Mafia

27. Kapitola

"Fajn a teraz nastúp!" Vyšli sme z domu a mne sa zatočilo v hlave. Chvála Bohu ma Nico držal za lakeť. Zachytil ma a tým pádom má zachránil pred nepekným skotúľaním sa dole schodmi.
"Viem, že som úžasný, ale odpadávať z toho nemusíš." Zasmial sa a zobral si ma na ruky. Ako nevestu. Skvelý pocit!
"Už bude dobre. Tomi ťa odvezie domov a Abbygail sa o teba postará." Vtisol mi bozk do vlasov a zišiel so mnou schody. Bola som malátna a ledva som mala otvorené oči. Hneď čo ma Tomi zazrel v spätnom zrkadle, vyskočil z auta a pribehol ku mne.
"Bože ty žiješ!" Zamurčala som lebo to povedal príliš hlasno. Príšerne ma bolí hlava!
"Thomas tichšie. Je postrelená, má pár modrín a možno aj rozťaté pery. Ale to je tak všetko. Zvládla to bravúrne." Oprela som si hlavu o Nicovu hruď a on sa na mňa pozrel. Usmial sa, žmurkol a pootočil hlavu. Streľba utíchla a to znamenalo víťazstvo. Sama pre seba som sa usmiala, zavrela som oči a dopriala som si zaslúžený spánok.

Z pohľadu Nica:
"Ty hajzel! Prečo si mi nepovedal, že máš v zálohe tridsať chlapov?!" Práve, keď som sa zahľadel na spiacu Angie, sa vonku vyrútil býk menom Nathan.
"Nathan, zavri hubu!" Už-už mi išiel nadávať, keď si všimol spiacu Angelu.
"Spí či odpadla?" Zasnene jej prešiel po vlasoch.
"Myslíš, že keby odpadla, stál by som tu ako taký soľný stĺp?!" Ešte jedná sprostá veta a udriem ho!
Angie sa mi pohuzdila na rukách a nespokojne zavrčala.
"Fajn, nechajme to tak. Musíš ju odviesť domov Tomi. Zaveď ju k Abby. Nech si odpočinie. Hneď čo prídem domov, pôjdem ju pozrieť." Rozprával som a pomaly som ukladal Angelu na zadné sedadlá. Nech si ešte trošku pospí. Bolo to ťažké, ale konečne som ju dal do nejakej normálnej polohy. Vyzerá zlato, keď spí. Úplne. Zapravil som jej neposlušný prameň vlasov za ucho. Je nádherná. Čo nádherná. Priam dokonalá!
Čo mi jebe?! Odskočil som od nej akoby som sa popálil. Zatriasol som hlavou a zavrel som za sebou dvere. Musím nad tým prestať premýšľať. Dostaneme to čo chceme a zbavíme sa jej! Navždy!
Niečo v mojom vnútri mi hovorilo, že to nie je pravda. Ale nesmiem si dovoliť...zaľúbiť sa.

"Počúvaš nás ty vôbec?!" Ťapol mi Nathan po pleci.
"Čo? Ehm...nie. Pardón chlapci. Poďme to tu upratať. Tomi ty už choď." Potľapkal som ho po chrbte a šiel som späť do domu.
"Nico? Je ti niečo?" Obaja sa za mnou otočili a divne si ma premerali pohľadom.
"Prečo by malo byť?" Zamračil som sa. Zas začnú s tými konšpiračnými teóriami o mojom duševnom zdraví. Už teraz prevraciam oči.
"Ja len, že...riskoval si život kvôli Angie. Ide o to...jasné keby som to spravil ja alebo Tomi, bolo by to normálne, ale ty..."
"Nathan dosť! Nič za tým nehľadaj! Len som ju tu proste nechcel nechať. Viem čoho sú španieli schopní. A teraz mazaj to tu upratať." Neveriacky si ma premeral, prikývol a odišiel do domu.

Chcel som ísť za ním, keď ma zastavil Tomiho hlas.
"Mňa neoklameš Dominick." Zastal som v pohybe a musel som až privrieť oči. Nie, nesmieš mu rozjebať ksicht tu na tomto mieste. Je to tvoj bratranec. Máš ho rád.
"Kam tým smeruješ Thomas?!" Precedil som cez zaťaté zuby a prudko som sa k nemu otočil.
"Vidíš? Presne toto. Keď ti Angie povedala Dominick, nepohol si ani brvou. A pri mne? Keby že sa nevieš ako tak kontrolovať, ležím tu na zemi s rozbitou hubou." Samozrejme. Čo si ten chlap ešte nevymyslí?
"Thomas, prosím ťa..." Rozhodil som rukami a chcel som pokračovať, no ten idiot má prerušil. Mňa! Ja ho fakt zastrelím.
"Neskončil som. Skočil som ti do reči. A čo si spravil? Napol si sa ako struna. Čo si spravil pri Angie? Pretočil si očami." On nedá pokoja!
"A ďalšia vec. Pred mesiacom som ti povedal nie. A ako som skončil? Na pohotovosti. Angela sa ti tu vyhráža, je k tebe drzá a povedala ti nie už aspoň stokrát. A čo si ty spravil? Fajn možno si jej trošku ublížil, ale určite nie tak, že by som ju teraz musel niekde zakopávať." Počas monológu sa ku mne pomaly približoval ako predátor.
"Či chceš alebo nie, Angie sa ti dostala pod kožu. A je to práve ten človek, ktorého ty vo svojom živote potrebuješ. Máš ju rád. A zavri hubu, teraz hovorím ja!" Zaklapol som ústa a založil som si ruky na hrudi.
"Máš ju rád. Možno aj viac ako by si chcel. A tu sa dostávame k tej hlavnej veci. Bojíš sa. Bojíš sa, že sa znova zaľúbiš. A musím ti povedať Nico, toto dievča je diabol v tele anjela. Je len na tebe, čo z toho budeš vnímať intenzívnejšie. No ver mi, mesiac, a obaja si to priznáte." Žmurkol a ja som sa pochybovačne zasmial.
"Čo keby si ten svoj tučný zadok a sprostú hlavu konečne nasúkal do toho auta a odviezol Angelu domov?" Zlovestne som sa usmial a on mi to opätoval.
"Mesiac. A obaja si vymeníte tie sladké slovíčka, z ktorých ti je teraz zle." Opäť žmurkol.
"A mám oveľa krajší zadok ako ty." Cmukol a odkráčal k autu. Pretočil som nad ním oči a vzdychol som.
"Hej a Tomi." Že som si na to vôbec spomenul.
"Vymysli si niečo pre otca. Nebude rád, keď zistí, že som mu zabil kamarátov." Zasmial sa a otvoril si dvere vodiča.
"Spoľahni sa." Uškrnul sa ako to vie len on, nasadol a prefrčal vstupnou bránou.

Otočil som sa k domu. Stál som na schodoch, v strede mohutných dvojdverí a rozmýšľal som, ako kurva na to všetko prišiel?! Nezmysly! Samé nezmysly! Neklam...
Číta vo mne ako v otvorenej knihe a mne sa to nepáči. A už dupľom sa mi nepáči, že to vie Tomi! Veď on je ako naša stará mama kedysi. Za chvíľu to bude vedieť celý rodokmeň Danielsovcov. Zaúpel som, pretrel som si oči a s myšlienkou na spiacu princeznú Angie som sa dal do upratovanie bezvládnych tiel.

-A