Mafia

8. Kapitola

Ležala som na studenej zemi. Počula som za sebou kroky. Prudko som sa otočila, no nikto tam nebol. Smiech. Otrasný smiech. Ako z hororu. Prešli mnou zimomriavky. Smiech sa približoval a ja som začala utekať. Utekala som a stále sa otáčala dozadu. Bol blízko. Srdce mi búchalo ako divé. Do niečoho som tvrdo narazila. Zrazila ma to na zem. Niečo na mne pristálo. Niečo ťažké. Nemohla som to zdvihnúť z nôh. Podarilo sa mi to a konečne som videla čo to je. Alebo skôr kto.
"Zabila si ma." Hovoril chrapľavým hlasom.
"Všetko kvôli tebe." Bol biely ako stena a strašne studený. Chlad sa mi pomaly dostával do tela.
"Môžeš za to ty." Hovoril a ďalej mu stiekala krv z diery v krku.
"N-nie ja som to nechcela. Nebola to mo-moja vina." Hlas sa mi triasol. Smiech ma dobehol. Smial sa na mojom utrpení.
"Zabila si ma!" Zakričal a pomaly sa menil na ohavnu kostru až z neho zostal iba prach. Smiech bol čoraz hlasnejší. Cítila som iba bolesť a chlad. V celom mojom tele.
"Môžeš za to ty!" Zakričal poslednýkrát a mne sa začalo trhať celé telo na kúsky. Bolesť. Ukrutná bolesť.

Zobudila som sa celá spotená a udychčaná. Celé telo ma bolelo ako po maratóne. Nemohla som sa spamätať kde som. Cela som sa triasla. Bol to len sen. Hrozný sen. Postavila som sa a horko ťažko som prešla do kúpeľne. Pozrela som do zrkadla. Vyzerala som hrozne. Kruhy pod očami, strapaté vlasy, oblečenie prilepené na tele, červené uplakané oči a to všetko iba kvôli jednej osobe. Kvôli bračekovi. Zase som začala plakať. Nemala som už silu tváriť sa, že sa nič nestalo. Už nie. Schúlila som sa do kúta na chladnej zemi a plakala som.

"Angela?" Počula som hlas vo vedľajšej izbe.
"Angela?!" Nemala som silu zakričať kde som.
"Ty malá suka!" Počula som už len buchot dverami. Nedokázala som ani otvoriť oči. Bola mi zima, celá som sa triasla a zase som zaspala.

"Hovorím ti nie je tu!"
"Upokoj sa Nico, kde by asi išla?" I keď boli vedľa počula som ich ako keby som bola v studni.
"A čo ja viem? Môžeš sa prestať pýtať takéto chujoviny? Dobre vieš, že to neznášam!" Nepríjemné zavrčal.
"A kde si ju hľadal? Nemohla zdrhnúť. Určite nie od teba."
"Nathaniel." Zavrčal Nico cez zaťaté zuby.
"Fajn ja len..." Ďalej som ich nepočula. Zaspala som.

"No do...Nico!" Tento krik bol už o niečo hlasnejší.
"Bože Angie čo si spravila?" Niekto sa ma dotkol a pokúšal sa ma zobudiť. Nepomáhalo.
"Nico pohni si!" Začala som mnou triasť. Rozoznala som hlas a dovtípila sa, že jedine Emma sa ma môže takto s láskou dotýkať.
"Angie vstávaj." Milo sa mi prihovárala, no moje oči nespolupracovali a nechceli sa otvoriť. 4osa mi to stalo?
"Kurva Nico, Nathaniel!"
"Čo zas ziapeš Emma...Nico!" Niekto s rachotom pristál na zemi a pokúšal sa ma zobudiť prudkými pohybmi. Nathaniel. Tu kolínsku spoznám už všade. 
Emma ma pustila a Nathan ma zdvíhal zo zeme.
"Čo sa jej stalo?" Zašepkal a nežne ma ukladal do postele. Wau...vie byť aj jemný.
"Neviem. Za jeden deň zažila toho viacej ako niekto za celý život. Nie každý deň uvidíš pred očami zomierať svojho brata. A vy idioti ste ju doviedli sem. Čo ste si mysleli? Že jej bude lepšie s nami? Nathaniel, vieš že Nico..." 
"Čo zas robí v mojej posteli?" Emma nestihla ani pokarhať svojho brata, keď sa v tom prirútil ďalší.
"Nechaj ju. Niečo s ňou nie je v poriadku." Odvrkla Emma a nedovolila Nicovi priblížiť sa k posteli.
"Emma, nie sme útulok pre labilne narušených potomkov nepriateľov! Čo ak to len hrá? Aby si vás všetkých obmotala okolo prsta." 
"Nico prestaň. Skús ty nafingovať podchladenie a blízku smrť a s hrdosťou ti aj zatlieskam." Nico odfrkol a niekam sa posunul. Počula som kroky ako sem tam chodí po izbe.
"Neostane tu. Fajn, kým príde k sebe, je to fajn. No potom sa uvidí, čo s ňou. Som si istý, že za ňu by sa vzdali aj celého rodinného majetku."
"Vážne? Teraz uvažuješ o vydieraní? Teraz?"
"Zdá sa ti, že je to nevhodná chvíľa? Je mimo. Aspoň je konečne ticho."
"Nico,jej brat práve zomrel pred jej očami. Jej brat, tvoj.."
"Emma!" Skríkol na ňu až mnou trhol. Nathaniel si to musel všimnúť lebo sa ich snažil upokojiť.
"Ľudia...nech s ňou chcete robiť čokoľvek, poďte to rozoberať von. " Zjavne aj sadistickí mafiáni majú srdce. 
"Nathaniel má pravdu Nico. Je jedno čo s ňou bude. Niečo sa už vymyslí. Doležité je, aby neprišla na to..."
"Neprišla na čo Emma? Že som jej chladnokrvne zabil brata? Že som ani nežmurkol, keď sa jeho bezvládne telo zvalilo na ňu? Dan Montenegro je mŕtvy vďaka mne. Svet sa to dozvie tak či onak." Počula som kroky a potom zatváranie dverí. Som sama.

Neviem, čo sa stalo. Neviem, prečo som ležala na zemi v kúpeľni, ani prečo som sa sama nemohla dvihnúť a spraviť s tým niečo. Cítim sa strašne a bezvládne. Vedomie, že mi Nico zabil brata nijako nepomáhalo. Prečo? To bude posledná otázka, ktorú odo mňa bude počuť. Posledná otázka, ktorú bude počuť od kohokoľvek. Milý Nico Daniels, práve si si podpísal rozsudok smrti.

-A