Nový začiatok 2. časť AM

Typický deň

Dávid:

Zobudil som sa o pol deviatej ráno na hlas budíka. Skoro som ho zhodil na zem ale namiesto toho som ho vypol a nahlas si vzdychol. Posadil som sa a pošúchal si oči aby sa konečne otvorili ták ako majú. Zašiel som do kúpeľne a dal si sprchu. No keď som vyšiel započul som klopanie. Išiel som otvoriť a ak je to brat ták ma môže vydieť aj v uteráku a ak nie prúser. Podišiel som k dverám a otvoril ich.

,,no čo je Tony...?'' Povedal som keď som otváral dvere. ,,Maya!'' Ostal som stáť ako prikovaný. Maya zo seba nič nevytiahla len sa namňa nemo pozerala. Potom iba zo seba vykoktala.... ,,m..m..máš.. ísť dole... na..na raňajky.. a obleč sa!'' Povedala a odišla. Ja som iba pomykal hlavou na súhlas a dvere som zatvoril. ,,to bol trapaaas'' potichu som povedal keď som zatváral dvere.

Keď som si vybral oblečenie zišiel som dole na terasu kde už všetci raňajkovali. Keď som vydel Mayu pri stole obidvaja sme sa nahlas zasmiali. A takto to išlo celí čas pri raňajkách. Všetci sa na nás dívali ako bi sme boli mimo... No my sme vedeli prečo sa smejeme. A to nám stačilo.

,,ok Dávid... Dnes do obeda sú objednané rádia a poobede je skúška na pódium... Potom večer máš prvý koncert...'' Dokončil svoj preslou Tony, ale ja som ho vôbec nepočuval. Stále sme sa nedokázali prestať s Mayou smiať. ,,vy načom sa furt smejete'' rozčúloval sa Tony a to sa málo kedy stáva, ták ako aj mne sa málokedy stáva že ma bolí brucho od smiechu. ,,ale... nič... Tony.... pokračuj ďalej..'' povedal som medzi smianím sa a utrel som si slzy ktoré už od smiechu vypadávali. Konečne sme sa s Mayou ukľudnili a už aj ja som sa mohol najesť konečne.

......

Po raňajkách sme zašli na hotel kde ma išli pripraviť. Na rozhovory do rádia. ,,Maya sľúb že ten ranný incident nepovieš nikomu...'' Prišiel som zaňou a zozadu som jej to šepol do ucha abi to nikdo nepočul.
,,jasné v pohode..'' počkal som na jéj odpoveď a s úsmevom som sa odtiahol. Konečne sme nastúpili do auta a vyrazili sme do rádia.

.....

Pítali sa ma rôzne otázky na ktoré som strašne rád odpovedal.. bola riadná sranda. Zasmiali sme sa. Prvý rozhovor trval do 11:30 a druhý do 13:40 čakala ma generálka. Ešte predtým sme zašli do jednéj reštaurácii. Kde som stretol trochu fanúšikov. Ták rád im rozdávam podpisi a fotky a všetko na čo si len zmislia. Samozrejme odtiaľ po tiaľ.

......

,,načom ste sa to dnes ráno smiali...?'' Opítala sa Jesica moja druhá tanečníčka. A chalani na nás zvedavo zodvihli obočie. ,,na ničom...'' Odpovedala v pohode Maya a pokračovala v jedení. ,,ozaj?'' Zopakovala otázku Jesica. ,,fakt!'' Bránil som sa.
,,teba vydela keď si vychádzal zo sprchy?'' Vypúlil na mňa oči Zed a Jesica sa na neho prekvapene pozrela a potom na mňa. ,,to fakt?'' Neveriacky nadvyhla obočie? ,,nie čo vám hrabe?'' Odopovedal som no ja veľmi klamať neviem iba občas no moje červené lica aj s Mayou sa nedali skrívať.
,,je to pravda veď sa pozri na nich ako sa červenajú'' dodal Tony a všetci sa na nás pozreli a čakali či to potvrdíme. ,,kto chce ešte fotku?'' Prudko som sa postavil od stola a prišiel za dievčatamy čo si pred chvíľou pítali aspoň desať. Všetky kumne súhlasne pribehli. A začali si ma fotiť. Všetci okrem Mayi sa na mňa neveriacky pozerali.

Po obede sme zašli do koncertnéj hali a začali si skúšať choreografie. Skoro som spadol na zem keď som robil salto dozadu pri pesníčke Eres como el aire. Ešteže tam stál bubeník. Inak bi som mohol očakávať tvrdý pád. No proste zábava fakt.

Popisok:
Taká časť o ničom ale aj také občas prídu ale to neva... Ja vám strašne ďakujem že môj príbeh čítate aj zato že máte somnou trpezlivosť ďakujem... :) :) :)

645 slov