Mafia

38. Kapitola

Nico sa začal smiať. Nebol to veselý smiech. Črtala sa tam len jedna emócia. Beznádej. Otočil sa mi chrbtom a oprel sa čelom o stenu. Ja som sa začala ošívať a po prvýkrát mi v jeho prítomnosti nebolo dobre.

Zhlboka dýchal a ja som tam sedela, ako somár. Chcela som niečo povedať, prelomiť to ticho, vysvetliť to, no nešlo to. Niečo mi hovorilo nech zavriem hubu a poslušne sedím. Tak som to aj robila. Možno to bolo desať minút, možno hodina, ale zrazu sa Nico otočil a zadíval sa mi do očí.
"Ty." Vydýchol a rýchlym krokom sa dostal ku mne. Nečakal na nič, sklonil sa ku mne a začal ma dravo bozkávať. Bola som zmätená. Nechápala som tomu. Chcela som ho odtlačiť, vraziť mu facku a vynadať, ale nešlo to. Poddala som sa jeho bozku a už bolo neskoro. Privrela som oči a začala som spolupracovať. Do sekundy sa odtiahol a ja som sa napriahla, že si strelím vnútornu facku.
"Ty si mi prevrátila celý život naruby. A preto mi na tebe záleží." Civela som na neho, ako na Boha. Čo to práve povedal? Jemu na mne záleží?
"Nepozeraj na mňa, ako na zázrak." Zasmial sa a potom zvážnel. Posunula som sa od neho ďalej a on si kľakol na posteľ medzi moje nohy. Chytil mi tvár do jeho rúk a donútil ma pozerať sa naňho.
"Povedz niečo, Angela." Vpíjal sa do mojich oči a ja som stratila reč. Čo mu mám povedať? Že ho mám rada? Viac než to? 

Pohľad Nica:
Pohľadom som prechádzal po celej jej tvári a snažil som sa niečo z nej vyčítať. Bola zmätená. To by som poznal aj keby som nebol tak blízko pri nej. Ale ja som chcel vedieť viac. Kurva! Nemal som hovoriť nič! Bolo by to lepšie!

Sklonil som hlavu a pustil som jej tvár. Zvesil som plecia a vydýchol.
"Takže ma máš rád?" Zaznela otázka akoby odnikadiaľ a ja som trhol hlavou. Zdvihol som ju a opäť som sa strácal v jej očiach. Otvoril som ústa, no hneď som ich zaklapol.
"Noo." Roztrapatil som si vlasy a opäť som sklonil hlavu. Správam sa, ako pätnásť ročné decko! Veď jej to povedz!
"Áno! Mam ťa rád." Doslova som to na ňu zakričal. Dominick, ty si taký idiot!
"Prepáč..ja..." Videl som, ako ňou myklo tak som sa chcel rýchlo ospravedlniť, no nedovolila mi to.
"Aj ja ťa mám rada." Upierala pohľad na obliečky a ja som sa zasmial. Nechápavo sa na mňa pozrela, no na tvári jej začal pohrávať úsmev.
"Noo, to bude teda krásne manželstvo." Nahodil som veselo a Angie sa začala smiať. Smial som sa aj ja a chrbtom som sa hodil vedľa nej na posteľ. Zopakovala to po mne a ja som si ju pritisol k sebe. Majetnícky som si obmotal ruky okolo jej bokov a ona zamurčala.
"Ešte nie som tvoja." Zasmiala sa a položila si hlavu na moju hruď.
"Pst. To nikto nevie." Usmial som sa a dal som jej pusu do vlasov.
"Nejako si nám zmäkol, Dominick Patrick Daniels." Pri tom mene som sa zamračil, ale to ako to povedala ona...och Bože mal som dosť. S takou láskou moje meno nevyslovovala ani Abby. Len som zahmkal a tuhšie ju objal. Pritlačil som ju ešte viac k sebe a ona sa len zasmiala. Obidvaja sme sa zahĺbili do našich myšlienok a Angela po chvíli zaspala. Naklonil som hlavu a zapozeral sa ako spí.
"Nejako si sa zaľúbil, Dominick Patrick Daniels." Povedal som si sám pre seba a usmial sa.

Hodil som sa na gauč do obývačky a vtedy tam vtrhli tí traja.
"Chceme vysvetlenie!" Tomi, Nate a aj Ian na mňa začali upierať vražedné pohľady.
"Zajtraaa." Zatiahol som a otočil som sa im chrbtom. I keď oni prakticky videli iba moje nohy. Gauč bol k dverám otočený tou rovnou časťou.
Nathan frustrovane vzdychol, prešiel ku mne, zhodil mi nohy z gauča a sadol si tam. Hodil som po ňom nevraživý pohľad, ale sadol som si.
"To si hovoril aj včera." Založil si ruky na hrudi a odul spodnú peru. Vyzeral presne ako Emma, keď sa hnevá. Zasmial som sa a pokrútil som hlavou. Chlapci si prisadli tiež a ja som porazenecky rozhodil rukami.
"Som zasnúbený s Angelou. Nie! Žiadna láska!" Krivo som zazrel po vyškierajúcom sa Tomim.
"Len divné plány otca. Neviem kam tým smeruje ale zistím to. Nepáči sa mi to. Musí mať niečo na pláne. Ale to by som..." Uprostred môjho plánovaného monológu mi skočil do reči Nate.
"Angela bude tvojou manželkou?" Vykríkol na celú obývačku a ja som pretočil očami.
"Noo." Prikývol som po chvíli, keď na mňa neprestajne civeli.
"To nie je možné." Mrmlal si popod nos Ian. Vyskočil na rovné nohy a začal sa prechádzať po izbe. Ja som sa pohodlnejšie usadil a pozoroval ho s úsmevom na tvári. Nie, žeby ma tešilo ako je z toho vykoľajený, len som si spomenul na moju malú princeznú. Pousmial som sa a vtedy ma niekto šťuchol.
"Kde je teraz?" Otočili sa na mňa so záujmom všetci.
"Spí. V noci nespala veľmi dobre." Zamračil som sa a im sa na tvári objavil úškrn. Teda Ianovi nie.
"Ojjj Bože vy ste taký debili!" Vyskočil som z gauča a postavil som sa k dverám.
"Nespal som s ňou!" Zmrazil som pohľadom Natea a Tomiho.
"Jasné. A to na ňu zostúpil Duch Svätý, že je tehotná?" Vypúlil som na Natea oči. Za pár sekúnd mi na ľavom líci pristála päsť. Skončil som na zemi s prekvapeným výrazom. Prešiel som si rukou po líci a ticho sykol.
"Ian! Zbláznil si sa?!" Tomi Iana ťahal odo mňa ďalej a Nate sa sklonil, že mi pomôže. Vstal som aj bez pomoci a zabíjal Iana pohľadom. 

"Nico kľud. Ono sa to vysvetli." Držal ma Nate a dohováral mi.
"Vysvetlí? Roztrhám ho v zuboch!" Zavrčal na mňa Ian a mňa prekvapil jeho tón hlasu. Striasol som zo seba Nateove ruky a zhlboka som dýchal.
"Je to len nedorozumenie Ian. Angela nie je tehotná, no brať sa budeme. Nezmeníš to, keď sa ma budeš pokúšať zabiť." Poslednú vetu som sykol cez zuby a čakal na jeho reakciu.
"Možno nie. Ale skúsiť to môžem, no nie?" Uškrnul sa a mňa to vytočilo. Rozbehol som sa k nemu, ale Nate ma spacifikoval. Samozrejme, že bol oveľa slabší ale ublížiť som mu nechcel.
"Ježiš! Môžete mi povedať, čo sa tu deje?!"
Presne toto som nechcel!

-A