Nový začiatok 2. časť AM

ponuka

,,ták povieš my, čo sa stalo?'' Prebudila ma z premýšľania mama. ,,nič všetko je v úplnóm poriadku.... Nemáš sa čoho báť'' falošné som sa usmial a dúfal som že tomu uverý...

,,správaš sa divne....''
,,nesprávam... Len som nervózny.... Nič viac...'' Nenápadne som prekrútil očamy a otočil som sa naspäť do zrkadla. Nemôžem sa jéj pozerať do očí.

,,tý? Prosím? Veď ty si nikdy nebol nervózny ani keď si bol malí a mal si vystupovať v televízii...'' Zasmiala sa. ,,héj no raz to prísť muselo....'' Stale som nemohol uveriť že klamem vlastnéj matke.

Akože klamal som jéj už viac krát. Keď som chodil zo Stef. Tá ma ťahala na rôzne žúrky a matke som musel hovoriť že idem k Lukášovi spať. A pritom som tancoval v niakom dome na hudbu z ďalšímy najmenej tridsiatimy ľudmi. Vtedy som najviac.
Ale toto je klamstvo ktoré je strašne veľké... Nemal bi som klamať. Veď som prišiel o..... zo Stef. A to je veľmi zlé.

,,ale pri tebe? To sa my nezdá... Není ti zle od žalúdka alebo niečo?'' Ustarostene sa namňa pozrela...
,,nie mamí som v poriadku nič my není... Som len trochu nervózny, nič viac'' upokojil som ju. Dúfam.
,,naozaj ti nič není...? Si naozaj v poriadku...?''
,,nie mamí som úplne v poriadku.... Nestrachuj sa...'' Povzdychol som si.

Zobral som jéj dlane do rúk a pozrel som sa jej do očí. Bolí ma keď jéj musím klamať. ,,neboj sa som v úplnóm poriadku som len trochu smutný chýba my Kira..'' ták v tomto som jéj neklamal. Vážne my chýba. Ale kto je ten chalan s ktorým sa bozkávala?

,,naozaj? Úplne ťa chápem zlatko. Neboj sa ešte týždeň a mesiac. A budete znova spolu... To ešte niako vydržíš...'' Zasmiala sa a dala my pusu na čelo. ,,mamí...!'' Povedal som s miernym urazením... Ona sa len zasmiala a vyšla von zo šatne.

,,Abraham... Na scénu...'' Vošiel niaky pán do šatne, oznámil a znova odišiel... ,,ok teraz sa hoď do pohody.... Nesklam Abrahámers...'' Povedal som si pre seba a šou mohla začať.

Kira o mesiac neskôr:

Boli prázdniny ako každý máj a ja som svôj čas trávila v sedle uprostred lúky kde sme sa stretávali s Dávidom. Rukou som prešla po mieste kde sedáva. ,,chýbaš my....'' Zašomrala som si pre seba a moja myseľ preskočila do spomienok.

Z ktorých ma po chvíli prebral zvoniaci mobil vo vrecku. Pozrela som sa na dysplej. Neznáme... Zľakla som sa. Čo ak je to Adam alebo Enrique. No aj ták som to zdvihla.

,,Ahoj Kira to som ja Dávidová matka... Susana...'' Vydíchla som si. ,,mám pre teba ponuku...'' Ja som sa usmiala a pokračovala som v rozhovore. ,,akú ponuku?''
,,no viem že máte teraz na týždeň prázdniny... Čo keby si ich využila niako normálne a zarobila si...?'' ,,jasné veľmi rada a ako?''
,,môj sin potrebuje dievča do vydeoklipu... Tá pesníčka sa síce už hrá ale videoklip ešte nemohli natočiť lebo si bola chorá...'' Keď my povedala o Dávidovi prešiel ma mráz po chrbte. Už som ho ták dávno nevidela.

,,ok ale prečo ja?'' Bola som šťastná ale aj zmätená. ,,lebo je to pesníčka Girlfriend a my sme chceli abi si tam bola ty... To zvládneš...'' Keby som volala z niekým iním ani bi som sa neudržala a začala bi som tam od nadšenia pišťať... ,,ok takže prímaš? Natáčalo bi sa to v Buenos Aires... Akurát končíme v Bogote a zajtra vyrážame tam...''
Bola som nadšená... Okamžite som to prijala no súhlas musia dať aj rodičia...

.....

,,mamí a oci? Mám pre vás novinu... Ták dúfam že súhlasíte...'' Vošla som do obívačky a sadla som si do kresla oproti rodičom. Zaujala som ich pozornosť... ,,dostala som návrh hrať v Dávidovóm videoklipe.... Ale v Buenos Aires...'' Vytiahla som to zo seba a pozrela som sa na mierne zaskočeních rodičov. Rodičia sa pozreli na seba a potom namňa.

Odpovedali...

Popisok:
Ták čo myslíte... dovolia Kire naštíviť Dávida na inóm kontinente...? A ešte v Buenos Aires...?

651 slov