Mafia

6. Kapitola

"Vstávať Šípková Ruženka." Trhla som sa a rýchlo som otvorila oči. Bola som ešte stále v kufri.
"Ideme sa prejsť." Povedal Nate, Nathan alebo ako sa ten idiot volá, naoko sladko akoby bol moja mama. Iba som naňho zazrela, no ležala som ďalej. Uchechtol sa, zdrapil ma za lakeť a vyhodil z kufra ako také vrece zemiakov.
"To nebola otázka moja zlatá."
"Nie som zlatá a určite nie tvoja!" Začala som sa dvíhať, no Nate mi "pomohol" a zatiahol ma za vlasy, že som vyskočila na nohy behom sekundy.

Začal okolo mňa krúžiť ako taký sup a obzeral si ma. Prešiel za mňa a zas ma potiahol za vlasy k sebe. Mám taký pocit, že si tie vlasy ostrihám.
"S tebou si ešte užijem." Zavrčal mi do ucha a dal mi bozk na krk. Už som sa chcela otočiť a streliť mu, no ruka toho druhého ma odtiahla od Natea.
"Nie s ňou si teda neužiješ dráhy Nate. Ak si dobre spomínam patrí Nicovi." Nate zavrčal, no nepovedal nič.
"Pokiaľ viem nepatrím nikomu vy tupci." Konečne som sa ozvala aj ja. Ten druhý na mňa pozrel s úsmevom na perách.
"Na to si nezvykaj zlatko." Chcel ma pohladkať po líci ale ja som tu ruku chytila a vykrútila mu ju za chrbát. Kopla som ho zozadu do kolena a on spadol. Nie úplne iba na to druhé koleno. Čakala som, že sykne alebo zakvíli od bolesti no on sa začal smiať. Ako vážne?
"Si silná. Ale poriadne hlúpa." Nate ma chytil za zápästia a zaviazal mi ich šnúrou za chrbát. Vybral nejakú šatku a zaviazal mi ňou oči.
"To ako vážne? Myslite, že by som chcela ujsť? Ako pardon ale taká sprostá ako vy nie som." Jasné, že chcem ujsť ale veď ani neviem kde som.
"Fakt by si si zaslúžila pár na zadok." Uchechtol sa ten druhý a už má niekam ťahali.

Cestu som vôbec nevnímala. Bolo mi jedno kam idem no vedela som, že niekam do budovy. Za pár sekúnd sme zastali. Strčili do mňa a ja som padla na kolená.
"Ani sa nepokušaj vstať." Nate sa pravdepodobne hodil niekam na kreslo a ležérne sa tam rozvaľoval. Bolo to počuť ako na tom kresle pristál.
"Emma ťa zabije." Zasmial sa ten druhý no vôbec neviem na čom keďže mi nechali zaviazané oči!
"Mohli by ste mi, vy debili, konečne rozviazať oči?"
"A čo zato kráska?" Zas ten slizký hlas Natea.
"Možno ťa nezabijem." Usmiala som sa a počula som aj potlačovaný smiech toho druhého.

"Daj tie nohy dole Nathaniel!" Do izby vtrhlo nejaké dievča. Chvála Bohu mi tu šatku dali teraz dole a tak si ju môžem prezrieť. Je to dievča približne v mojich rokoch. Má špinavo blonďavé vlasy zviazané v jednoduchom drdole. Na očiach má slnečné okuliare a na uchu handsfree. Biele tielko, obyčajné rifle a conversy. Vyzeralo ako normálne dievča z ulice no malo to jeden háčik. Zbraň za lemom riflí.
"Koľkokrát ti mám ešte povedať, že na stôl nohy nepatria?!" Až teraz som si všimla, že Nate leží rozvalený na gauči a nohy má na konferenčnom stolíku.
"Aspoň milión sestrička." Poslal jej vzdušnú pusu no tie nohy dal aj tak dole.
"Ja sa za teba nepriznávam." Usmiala sa a kráčala smerom ku mne. Zastala niekde uprostred izby. Áno predstav si i ja tu som. Usmiala sa a pokračovala ďalej. Kľakla si neďaleko mňa.
"Som Emma Daniels. A ty si?" Zas sa usmiala.
"Choď do čerta!" Odvrkla som a radšej sa zapozerala na tie dva stoly čo boli predo mnou.
"Hmm...máš veľmi pekné meno." Uchechtla sa a sadla si za jeden z nich. Obidva stoly boli spojené iba jedným rohom. Bolo to tu zariadene dosť moderne. Dva kožené kreslá, konferenčný stolík, skrinka s alkohol, veľké okno za stolami, zbrane vo vitrínkach a nakoniec veľké nástenné hodiny hneď nad malou skrinkou kde sedel ten druhý.

"Na koho akože teraz čakáte?" Po piatich minútach ticha som to už nevydržala.
"Na toho kto rozhodne čo s tebou." Zamumlal Nate a ďalej sa venoval mobilu.
"Na tvojho drahého otecka? A ten akože prečo ma rozhodovať čo so mnou?"
"A to sa ešte pýtaš mladá?" Zasmial sa ten druhý.
"Tak pozri. Nie si odo mňa oveľa starší tak sa neozývaj mladý."
Teraz sa zasmiala Emma.
"Páčiš sa mi mladá. Možno sa za teba prihovorím. Tak už mi konečne povieš kto si?"
"Nepotrebujem aby niekto za mňa orodoval." Dohovorila som a pomaly sa začala stavať lebo ma už príšerne boleli kolená.
"A inak. Som Angela Montenegro." Spadla jej sánka. To akože je udivená, že ešte žijem alebo čo?

Po chvíli sa spamätala a zavrela ústa. Postavila sa, prešla ku tomu druhému a pozrela sa na Natea.
"Nate, braček, budeš taký dobrý a prídeš sem." Zažmurkala na neho a on sa dosť neochotne postavil a prešiel k nej a tomu onemu. Emma sa na nich usmiala a tak im prisolila riadnu facku. A nasledovala ďalšia.
"Zbláznili ste sa? Veď to dievča zabijú!!" Obidvaja si šúchali líca a nechápavo pozerali na Emmu.
"Bol to rozkaz."
"Oh, vážne Thomas? A odkedy vy dvaja plníte rozkazy?!" Uštedrila im ešte po ďalšej facke a tak sa otočila na mňa.
"Je mi ľúto ak ti ublížili ale sú to kokoti." Žmurkla na mňa a podišla bližšie. Premerala si ma očami, zašla za mňa a rozviazala mi ruky. Začala som si ich šúchať.
"Vďaka Emma." S milým úsmevom na tvári sa vrátila späť predo mňa. Pozrela sa mi na krk a úsmev jej zmizol. Určite tam mám modrinu po tom ako ma držal pod krkom. Nate nasucho preglgol, Emma sa otočila naňho no ja som jej položila ruku na rameno. Bolo rovnako vysoká, možno ešte menšia ako ja čiže to nebol problém. Otočila sa na mňa a ja som pokrutila hlavou.

Dobre Nate by si to zaslúžil ale radšej by som to spravila ja neskôr. Pochopila a zase sa vrelo usmiala. Opäť si sadla za stôl a vražedne pozrela na tých dvoch.
"Nathaniel Daniels, ten vysoký krasavec opierajúci sa o skrinky, je môj brat. Thomas Daniels, oveľa vyšší a oveľa krajší chlapec opierajúci sa o skrinky je môj bratranec, voláme ho Tomi." Nathaniel na ňu zavrčal a ona sa len sladko usmiala.

"Prečo ma zabijú, a prečo som vôbec tu? Teda ak sa smiem spýtať."
"Nesmieš!" Odvrkol Nate a stále si šúchajuc líce odišiel si sadnúť späť na gauč.
"Chceš ešte jednu?" Nadvihla obočie jeho drahá sestrička, ktorá sa mi čoraz viac začínala páčiť.
"Údajne si nám pozabíjala viac ako tridsať chlapov, zobrala nám pol tony kokainu a šesť a pól milióna." Spadla mi od údivu sánka. Fajn peniaze mám ale to ostatné...až taká straka nie som.
"Pozri Emma..."
"Nie údajne. To všetko je pravda!" Začula som za sebou zachripnutý, hrubý hlas. Vedela som, že je to Mike Daniels. Otec Emmi a Natea a zároveň boss ich kartelu. Pomaly som sa otočila a zahľadela som sa mu do očí.

Bol strašne vysoký- vyšší ako môj otec a...a Dan- No bol troška tučnejší. V ruke štýlová palička a cez plece prehodené sako. Mal výrazne lícne kosti a dokonalo hnedé  oči. Už len z pohľadu naňho šiel strach. A ešte, keď ste mu údajne ukradli peniaze, drogy a zabili najlepších chlapov. Hups.

"Nezabila som ich a nemám ani drogy." Nabrala som odvahu, nadýchla sa a hrdo som sa vystrela. Nesmiem sa ho báť!
"Mne klamať nemusíš. Tvoje dni sú aj tak spočítané."
"Ja neklamem. Načo by nám boli drogy, keď máme vlastné obchody? Prišla som tam a vaši muži boli už mŕtvy. Len sme vzali prachy a šli sme späť."
"Prosím ťa!" Uchechtol sa a sadol si oproti Nateovi.
"Peniaze zoberieš a drogy necháš tam? To mi chceš nakecať, že pol tony kokainu zobrali nejaký bezdomovci?!"
"Netuším kto tie drogy vzal." S pokojom Angličana som predniesla túto vetu, no hnev vo mne vrel.
"Možno keby ste viac času trávili sledovaním vášho tovaru a nie naháňaním sukieň v bordeloch...verím, že by ten kokaín bol presne tam, kde by aj mal byť." Uškrnula som sa.
"Ako sa to so mnou rozprávaš ty nicka! Nenaučili ťa slušného správania?!"
"Naučili. Ale vy nie ste ten pravý človek, ktorému svoju úctu prejavím." Vedela som, že po týchto slovách má určite zabije ale nech. Bijem sa za pravdu.

Daniels sa trhane nadýchol, prudko sa postavil z kresla a zovrel ruky v päste. Napriahol sa a ja som zavrela oči. Viem čo ma čaká.

"Otec!" Zaznelo odniekiaľ za mnou a ja som skončila na zemi. Zasa.

-A