Mafia

12. Kapitola

Zbraň mi s úškrnom priložil k hlave. Riadila som sa podľa jeho pokynov a tvárila som sa, že ma bolí celé telo. Najradšej by som ho tam na mieste zabila ale kvôli Ianovi to musím spraviť. Bol pri mne vždy. Teraz ho musím podržať ja.
"Zdravím Antonio." Aha tak ockovi sa ti zachcelo podráždiť nervy. To ti nevyjde drahý. Potmehúdsky som sa usmiala ale len na chvíľku aby si to nevšimol a vrátila som sa späť do svoje roly.
"Tvoj najdrahší synček, čierna ovca rodiny, je mŕtvy. S radosťou som sa toho krásneho činu ujal ja." Toľko k ľútosti Nica Danielsa. Mykla som sa a trafila som ho lakťom do kolena. Podlomili sa mu nohy ale nespadol. Asi by som chcela veľa. Naštvane na mňa pozrel. Zastrčil si zbraň za nohavice, vybral z vrecka nožík, prešiel za mňa a hrubo ma zatiahol za vlasy dozadu.
"Ak si nepohneš a nedostanem späť koks aj prachy i tu táto mrcha bude mŕtva." Priložil mi nožík ku krku a pritlačil. Zaštípalo to no nemienila som dať najavo, že sa bojím alebo, že to bolí.
"Tá malá mrcha mi žerie nervy dosť dlho na to aby tu ostávala ešte dlhšie." Nepríjemne zavrčal a pritlačil nožík ešte viac. Pritvárala som oči pretože to už naozaj bolelo! Zohol sa ku mne, pobozkal ma na líce a opäť sa zasmial. No veď ty počkaj!

"Vieš o tom, že si len obyčajný úbožiak Nico? Na malý moment som verila, že možno niekde hlboko, hlboko v tvojej mŕtvej duši je nejaké to malé svetielko, ktoré ťa raz spasí. Si obyčajne monštrum." Poslednú vetu som iba zašepkala, aby to nepočul nikto iný, len môj dokonalo arogantný zajatec.
Pritlačil nožík ešte viac až mi začala tiecť krv. Potiahol a mne sa na chvíľu zatemnilo pred očami. Cítila som ako ma strčil a ocitla som sa na tvrdej zemi.

Šiel ku kamere, vypol ju a prišiel ku mne.
"Si len obyčajný úbožiak." Zašepkala som. Začalo sa mi chcieť spať a klipkala som očami.
Nico naširoko roztvoril oči, pustil nôž a kľakol si ku mne.
"Nie, nie, nie, NIE! Kurva už neprovokuj! Mňa naštveš rýchlo!" Vybral zo zadného vrecka jeho nohavíc šatku a zaviazal mi ňou krk. Narýchlo mi natiahol kraťasy čo som si predtým musela vyzliecť. Zdvihol ma na ruky a behom ma niesol z tej prekliatej izby.
"Angela nechcel som. Hlavne nespi. Počuješ mojko? Nespi." Nežne sa mi prihováral až mi z toho bolo zle.
"Nie som mojko ty..." Dosť ťažko sa mi hovorilo. I keď by som mu najradšej všetko vykričala do očí, nemôžem.
Zasmial sa.
"Vedel som, že ťa tým prinútim hovoriť."
"Tebe sa to smeje, keď dokážeš hovoriť." Škaredo som na neho pozrela. Zastal. Hlboko sa mi zadíval do očí a bola by som prisahala, že tam vidím ľútosť. Behom sekundy to však zmizlo a nahradil to čistý a nefalšovaný hnev.
"Pozri. To ty si ma naštvala. Neprovokuj a budeme sa mať dobre. Nechcem ti už viac ubližovať." Zamyslene sa pozrel na podlahu.
"Teraz sa nezľakni." Povedal a zapískal. Ja som sa samozrejme mykla. Mal počkať aspoň sekundu. S úškrnom sa na mňa pozrel. Unavene som sa dívala do jeho prekrásnych hnedých očí. Keď to tak vezmeme, Nico je snom každej ženy. Aj môj. A prekvapivo, mám ho pri sebe no najradšej by som sa vrátila späť ku svojím starým priateľom, ockovi a...už vlastne nemám ku komu ďalšiemu.

Sklonila som hlavu, oprela sa o jeho plece a ruky som si omotala okolo jeho krku. Mala som len krôčik od toho aby som zaspala.
"Tony!" Zvrieskol Nico až mnou trhlo. Ospravedlňujúco sa na mňa pozrel.
"Čo od..od neho chceš?" Čoraz ťažšie sa mi hovorilo a spozoroval to aj Nico. Opäť nasadil svoj svižný krok a náhlil sa niekam cez chodbu.
"Pomôže mi nájsť Emmu. Vôbec netuším kde je." Vysvetľoval zatiaľ čo očkom nakúkal do každých pootvorených dverí.
"A ako ti..."
"Angela ticho. Šetri silami aj dychom." Potom zamumlam niečo v zmysle som ja ale debil a zapískal ešte raz. Teraz dokonca hlasnejšie.

Tony konečne dobehol a so sklonenou hlavou sa začal líškať Nicovi.
"Tony nemám čas na tvoje ospravedlnenie. Choď nájsť Emmu a zaveď ju k nám. Rozumieš?" Tony štekol a už ho nebolo. Nico ma pomaly zložil na zem a oprel ma o stenu. Čupol si predo mňa.
"Ako to, že.." Nedopovedala som len som kývla rukou.
"Ako to, že ma tak počúva? No, Tony a ja sme spolu už tri roky. Zažili sme toho veľa a vie, že ak chce byť so mnou a prežiť, musí ma počúvať. To isté musím robiť aj ja." Zamračila som sa. To ako musí počúvať psa?
"Príde ti to divné však? Tony je ako môj...bodyguard? Asi. Neraz mi zachránil život. A ja sa o neho starám a cvičím ho." Mykol kútikmi úst aby naznačil úsmev.
"Ale Emma hovorila..." nadýchla som sa lebo sa mi nejako nedarilo popadnúť dych, "hovorila, že si ho najprv nechcel." Pozrel sa hore na strop a zasmial sa.
"Vlastne áno. Nechcel. Ale postupom času som zistil, že Tonymu môžem veriť viac ako niektorým ľuďom. On ma aspoň nezradí. Nie ako niekto." Poslednú vetu zašepkal akoby pre seba ale stála som dosť blízko na to aby som ho počula.
"Kto ťa zradil?" Pozrel sa na mňa no neodpovedal. Niečo v jeho očiach mi hovorilo, že by o tom rád niekomu povedal. Chcel to niekomu povedať. Ale niečo iné ma presvedčilo, že od neho sa pravdu nikdy nedozviem. 
Emma pribehla spoločne s Tonym a hrubo odtlačila Nica.

Dala mi z krku dole šatku, obzrela si ma a otočila sa na brata. Strelila mu takú až neudržal rovnováhu a spadol.
"Au." Povedal, keď sa otočila naspäť a absolútne si ho nevšímala.
"Vieš, že to bolelo?" Páni, Emma tu je najmladšia zo všetkých ale fackuje svoju rodinu jedna radosť.
"Zošalel si? Mohol si jej ublížiť viac alebo jej..." Niekde uprostred toho ako na neho sestra ziapala sa na mňa Nico pozrel a vydesene sa snažil pochopiť čo spravil zle. Mali ste vidieť ten strach a zmätok v jeho očiach. Nedalo mi to, usmiala som sa. Prižmúril na mňa oči a tváril sa, že sa ho to dotklo. Nevydržal to však dlho a už sa usmieval spolu so mnou.
"Na čom sa kurva smeješ?!" Strhol sa. Zjavne zabudol, že na neho sestra kričí ako zmyslov zbavená. To som už nevydržala a začala som sa smiať na plnú hubu. Hneď som to oľutovala a chytila som si krk.
"Zabijem ťa neskôr. Teraz musím Angie vyčistiť ranu a dať jej na to nejaké lieky." Dívala sa mi na ranu a zvažovala čo spraviť prvé.
"Faaajn. Ja tu už nie som potrebný. Ak by si niečo potrebovala Emma, vieš kde ma nájdeš. A ty," pozrel na mňa a usmial sa tak, že by všetky dievčatá padali do kolien, " tak dobre som si s nikým už dlho nepokecal. Maj sa drobec." Kľakol si, dal mi pusu na čelo, Emmu pobozkal na líce, niečo jej povedal a staval sa na nohy.
"Tony." Usmial sa na chlpáča, pokynul hlavou a už ich nebolo.

"Môžeš chodiť?" Obrátila som pozornosť na Emmu. Len som pohla hlavou na znak súhlasu.
"Prečo ťa potom Nico niesol?" S úškrnom sa na mňa pozrela a pomáhala mi zdvihnúť sa. Iba som mykla plecami.
"No poď. Porozprávame sa neskôr. Teraz ťa musím dať do poriadku. " Usmiala sa a už sme kráčali v ústrety bolesti. 

-A