Kiru a je od teba zlé že si to využila...'' Vyskočil som z postele a začal som pomali stupňovať hlas.
,,zlatko ja som to robila pre nás dvoch nie pre seba... Lebo cítim že kumne niečo cítiš...'' Bránila sa.

,,nie ja k tebe nič necítim....a bojím sa jediné toho že to čo sa stalo sa dozvie Kira... Lebo to ja nechcem a vlastne nepamätám si to takže to nemôže biť pravda...''
,,ty vieš že niečo cítiš... Inak bi si do postele somnou nevliezol...'' Rozkričala sa. ,,ty si ma opila! Schválne si my nalievala abi si to mohla využiť...'' Keď kričala ona, môžem aj ja. ,,áno to som spravila lebo ty si tou Kirou úplne posadnutý...!''
,,nemám si stebou čo viac povedať....! Okamžite opustíš túto izbu! Lebo zavolám ochranku že je tu jedna šialená faninka...'' Zdvihol som hoteloví telefón. ,,akože sa my vyhrážaš?'' Zodvihla obočie... A prestúpila na druhú nohu. ,,áno už ťa nikdy nechcem vydieť... Opusť prosím túto izbu...!'' Otvoril som dvere. Ona podišla knim a pohladila ma po tváry. ,,my sme ešte neskončili zlatko... Ja sa nikdy nevzdávam...'' Potom odišla....

Ja som sa išiel osprchovať nach zmyjem zo seba jéj dotiky. Len keď som na to pomyslel ako sa dotýka každého kúska môjho tela prišlo my zle, do plaču a strašne som sa hneval na Stef ale aj na mňa....
Pri raňajkách a zvyšok dňa som sa tváril že sa nič nestalo...

Ale vo vnútri môjho tela ma ten pocit vyny zožieral. Večer na koncerte.... Moja mamina prišla zamnou do šatne a sadla si na malé kreslo čo tam bolo. ,,čo sa stalo mamí?'' Spítal som sa udivene a napil sa minerálky. ,,to sa chcem spítať ja teba Dávid... Čo sa stalo? Čo sa deje...?'' Sklopil som na ňu zrak a potom som sklonil hlavu.

Nedokázal som jéj to povedať. Bál som sa čo si potom bude o mne myslieť. Nevedel som ako zareaguje. Určite bude sklamaná a to ja nechcem. Nikdy sa vo mne a ani bratovi nesklamala. Dávala bi si to za vinu. A to bi ma ubíjalo.
Mám jéj povedať pravdu alebo jéj budem klamať?
Idem spraviť rozhodnutie ktoré ovplivní môj život.

Buď poviem pravdu že som sa vyspal so Stef a budem si to vyčítať do konca svôjho života... Od hamby sa jej ani do oči nepozriem alebo je tu možnosť klamať. A tým sa budem trízniť do konca svôjho života a také klamstvo ma bude ubíjať lebo budem klamať dvom najdôležitejším ženám v mojom živote. Mojej matke a Kire.

Čo mám spraviť?

Popisok:
Ták máme tu dilemu... Ľutujem Dávida čo sa mu prihodilo... Vedeli bi ste mu pomôcť...?

733 slov