Nový začiatok 2. časť AM

List

Išli sme rovno do hotela. Ja som si vybalila veci a keďže už bol večer išla som do sprchy.

Po pol hodinke som vyšla s turbanom na hlave. (Poz. Dúfam že viete ako to myslím) len som si rýchlo na seba hodila dlhé tričko s krátkym rukávom a obliekla som si krátke nohavice.

Išla som otvoriť dvere pretože to bol dôvod prečo som vyšla zo sprchy... Otvorila som ich no nikto... Poobzerala som sa ešte po chodbe no no nikto. Už som chcela zavrieť dvere no zastavila som. Na zemy ležala kytica ruží aj s obálkou.

Usmiala som sa a zodvyhla ju. Hneď sa my vybavila myšlienka od koho asi je.
Zavrela som za sebou dvere. Kyticu som položila vedľa seba na posteľ a sadla som si do tureckého sedu...
Otvorila som obálku a začala som čítať list.

Ahoj Kira.
Som strašne rád že si to prijala a priletela až sem do Buenos Aires zamnou. Vážim si to a každý deň na turné myslím len nato ako som rád že ťa mám...
Teraz sa choď pozrieť do okna...

To som trochu nepochopila ale išla som. Pozrela som sa von oknom a zbadala osobu pri bazéne... Usmiala som sa a čítala som ďalej.

Mám pre teba prekvapenie... Ale musíš prísť zamnou. Ľúbim ťa Kira.

S pozdravom
AM

Hneď ako som dočítala zobrala som si bundu na seba abi my zima nebola a išla som. Vyšla som na terasu kde bol bazén. Na jednom lehátku sedela osoba. Usmiala som sa a kráčala som popri bazéne.

Prišla som k tomu lehátku. On si zobral gitaru ktorú mal pri sebe a začal hrať Me gustas. Usmiala som sa a sadla som si knemu.

Po chvíli prestal. V jeho očiach sa odrážali svetielka z mesta. Sú ták krásne. Niekedy chápem tie faninky. Lebo aj namňa keď sa pozrie jeho očami padám na kolená.

,,mohol si my zavolať...'' Povedala som z úsmevom na perách keď skončil.
,,ja viem ale chcel som skúsiť niečo romantickejšie...'' Odpovedal a oprel sa rukamy o gitaru. ,,ták ma nabudúce vezmy do paríža...'' Zasmiala som sa. ,,a tam ťa požiadám o ruku pod aifelovkou...'' (Poz. Prepáčte ak som to zle napísala...) Pridal zo smiechom.

,,aj ja teba ľúbim... Chýbal si my... A ďakujem za ruže sú prekrásne... Nikdy som ruže nedostala...'' Povedala som keď som sa ukľudnila. ,,nemáš začo ďakovať... A zvykaj si... Lebo sa ti bude dostávať kráľovskej pocty... Moja princessa traviesa...'' Pohladil ma po tvári a jeden pramienok vlasov my strčil za ucho... No hneď my spadol...

,,ako k princeznéj?'' Usmiala som sa naňho.
,,áno ako k princeznéj... Vaše veličenstvo?''
,,áno?'' Odpovedala som.
,,môžem vás pobozkať...?'' Zasmial sa a zahľadel sa my do očí... Ja som nemo prikývla a naše pery sa spojili.

Po dlhéj dobe. Po dvoch mesiacoch. Mne sa sníva. Ja... som zase z Dávidom. Ták my chýbal.
Jeho úsmev.
Jeho prítomnosť.
Jeho slová.
Jeho bozky.
Milujem ho a som strašne rada že ho znova vydím... Toto všetko my chýbalo... Už nikdy ho nepustím, aspoň nie na dva mesiace..

Dávid:

Hneď ako som pobozkal Kiru zdalo sa my že toto všetko je len sen no keď ma objala rukamy uvedomil som si že sa my nesníva. Ja ju už nechcem opustiť a teraz ľutujem to čo sa stalo zo Stef. Ja sa bojím že toto dievča ma opustí. Nechcem biť niekto ako Adam či ten neznámy Enrique... Kto to vlastne je? A prečo sa sním Kira bozkávala? No teraz sa jéj nato neopítam. Nechcem aby sa táto chvíľa pokazila. Nach si ma zapamätá s peknóu spomienkou.

Kira:

Keďže my bola zima vyšli sme hore do izby...

Zavrela som dvere.

Popisok:
Ták čo vravíte na túto časť... Taká romantická podľa mňa. A teraz tri krát hádajte čo robili za zavretímy dvermy... :):):)

Skúste hádať :):):D:P:)

625 slov