Mafia

11. Kapitola

Keď vyšiel zo sprchy on, prikázal mi sa ísť umyť. Vraj som mala hlavu špinavú od krvi. Prečo asi?
Vyšla som z kúpeľne no Nico tu už nebol. No super. Nedal mi žiadne veci na prezlečenie. Mykla som plecami. Čo už.
Podišla som k jeho skrini a vybrala si jednu čiernu košeľu, nejaké divné plážové kraťasy a čierno červené Vansi čo boli úplne na zemi. Prekvapivo mi boli dobré. Museli patriť Emme. Ehm...No to dá asi rozum, že sú topánky na zemi a, keď sú ti dobré tak budú Emmine. Prosím ťa, ty mlč. Už mám dosť problémov i bez teba!
No super. Rozprávam si sama pre seba. Som blázon.

Prešla som k dverám a snažila som sa ich otvoriť. Zamknuté. No skvelé.
"Nico! Ty idiot ! Nemôžeš ma tu nechať celý deň zavretú!" Kričala som snáď už 20 minút no aj tak to nepomáhalo.
Zrazu sa dvere otvorili a Nico vstúpil v celej svojej kráse do izby.
"Pokoj. Hovoril som, že na obed bude prekvapenie. Tak poď." Prechádzala som okolo neho, keď ma schmatol za ruku a hodil chrbtom o stenu.
"Čo zas?" Zakričala som. Zhlboka sa nadýchol.
"Budem sa tváriť, že si na mňa práve nezvýšila hlas." Nadvihla som obočie. Ten chlap je posadnutý slušnosťou alebo čo?
"To čo máš na sebe?" Pokrytecky si ma celú premeral.
"Nepáči? No malo by. Je to z tvojej skrine." Nežne som sa usmiala.
"Odkiaľ?!" Skričal teraz na mňa on.
"Si slepý, hluchý alebo oboje? To si si nevšimol, že mám na sebe tvoju košeľu?" Debil. Slepý debil.
"Nevšímam si takéto nepodstatné veci." Vzdialil sa odo mňa a prešiel cez dvere. Spamätala som sa a dobehla som za ním na chodbu.
"Aj tak sa budeš musieť prezliecť." Divne som na neho pozrela. Prečo sa mám prezliekať? Akoby vytušil čo sa chcem opýtať, otočil sa a žiarivo sa usmial. Keby že ma tu nedrží ako zajatca, hneď by som naňho skočila.

Zaviedol ma do veľkej, priestrannej, bielej miestnosti so stoličkou a kamerou na statíve uprostred. Zastala som. Nemám z toho dobrý pocit. Vôbec nie.
"Na tej stoličke sú veci na prezlečenie. Švihni si. Nie si jediná, ktorá má chce mať len pre seba." Žmurkol a ja som pretočila očami. Ako môže byť niekto tak sebavedomí a bezcharakterní idiot?
Prešla som k stoličke a neveriacky som sa pozerala na veci na stoličke. Presnejšie jednu vec. Nico mi bol otočený chrbtom a hral sa s kamerou, tak som to využila. Hodila som to po ňom. Strhol sa a pozrel na mňa naštvaným pohľadom.
"To si neoblečiem!" Prekrížila som si ruky na hrudi.
"Nerob drahoty. Je to len obyčajné tielko. Tak pohni." Hodil mi ho späť.
"Obyčajné tielko? Veď je na ňom krv!" Čierne, roztrhané tielko s aspoň litrom krvi na sebe. Šibe mu.
"Noa čo? Obleč si to a hotovo!"
"Je na tom krv! To si neoblečiem. A navyše. Je roztrhané."
"A čo ja s tým?! Neidem robiť video pozvánku na svadbu! Obleč si to skurvené tielko lebo na ňom nebude len Ianova krv!" Ziapal na mňa ako zmyslov zbavený. Ustúpila som od neho o krok dozadu. Začínala som sa ho báť.
"To...To je Ianova kr..?" Zlomil sa mi hlas. Zamračil sa akoby nechápal o čom točím. Potom prudko vydýchol, zavrel oči a skúsol si spodnú peru. Keby že sa ho nebojím, povedala by som, že je celkom sexy. Celkom dosť.
"Pozri nechcem ti ublížiť." Pristúpil bližšie no ja som cúvla o krok dozadu. Zastal.
"Áno tá krv je Ianova ale len kvôli tomu aby som neubližoval tebe." Zamračila som sa.
"Aha čiže si zabil môjho brata, zmrzačil si mi ochranku a postrieľal mužov len kvôli tomu aby si mi neubližoval? A nezabudol si náhodou, že si mi ešte nedávno jebol hlavu proti stene?" Posmešne som si ho premerala s hnevom v očiach.
Pristúpil bližšie ale ja som nemienila byť tak blízko pri ňom. Ustúpila som dozadu ale vrazila som do steny. Hups.
"Bol to len chvíľkový skrat." Obraňoval sa a pristupoval bližšie.
"Čiže si mi zabil brata lebo ti preplo?!" skríkla som naňho. Spravil krok a bol pri mne. Tresol päsťou hneď vedľa mojej hlavy.
"Buď už kurva ticho! Aspoň na malý, maličký moment nepapuľuj a sprav čo som ti kázal...Nie som hrdý na to, čo som spravil. Dan bol...v nesprávny čas na nesprávnom mieste." Viem, že tu vetu chcel dokončiť inak. Viem to.
"Zachránil ma!"
"Ja to kurva viem!" Otočil hlavu a zadíval sa mi do oči. Bol tak blízko. Pozrel sa mi na pery. Ó môj...
"Prezleč sa." Zdvihol hlavu, vyrovnal sa a trošku sa odo mňa odsunul.
"To nemyslíš vážne. Veď ..."
"Angela, pre lásku Božiu aspoň raz ma počúvni!" Ostal ticho stáť. Prikývla som a rezignovane som vzdychla. Nemám ho rada, ale vážne nepotrebujem ďalšiu modrinu.

Vyzliekla som si košeľu a obliekla si to tielko. Už len pomyslenie na Iana bolelo.

Zaklopala som na dvere. Vošiel dnu a divne sa na mňa pozrel.
"Čo je?"
"Prečo máš na sebe tie kraťasy a topánky?"
"Čo tým myslíš?" Snáď si nemyslí, že pred ním..
"Vyzleč si ich." Myslí.
Obišiel ma a zase sa hral s kamerou, ktorá bola teraz už pri zadnej stene.
"Hovorím ti nemám čas. Pohni si!" Až ma trhlo. Tak fajn. Nádych, výdych. Nezabíjaj toho idiota. Ešte nie. Ešte je čas.
Vyzliekla som sa a podišla som k nemu.

Keď zacítil moju prítomnosť, pomaly sa otočil a premeral si ma očami. Nasucho som pregĺgla a snažila som sa to prekliate tielko troška predĺžiť. Palcom ruky si prešiel po pere a nechal pootvorené ústa. Netuším o čo tu ide, no nikdy ma takto nepriťahoval chlap, ktorého zároveň aj nenávidím. Pozrel sa mi do očí, s ešte stále pootvorenými perami a prudko ma schytili. Vysadil si ma na bedrá a chrbtom ma oprel o stenu.
"Čo si myslíš,že robíš?" Zasmial sa a drsne má začal bozkávať. Nechápala som. Nechápala som a myslím, že ani nikdy Nica Danielsa chápať nebudem. Chcela som ho odsotiť, udrieť, zakričať naňho a vraziť mu poriadnu facku, chcela som...jeho. Pod náporom jeho bozkov som začala spolupracovať.

Bozkával ma čoraz tvrdšie. Prešiel mi z pier na krk, kde mi určite spravil pár cucflekov. Potom sa vrátil späť k perám a uhryzol ma! Nie tak jemne ako si to predstavuje každá žena ale hrubo ako keby som bola chlieb. Odsotila som ho od seba preč a chytila si peru. Veď mi ide krv! Neveriacky som na neho pozerala. Nechápala som prečo to spravil a hlavne, prečo som sa  vôbec nebránila! Si idiot Angela! Áno ďakujem, bez teba by som to nevedela.

"Čo sa tak škeríš?!" Vyletela som naňho.
"Čakal som, že to pôjde ťažšie. Ale nie. Veď ty si sa mi sama odovzdala." Chytil mi bradu a odtiahol ruku z pery. Samoľúbo sa usmial.
"A vyšlo to lepšie než som čakal."
"O čom točíš pre Boha?!"
"Veď vieš. Musí to predsa vyzerať, že sa tu nemáš ako v bavlnke. Pár modrín, roztrhané tielko, krv na ňom, napuchnuté a rozbité ústa plus otvorená rana pod okom. Všetko pre to aby to bolo dokonalé."
"Lenže ja nemám modriny, rozbité ústa a ani otvorenú ranu pod okom." Kam tým pre Boha smeruje?
"Cucfleky," ukázal mi na krk, "budú na kamere vyzerať ako modriny. Uhryznutá pera ako rozbitá a tá rána pod okom..."
Vybral z vrecka nožík a kým som sa ja stihla prebrať spravil mi tenkú čiaru pod okom. Sykla som a pokúsila som sa mu vraziť facku. Nevyšlo. Chytil mi ruku.

"Nečakal som,že sa mi odovzdáš tak rýchlo. Už vieš ako bozkávam...niektoré ženy by po tekjto skúsenosti kľačali pri mojich nohách a prosili by ma o viac. Budeš aj ty jedna z nich? " Začal sa smiať a nožík schoval do vrecka.
"Si chorý bastard vieš to?" Páni ako sa mi ten chlap protivil. Hej a nedávno si sa s ním bozkávala. Pšššt.
"Viem. Emma mi to hovorí stále." Natiahol sa za moju hlavu a stiahol mi gumičku z vlasov. Roztrapatil mi ich a potiahol ma za ruku. Viedol ma k stoličke, kde ma nakoniec i priviazal  a natočil mi tak hlavu aby bolo vidno všetky moje "zranenia".

Zašiel za kameru, zapol ju, dal si dole sako, rozopol si vrchné gombíky košele a vybral si ju z nohavíc. Zo saka vybral zbraň. Bude zle.
Pozrel na mňa a usmial sa takým tým psychicky narušeným úsmevom. Nabil ju a zamieril si to ku mne. Zohol sa a pošepkal mi do ucha jednoduchú no pre mňa dosť významnú vetu: Spolupracuj inak si to všetko za teba odnesie Ian.

-A