Nový začiatok 2. časť AM

Lúčenie sa

Celú cestu až do Madridu sme sa v aute bláznili raz my podal Dávid kameru aby som ho natočila s jeho bratom... Potom som ho natáčala ako tancuje s tanečníkmy na jeho pesníčku čo hrala v rádiu. Proste zábava.

Keď sme zišli na benzínku v niakom meste deti čo tam boli hneď zistili že je to auto Dávida a rozbehli sa zaním... Proste šialene.... Kým sme tankovali ja som zavolala mamine aby sa nebála a Dávid rozdával autogramy, objatia a fotky... atď. Keď som dovolala pozrela som sa naňho a uvedomila si že nemôžem žiarliť... jeho to baví a ja ho musím podporovať a nie trýzniť seba a jeho mojou neistotou knemu. Je to sebecké... Keď som sa naňho usmiala, nachvýľu sa namňa pozrel a úsmev my opätoval a ďalej sa venoval fanúšikom...

,,Kira poď o chvíľu vyrážame'' zakričalo namňa to dievča a ja som mykla hlavou na súhlas, a išla som do auta. Po piatich minútach nastúpil aj Dávid a my sme mohli vyraziť... Celú cestu rozprával že to bolo skvelé keď stretol fanúšikov na benzínke a cítil sa skvelo. Pred Madridom som zavolala Brock že či bi ma niekto nevyzdvyhol na letisku.
,,príde pre teba niekto?'' Nakukol cez sedačku. Mňa vystrelo a potom som sa otočila na Dávida. ,,héj ocino Brock... Tešíš sa?'' Spítala som sa. ,,héj ale ty my budeš chýbať'' približil sa bližšie kumne. Aby nás nepočuli babi.

Sedeli sme ták že ja som bola na sedadle spolujadzca a vedľa mňa bol šofér. Zamnou sedela tanečníčka, za šoférom druhá a vedľa nich v strede sedel Dávid. A za nimi sedel jeho brat Tony a jeho ďalší dvaja tanečníci.

Dievčatá sa rozprávali s chalanmi a s Tonym a Dávid somnou. No aj ták ja som si oprela hlavu o opieradlo a Dávid sa zaprel lakťamy do sedačiek a hlavu si dal blízko téj mojej. ,,aspoň si trochu odomňa odíchneš''
Povedala som a zasmiala sa. On tiež. ,,nie čo ti?'' Povedal... ,,zaspievaš my niečo na rozlúčku... Ešte kým niesme na letisku..'' usmiala som sa a urobila psie oči. ,,teraz? Ok...'' Priblížil sa ešte bližšie, teraz bolo medzi nami zhruba tri centimetre.
,,me gustas tus defectos te hacen mas humana.....'' Pomali sa ešte viac stišoval až bol ták potichu že my dal pusu na ústa... Zrazu som počula ako celí mykrobus začal pískať, tlieskať a vykrykovať.

Nedalo sa my poriadne ani Dávida pobozkať lebo moje ústa sa púšťali do smiechu. Ták sme sa odtiahli od seba a ja som zaklonila hlavu nabok abi som na nich vydela a Dávid si otočil hlavu abi na nich vydel. Všetci na nás naraz ukázali palce do hora a neprestávali sa usmievať... Bolo my to strašne trápne ale zároveň my to prišlo vtipné preto som sa z Dávidom neprestávala usmievať. No po chvíľi sme to nechali ták a pobozkali sme sa aj pred nimi aby to vydeli. Započula som ako cvakol foťák a znova sa začali všetci vzrušovať nad tím ako sa bozkávame....

Ja som sa cítila ako na školskóm výlete v autobuse plní puberťakou a hráte sa pravdu a odvahu... A tebe dajú že máš niekoho pobozkať. Presne ták som sa teraz cítila. A ešte sa to zhoršilo keď my Dávid položil ruku na líce. Proste my sme sa stali atrakciou...

.....

Prišiel čas lúčenia museli sme sa pobozkať v aute lebo vonku stáli fanúšičky a kamery z fotografmy... Rozlúčili sme sa v aute aby sme neboli vonku tak namäko. ,,zlatko uži si to... A nezabudni zavolaj my prosím keď budeš sám'' pohladila som ho po tvári... Potom my vypadla aj slza, zaňou druhá, tretia a nakoniec celí vodopád... ,,zlatko neplač prosím...veď dva mesiace ubehnú rýchlo...'' Utešoval ma v objatí... ,,ja viem ale aj ták budeš my neskutočne chíbať....'' Povedala som a natiahla som si ruky k mojej tváry aby som si mohla usušiť oči. ,,Dávid poď už musíme ísť zachvíľu nám to odlieta....'' Prišiel nám povedať Tony. ,,zlatko už musím a ty už nebuc smutná... Každá pesníčka je tvoja, lebo ťa ľúbim...'' Pohladil ma po tváry a dal my poslednú pusu na ústa... ,,a ja ťa veľmi ľúbim..'' povedala som pri pauze medzi bozkamy.
,,ahoj'' povedal a prudko sa odtrhol odomňa a už bol vonku... Ja som tichým hláskom odpovedala a ostala som v aute sedieť zo šoférom. Rozhodla som sa vystúpiť keď všetci odídu... Zatiaľ som zavolala Brock že jéj ocino môže vyraziť.

Popisok:
Ták lúčenie je zamnou.... Toto bola zatiaľ tá najtachšia kapitola premňa lebo keď sa lúčili skoro som sa aj ja rozplakala ták veľmi som sa vžyla do nej...

Proste nechápačka?!... Ja viem....prišlo my to ľúto že Dávid odchádza na turné... A to ako sa lúčili ešte viac my to prišlo ľúto...

Neviem skúste my napísať ako ste sa cítili keď ste čítali túto kapitolu. Prosím...

A som sa rozhodla že skúsim napísať aj kapitolu v mene Dávida... Abi to nebolo také...

Ok ja už končím.... Cawte mám vás rada ME GUSTAS <3 <3 <3 :* :) :*

816 slov