natáčanie

15 2 2
                                    

Pi pip, pi pip, pi pip...
Prebudil ma zvuk budíka... Zo zatvorenímy očami som ho našmátrala a buchla som po ňom.
Znova som si ľahla do postele. No keď som na sebe zacítila dotyk rukov. Spomenula som si čo sa stalo. Myslím že to bol iba sen. ,,zlatko spíš...?'' Prispatí hlas ktorý patril akurát zobudenému Dávidovi sa my ozval hneď za uchom.

,,nie, rozmýšľam....'' Usmiala som sa. ,,aha... Nadčím?'' Otočil si ma a on sa oprel rukami o posteľ abi sa my díval do očí... ,,že či to bol iba sen alebo skutočnosť'' položila som ruky okolo jeho krku. ,,sen....'' Zasmial sa a dal my pusu.
Potom sa odtrhol odomňa a išiel sa obliecť. Obmotal si okolo seba plachtu a po zemy zbieral veci. Ja som sa posadila a zakrila sa až po ramená... Ruky som vystrčila von abi som sa mohla pozrieť na hodinky. ,,ták to bol asi ten najkrajší sen... Akí sa my kedy sníval...'' Usmiala som sa a on my úsmev opätoval...

Pozrela som sa na hodinky... 08:25. Vypleštila som na displej oči a z dekou som vyskočila s postele...

,,počuj Dávid choď sa ty osprchovať a potom pôjdem ja ale to bude rýchlovka.... Jasné....'' Pobehovala som po izbe ako splašené kúra.... Ona zábava sa namňa pozerať...

Dávid vošiel do sprchy a zamkol sa... Ja som si na seba hodila pižamové tričko a nohavice aby som tu nebehala v plachte. Niekto zaklopal...
,,do kelu!'' Pozrela som sa vydesene na dvere.
,,Kira to som ja Susana...'' Ozvalo sa z dverý. Vydýchla som si.... Otvorila som dvere a pustila ju dnu...

,,Kira zlatko... Ty ešte niesi pripravená...?'' Pozrela sa namňa.
,,oovvv nie lebo...'' Prerušila ma. ,,lebo tu spal Dávid a on je teraz v sprche...'' Zasmiala sa. No mne veľmi do smiechu nebolo.... Predsa len. Spal tu jéj syn a nemôžem jéj povedať že ma pripravyl o poctivosť...

,,ale ja viem úplne presne čo ste tu robili...'' Zasmiala sa. Ja som sa triasla od nervozity...
,,naozaj?'' Potichu som sa jéj spítala... ,,ale no samozrejme... Ja niesom stará škola... Určite ste tu nehrali karty...'' Mrkla namňa... A zase sa zasmiala.
Ták ja som si práve uvedomila tri veci.
1. Že Dávid zdedil zmysel pre humor po ocinovi.
2. Že táto rodina je fakt šialená... Vtom dobróm...
3. Že pred Susanou mám rešpekt...

Konečne vyšiel Dávid zo sprchy...
,,mamí ty tu čo robíš?'' Zastal vo dverách... Ja som ho posunula dopredu aby som mohla vojsť do sprchy... Naznačila som že vie o všetkom a zišla som do kúpeľne.

Približne o hodinu sme odchádzali z hotela...
Dorazili sme na miesto. Najprv zábery z jednej budovy. Celkom opustená ale teraz dokonalá...

Začali sme natáčať...

Popisok:
Dúfam že ste spokojný z časťou... Nechcem písať to natáčanie... To si netrúfam opisovať... A na obrázku je oblečenie ktoré ma Dávid na sebe...


467 slov

Nový začiatok 2. časť AMOnde histórias criam vida. Descubra agora