Mafia

26. Kapitola

Zobudila som sa v posteli. Priviazaná rukami aj nohami k nej. Fuck!
Trošku som sa porozhliadla a začala som sa huzdiť. Chcela som ísť preč. Za Nicom!
"Kráska hore?" Ešte ten mi tu chýbal! Zdvihla som hlavu a radšej som ju zase dala dole. On je nahý! A nie je to pekný pohľad!
"Dotkneš sa ma a zabijem ťa zubami." Zavrčala som naňho, načo sa on zasmial. Nebezpečne rýchlo sa približoval k posteli a môj mozog mal čo robiť aby som niečo vymyslela. Lenže on práve podal výpoveď a nechal ma v tom samú. Do zadku! Čo teraz?
Prehupla sa posteľ a ja som vedela, že už je nebezpečne blízko. Postavil sa nado mňa na štyri a mne sa chcelo zvracať. Ako môže byť niekto tak odporný?!
"Užijeme si cica!" Slizkým hlasom mi to povedal a ešte slizkejším bozkom to spečatil. Chvála Bohu iba na krk.
No ak ma tento chuj znásilní, Dominicka zabijem!

"Ale to by si mi musel dať najprv nohavice dole. Inak to nepôjde." Tým najzvodnejším hlasom som sa ho snažila navnadiť. Chytol sa, zachichotal sa a mne prevracalo žalúdok. Začal mi pomaly sťahovať nohavice a ja som bojovala so svojim dáviacim reflexom. Keďže mu tie nohavice nešli dať dole, musel ma rozviazať. A keďže som ja taká šikovná, kopla som ho rovno do rozkroku. Zalapal po dychu a naklonil sa dopredu. Na nič som nečakala a zaryla som mu zuby do krčnej tepny. Snažil sa ma všemožne striasť a nakoniec sa mu to podarilo. Odtiahol sa, vrazil mi päsťou a potom ešte tak tri facky. Zliezol zo mňa a nemotorne sa snažil ma zas zaviazať na posteli. Tentoraz som ho kolenom kopla do hlavy. Opäť sa zvalil na mňa a opäť som mala možnosť rozhrýzť mu krčnú tepnu. Krv sa valila všade naokolo, no hlavne mne do úst. Začal kričať ako zmyslom zbavený, no bol čoraz slabší. Teraz alebo nikdy!

S najväčšou silou čo som mala, som mu zaťala zuby najhlbšie ako sa dalo. Vykríkol ako ranené zviera a potom sa na mňa celý zhodil. Konečne som vypľula krv, čo som mala na jazyku a horko-ťažko som ho zo seba skopla. Pohľad na to, ako ma rozhryzený krk bol oveľa krajší, než na neho celého. Sama pre seba som sa usmiala. Nestihol mi zaviazať nohy tak som spravila kotúľ vzad a už som mala prístup k svojim rukám. Ani lano viazať nevedel. Stačilo párkrát zaťahať zubami a bola som voľná.

Vošla som do dverí napravo od postele. Kúpeľňa. Mal tam oblečenie, zbraň a aj nejaké doklady. Vzala som si zbraň, doklady a aj jeho mikinu. Rýchlo som si umyla tvár a vybehla z izby. Utekala som po chodbe. Už som videla dvere východu, keď som začula španielske nadávanie a výstrely.
Krv mi hučala až v hlave ako rýchlo som bežala. Snažila som sa ignorovať nadávky a výstrely. Viem, že ma aspoň jedna guľka škrabla ale kurva! Ja chcem ísť preč!

Otvorila som dvere a bežala som schodmi hore. Na konci boli dvere, z ktorých sa ozýval obrovský hukot a streľba. Rozrazila som ich. Oslepilo ma ostré svetlo a na pár sekúnd má to dezorientovalo. Privrela som oči. Behom sekundy má zasiahla obrovská bolesť v ramene. Spadla som na zem ako storočný starý dub.
"Angela!" Akoby odnikadiaľ sa ozval Nicov hlas. Niekto si vedľa mňa kľakol a pritlačil mi ruku na rameno.
"Angela." Niekto, predpokladám že Nico, mnou začal škubať.
"Angie, no ták. Prosím. Ešte ti musím niečo povedať!" Kričal na mňa ako zmyslov zbavený.
Ako na povel som otvorila oči a prižmúrila som naňho.
"Čo také?" Zachrapčela som, na čo sa on zasmial.
"Ty malá potvora!" Usmial sa a začal sa ku mne nakláňať.
Neviem či to bolo tým, že ma práve chcel niekto znásilniť, že som k nemu začala možno niečo cítiť, že riskoval svoj život kvôli môjmu alebo, že som ho konečne videla ale nemohla som odtrhnúť zrak od jeho pier. Mimovoľne som sa k nemu začala nakláňať aj ja.
Uprostred malej vojny medzi gangami, na chladnej, krvou poznačej zemi, sme sa my dvaja pobozkali. A ja som si začala uvedomovať, že k tomuto vrahovi niečo cítim. Niečo silné.

"Nico, poď nám pomôcť!" Odtrhol sa odo mňa akoby sa popálil. Pozrel sa na Natea a prikývol. Otočil sa na mňa a dal mi do ruky zbraň. 

"Pôjdeš za mnou. Chytíš ma za ruku a nepustíš ma, kým ti to sám nedovolím. Vonku je Tomi. Sedí v aute. Hneď ako tam nasadneš,nestaraj sa o nič iné, len o seba. Rozumieš?" Prikyvovala som. Nate so skupinkou chlapov nás obkolesili a bránili. Pobozkal ma na čelo a pomohol mi postaviť sa. Postupne, hlavne pomaly a opatrne sme sa predierali pomedzi chlapov.  Nico sám mi držal ruku akoby som mu chcela utiecť. Hala bola veľká a ja som sa cítila ospalo. Každý krok bol pre mňa utrpením. Už som chcela byť doma a ležať na svojej posteli.
Nicova ruka sa mi zrazu stratila. Ostala som strnulo stáť a hľadala som ho v tých kopách mužských tiel. Postavila som sa za stĺp aby ma nemohli trafiť. Všimla som si Nica na protiľahlej strane haly. Jeden zo Španielov ho prišpendlil na stenu. Udieral ho všade kam sa dalo. Vytiahla som zbraň. Nemala som dobrý výhľad, bolo tu rušno a navyše sa tí dvaja bili. Vystrelila som. Guľka Španielovi prestrelila hlavu. Nico najprv ostal stáť ako obarený, potom sa ku mne rozbehol s naštvaným výrazom.
"Mohla si ma zabiť!" Ešte sa bude sťažovať?!
"Hej. To mohol aj on!" Pretočil oči a prebehli sme posledné metre haly. Otvoril mi veľké, hlavné dvere, no to zjavne nemal robiť. Ozvali sa hrozné rany hneď nad našimi hlavami. Obaja sme sa ako na povel prikrčili. Nico zavrel dvere a otočil sa. Pozrel sa hore na schody, kde stál nejaký chlap s kalašnikovom. Streľba utíchla v celom dome. Každý sa pozeral na toho chlapa.
"Máš na výber Daniels. Buď tá štetka," pff, začínam si zvykať, "alebo tvoj brat!" Ukázal dole na troch chlapov, ktorý Natea držali pod krkom.
Nico sa usmial, mykol plecami, otočil sa na mňa a žmurkol.
"Tak fajn." Odhodil ma od dverí, otvoril ich a do domu vošlo prinajmenšom tridsať chlapov. Zašla som nad tým ako postupovali. Držali sa spolu a pomaly to tu čistili. Španielov bolo veľa ale nás viac. Nico poza nich prebehol a dostal sa ku mne.
"V poriadku?" Kľakol si ku mne a už mi pomáhal postaviť sa.
"Mohol si byť jemnejší." Sykla som po ňom cez zaťaté zuby. Priblížil sa ku mne a zašepkal mi do ucha.
"Ja neviem byť jemný." 

-A